Step brother/H.S/SK √

Part 27 - Máš čo zachrániť

,,Takže,kto nám príde vypočítať koncentráciu tohto roztoku. Slečna Underwood ?"povedala profesorka a ja som vstala a prišla k tabuli. Začala som strášne dôležitým vzorcom,ktorý viem naspamäť od prvého ročníka a všetko som doplnila. Nakoniec som napísala výsledok a otočila sa späť na profesorku,ktorá ma pozorne sledovala.

,,Výborne slečna Underwood,sadnúť." povedala a ja som sa spokojne vrátila na svoje miesto.

,,Takže,na nabudúcej hodine si podľa výsledkov pripravíme roztok. To je na dnes všetko."povedala a zmazala tabuľu. Hodila som svoje knihy do tašky a vydala sa na odchod.

,,Slečna,môžete na chvíľku ?"zastavil ma profesorkin hlas a ja som sa otočila k nej.

,,Samozrejme,pani profesorka Smithová. Deje sa niečo ?"spýtala som sa so záujmom a ona sklopila pohľad na papiere,čo nič dobré neveštilo.

,,Napriek tomu,že na mojom predmete máte dobré známky nemôžem ignorovať,že je z Vás cítiť cigarety. Prosím Vás,nabudúce sa to snažte aspoň zakryť,inak budem musieť kontaktovať Vašich rodičov." povedala a ja som sa začervenala. Sakra,raz som si zapálila,aj to o tom musia všetci vedieť.

,,Ospravedlňujem sa,pani profesorka. Už sa to nebude opakovať."povedala som a ona prikývla.

,,Nestalo sa niečo ? Nechcem byť dotieravá,ale nikdy som s Vami také problémy nemala."povedala a ja som pretiahla svoju spodnú peru cez zuby.

,,Nie,nič dôležité. Dovidenia. Pekný deň."povedala som a otočila som sa na odchod.

,,Aj Vám pekný deň."povedala za mnou,no ja som už mierila cez chodbu ku skrínke.

,,Ahoj. Ideme so Sophiou na obed. Pridáš sa ?"povedala tenký ženský hlas,ktorý som hneď rozpoznala.

,,Ahoj. Rada."povedala som a Lauren mi venovala úsmev. Obe sme sa vydali na odchod.

,,Ehm...Si v poriadku ? Posledné dni..." snažila sa opatrne nadhodiť tému,na ktorú som nemala náladu.

,,Posledné dni som sa vám vyhýbala. Áno,ja viem. Proste som prišla po dvoch mesiacoch od otca a chcela som byť s mamou a pomaly sa zaradiť späť."vysvetlila som,pričom som zvierala kúsok trička v dlani.

,,Fajn,som rada,že si späť."povedala, keď jej pípol mobil. Chvíľku zaujato sledovala obrazovku a potom tam čosi ťukala.

,,Písala mi Sophia,že jej preložili hodinu klavíra. Ale zajtra by sme mohli ísť na kávu."oznámila a odložila mobil.

,,No..ja ale zajtra nemôžem. Idem s Niallom von."povedala som a na jej tvári sa objavil úsmev.

,,Takže,ty a Niall ?"spýtala sa a ja som hneď dala ruky do obranného gesta.

,,Nie,nie ! Teda,zatiaľ nie."povedala som a ona sa zasmiala.

,,Dobre,fajn,"vyšlo z nej popri smiechu, ,,ale,keby ste boli spolu, povedala by si mi to,že ?"

,,Samozrejme,že áno."uistila som ju a ona prikývla. Bolo to divné,byť opäť von s ňou. No prišla som na to,že jediná vec,prečo som s ňou a Sophiou nechcela byť je,že im nedôverujem. A to sa bohužiaľ jedným obedom nezmenilo.

*****

Prišla som pred kaviareň a pozrela sa na mobil. 16:37. Do piatej mám ešte čas. Vytiahla som z vrecka balíček a vytiahla som si jednu cigaretu. Ja viem,nie je to správne,ale je to jediné, čo mi dokáže stĺmiť bolesť. Vytiahla som z vrecka zapaľovač a zatlačila som pár razy,no neúspešne. Zrazu sa predo mnou zastavil muž. Mal oblečené čierne džínsy a čiernu koženú bundu. Havranie vlasy mu trochu zarastali popod uši a na tvári sa mu pohrával príjemný úsmev.

,,Mám pocit,že potrebujete toto." povedal pobavene a podal mi zapaľovač. Pozrela som sa do jeho belasomodrých očí. Boli tak svetlé a po obvode dúhovky mal tmavší pás modrej,ktorý vytváral dokonalý obrys.

,,Ďakujem."pípla som a pripálila som si. Potom som mu podala zapaľovač späť a venovala som mu úsmev.

,,Som Daniel."povedal a podal mi ruku,ktorú som s radosťou prijala.

,,Abby."povedala som milo.

,,Takže,vidím mladú peknú ženu,ktorá je sama. Načo mi môj mozog ponúka otázku,čo sa to do pekla deje." povedal a obaja sme sa zasmiali.

,,Je to komplikované."povedala som a pousmiala som sa.

,,Ja mám čas. Pozývam."povedal a ja som opäť spustila smiech.

,,Vlastne ja tu pracujem."povedala som a on prekvapene nadvihol obočie.

,,Tak to sa aj tak môžme porozprávať." povedal a ja som prikývla.

,,Dobre. No aj ja vidím pekného mladého muža,ktorý ide sám na kávu, čo sa stalo ?"spýtala som sa a on sa pousmial.

,,Priateľka ma podviedla s bratom." povedal a ja som zamrzla. Chudák.

,,Ouch...To je kruté. Je...je mi to ľúto," povedala som a on prikývol,,,Ja som sa vyspala z nevlastným bratom. Mali sme spolu vzťah a zistili sme,že to nebude fungovať. Problém je,že ho stále milujem."

,,Možno by si mala ísť za ním,aby ste to opäť skúsili."povedal a ja som záporne pokrútila hlavou.

,,Neviem. Jeho posledné slová boli, citujem: 'Možno je to sebecké,ale robím to preto,lebo ťa ľúbim. Teraz choď a už nikdy ťa nechcem vidieť.'" povedala som a jeho dlaň pohladila líce. Vôbec som si neuvedomila,že po ňom steká slza.

,,Utekaj za ním. Určite mu chýbaš. Rád som ťa spoznal."povedal a otočil sa na odchod.

,,Počkaj,kam ideš ?"spýtala som sa zmätene.

,,Vyzerá to tak,že ho miluješ a máš čo zachrániť. Preto ťa nechám ísť." povedal a odišiel. Prečo to sakra vždy ľudia vravia ? Naštvane som zhasla cigaretu a zotrela som si slzy. Celý čas v kaviarni som premýšľala nad jeho slovami. Mám ísť za Harrym ? No nebolo by to správne. Konečne som na ceste k šťastiu bez neho. Stretla som sa s kamarátmi,opäť sa zaujímam o školu. Mám to vzdať a ísť za ním. Ponížiť sa,pričom by ma opäť odmietol a vrátila by som sa na začiatok. Nemalo by to zmysel. Život spojil nesprávnych ľudí a ja to musím prijať a ísť ďalej.

~~~~~

Ahojte :),

ani neviem,čo vám tu mám napísať :D. Nová časť,ako vidíte ! Ďakujem za vaše názory v komentároch na minulej časti. Naozaj si to vážim 💜. A taktiež ďakujem všetkým,ktorí čítate tento príbeh. Dúfam,že vás tieto časti neunudia.

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤