Step brother/H.S/SK √

Part 36 - Beer

Konečne som otočila ceduľu na dverách a dala som dolu svoju zásteru. Vzala som si metlu a pozametala som všetok neporiadok, ktorý tu po celom dni ostal. Ešte som poutierala stoly,odložila som všetky šálky a mohla som konečne odísť. Vzala som si svoju tašku a zhasla som. Zamkla som dvere a vybrala som sa preč. Vonku bola už tma,no predsa bolo všade veselo. Tínedžery v mojom veku sa túlali po uliciach a smiali sa. Zrazu som pri jednom podchode zbadala chlapca. Keď som spravila pár krokov bližšie,tak som ho spoznala.

,,Niall ?"neisto som sa spýtala a on hneď zareagoval.

,,Abby ! Ako sa máš ?"spýtal sa starostlivo a na tvári sa mu objavil úsmev. Prišla som bližšie k nemu,aby som ho objala.

,,Fajn,idem s kaviarni. A ty ?"povedala som a pozrela som sa do jeho belasimodrých očí,ktoré krásne vynikli pod osvetlením pouličnej lampy.

,,Ujde to. Prepáč mi to za minule. Mala si pravdu. Nemal som ho volať." povedal a ja som si pretiahla spodnú peru pomedzi zuby.

,,To je v poriadku. Nejdeme sa niekam najesť ? Celkom som vyhladla." povedala som a on sa zasmial.

,,Fajn,ale je neskoro a poznám iba jedno miesto,ktoré je určite otvorené. Ale nie je to práve najideálnejšie." poznamenal,no ja som len mykla plecom.

,,Nevadí. Raz môžem spraviť výnimku."odvetila som a on mi venoval úsmev.

,,Dobre,tak poď."povedal a ja som ho nasledovala. Onedlho sme došli ku jednej krčme.

,,Wow. Ani si napamätám,kedy som naposledy bola v krčme." poznamenala som a vošli sme dnu. Prvé,čo sa dostalo k mojím čuchovým receptorom bola prenikavá vôňa cigaretového dymu,ktorý mi až tak neprekážal. Sadli sme si k baru,za ktorým stál starší pán.

,,Dobrý večer. Čo si dáte ?"spýtal sa a ja som sa usmiala.

,,Dobrý večer. Dali by sme si dvakrát pivo a robíte tu niečo na jedenie ?" povedala som zdvorilo a muž sa pustil do čapovania.

,,Robíme tu guláš."povedal a ja som nadvihla obočie.

,,Skvelé. Tak teda raz vás poprosím," povedala som svoju požiadavku a pozrela som sa na Nialla,ktorý prekvapene na mňa hľadel, ,,Čo je ?"

,,Nič,len som si ťa takto nevedel predstaviť."poznamenal a ja som pokrútila hlavou.

,,Niall,ráno som v kaviarni zachránila ženu,ktorá odpadla. Potom som to ďalšiu hodinu spracuvávala. Potom som bola v nemocnici na prax,učila som sa a šla som do práce. Som unavená,boh vie prečo hladná a som rada,že je tento deň za mnou. A vlastne som ti vďačná. To pivo mi po celom dni padne celkom fajn." vysvetlila som,na konci čoho spustil svoj hrdelný smiech.

,,Som rád,že si v poriadku a je tu zase stará Abby."povedal a ja som zvraštila obočie.

,,Stará Abby ? Myslíš šialená a uťahaná ?"spýtala som sa ironicky.

,,Nie,opäť šťastná a plná života." povedal a ja som sa pousmiala.

,,Za to môžeš hlavne ty a Daniel. Bez vás by som to nezvládla."povedala som pravdivo,keď sa ku nám dostali naše poháre. Zdvihla som veľký pohár plný piva a to isté spravil Niall.

,,Tak,na šťastný život."povedal a obaja sme si odpili. Niall mal pravdu. Chýbalo mi to. Môj starý šialený život. Síce som nikdy nežila ako ostatný,no bola som takto šťastná.

*****

Next day.

,,Tak,ako si sa mala ?"opýtal sa Daniel, keď sme spolu kráčali do parku. Pomaly som svoju dlaň obtrela o tú jeho a spojila som naše prsty.

,,Celkom dobre."povedala som jednoducho.

,,Včera si sa mi neozvala. Došla si domov v pohode ?"spýtal sa starostlivo a ja som prikývla.

,,Áno,odprevadil ma Niall. Boli sme spolu na pive."povedala som pravdivo a on sa zasmial.

,,Ty a Niall ? Na pive ?"povedal pomedzi smiech.

,,Bože môj,čo s tým všetci máte." povedala som a rozhodila som rukami.

,,Nič,nič. Len je to divné."povedal a sadli sme si na lavičku. Oprela som sa o jeho rameno a obmotala som sa okolo jeho ľavej ruky.

,,A ako sa máš ty ?"spýtala som sa a ja som ucítila jeho teplé pery na mojom čele.

,,Keď som s tebou,tak sa mám skvelo. Len mám pocit,že je toho na teba priveľa."povedal a ja som ťažko vydýchla.

,,To je v poriadku. Potrebujem aspoň mesiac,aby sme sa pozbierali a bude to fajn."povedala som a jeho prenikavé oči sa pozreli na mňa.

,,Ja viem. Ale potom si poriadne oddýchneš. Budeme celý víkend ležať v posteli a budem ti variť."povedal a ja som sa zasmiala.

,,To sa mi určite bude páčiť."povedala som a dala som mu pusu. Bolo mi s ním príjemne,no všetko s ním bolo iné. Všetko vyzeralo príliš krásne. Pri Harrym slovo ľúbim ťa malo veľkú cenu. Boli sme nútený tváriť sa,že medzi nami nič nie je. Harry nebol romantik,no práve preto mi s ním bol každý moment vzácny. Vedela som,že pre ňho znamenám veľa,aj keď mlčal. Každý jeho pohľad mi dával silu, každý jeho úsmev ma nútil usmiať sa tiež. Aj keď bol Daniel chlapec,ktorého by si želalo každé dievča,niekedy mi chýbali tie city,ktoré mi dával Harry. Jeho úchylné poznámky,ktoré ma dokázali naštvať a on sa na mne smial. Ako mi robil napriek,zmiatol ma a potom spravil gesto,ktoré ma donútilo objať ho. Náš vzťah sa nedal opísať,no chýbalo mi to. Chýbal mi.

~~~~~

Ahojte :)

Tak až dnes je tu nová časť. Včera som ju nestihla dopísať. Neviem,čo vám tu viac napísať :D. Užite si víkend. Ďakujem vám,že čítate tento príbeh a ste tu ❤️. Bez vás by som nemala prečo písať.

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤