Step brother/H.S/SK √

Part 43 - Pre nás spravím všetko

,,Dobré ráno."pozdravila som ho,keď vošiel do kuchyne. Pomaly sa domotal k stoličke a pretrel si oči.

,,Dobré."zachraptal a sadol si. Podala som mu šálku a tanier s omeletou. On sa len neveriacky díval.

,,Neboj sa,nechcem ťa otráviť." povedala som ironicky a on pobavene nadvihol obočie.

,,Tak mi to dokáž."povedal a ja som sa zasmiala.

,,Čo ?"vyriekla som,keď som uvidela jeho pohľad. Sledovala som,ako zobral vidličku a nabral kúsok. Nahla som sa ponad stôl a pootvorila som ústa. Pomaly priložil vidličku k mojim ústam a ja som vzala sústo z nej a zjedla som ho.

,,Spokojný ?"povedala som a on sa pousmial,,,Prečo mi neveríš ?"

,,Neviem. Len si občas divná. A to si musíš uznať."poznamenal a divne šermoval s vidličkou v ruke,ako nejaký významný fyzik,ktorý vysvetľuje nový objav. Pousmiala som sa nad tým a odpila som si z čaju.

,,Dobre. Ale včera večer mi niečo napadlo."povedala som a on sa na mňa zdesene pozrel.

,,Počúvam. Len dúfam,že sa nechceš hádať."povedal a ja som záporne pokrútila hlavou.

,,Nie. Chcem začať odznova po neviemkoľký krát a napadlo mi,že by sme mohli ísť dnes na večeru k mojej mame."povedala som a on sa divne zatváril.

,,Akože k tebe domov ?"spýtal sa a ja som prikývla.

,,Možno keď ťa spozná,tak sa postaví na našu stranu a pomôže nám. Zachránime naše dieťa."povedala som a on prikývol.

,,Dobre. Budem sa snažiť spraviť dojem,len si dovolím malý dotaz. Včera si vravela,že budeme strašný rodičia."povedal a ja som si ťažko povzdychla.

,,Včerajšok bol omyl a je mi to ľúto." povedala som a pozrela som sa do jeho smaragdových očí.

,,Aj mne."povedal a ja som sa pozrela na hodinky.

,,Nemeškáš do školy ?"opýtala som sa a on sa zasmial.

,,Máš pocit,že sa mi po včerajšku chce ísť do školy ?"opýtal sa pobavene a ja som sa zasmiala s ním.

,,Fajn. Idem zavolať mamke,a potom môžme spolu niečo podniknúť." povedala som a vzala som do ruky telefón. On mi venoval ten pekný úsmev,pri ktorom sa mu objavili jamky v lícach. Úsmev som mu opätovala a odišla som.

*****

,,Si už hotová ?" počula som spoza dverí. Rýchlo som sa pozrela ešte raz do zrkadla. Vyžehlené vlasy som si nechala rozpustené a bledofialové šaty vyzerali celkom fajn. Vzala som si tašku a vyšla som z izby.

,,Môžme ísť."povedala som,keď som na neho pozrela. Mal na sebe čiernu košeľu,ktorá mala z vrchu rozopnutý gombík,takže odhaľovala pár tetovaní na jeho hrudi a čierne džínsy zvýraznili jeho postavu.

,,Pristane ti to."pípla som pravdivo a určite som sa začervenala.

,,Ďakujem. Aj ty si krásna."povedal a natiahol ku mne dlaň. Opatrne som spojila naše ruky a jemne som sa pousmiala.

Cesta celkom ubehla a onedlho sme stáli pred našou bytovkou. Zastavila som sa a ťažko som si povzdychla. Čo som to vymyslela ? Ja vlastne ani neviem,čo jej poviem. Bojím sa.

,,Si v poriadku ?"spýtal sa Harry a ja som len záporne pokrútila hlavou. On pristúpil ku mne a objal ma. Oprela som sa o jeho hruď a vdychovala som jeho vôňu,ktorá ma upokojovala.

,,Neboj sa,bude to dobré. Som tu s tebou."povedal a ja som sa pozrela do jeho smaragdových očí.

,,Tak poďme."povedala som a vošli sme dnu. Vyšli sme na štvrté poschodie a zdvorilo som zazvonila. Nedočkavo som si podupkávala nohou,až sa otvorili dvere a v nich sa objavila mamka.

,,Ahojte. Prečo zvoníš ? Veď máš kľúče."povedala a ja som sa pousmiala.

,,No,ja vlastne ani neviem. Chýbala si mi."povedala som a vbehla som do jej náručia. Pritom mi vytiekli slzy z očí.

,,Aj ty si mi chýbala Abby."povedala a následne sme sa odtiahli. Mamin pohľad padol na Harryho.

,,Mamka,toto je Harry. Harry,toto je moja mamka,Juliet."povedala som a mama k nemu natiahla ruku.

,,Teší ma pani Underwood."povedal zdvorilo a prijal jej ruku.

,,Aj mňa Harry. Volaj ma Juli prosím. Tak poďte ďalej."povedala mamka s úsmevom a obaja sme vošli dnu. Mamka sa vybrala do kuchyne,zatiaľ čo mi sme sa vyzúvali.

,,Vyzerá,že to bude v poriadku." poznamenal Harry a ja som mu venovala úsmev. Zaviedla som Harryho do kuchyne,kde bolo pekne prestreté.

,,Ďakujem mamička."povedala som a ona prekvapene pozrela.

,,Nemáte za čo."povedala jednoducho a priniesla nám taniere s jedlom.

,,Ja mám za čo. Bála som sa,že ma už nebudeš chcieť vidieť."povedala som a Harry nás pozorne sledoval.

,,Ako ti niečo také napadlo ? Stalo sa síce,čo sa stalo,ale si moja dcéra." povedala a sadla si oproti nám.

,,Viem,aký máš na to pohľad,ale prosím,pomôž nám. Pomôž mi zachrániť moje dieťa."povedala som a ona si ťažko povzdychla.

,,Juli,ja budem pri Vašej dcére stáť. Nájdem si prácu a pomôžem jej dokončiť školu. Ale ja ju mám rád a chcem byť s ňou."povedal Harry a mňa jeho slová naozaj prekvapili.

,,Pozri sa na to ako matka. To dieťa za nič nemôže,a my mu môžme dať šťastný život."povedala som a ona prikývla.

,,Dobre. Ale ako vám môžem pomôcť ?"opýtala sa a prešla si cez jej havranie vlasy.

,,Len stoj pri nás. Otec kúpil Harrymu byt a chce nám ho vziať,ak nepôjdem na potrat. Ak sa postavíš za nás, možno zmení názor."povedala som a ona ťažko povzdychla.

,,Budem sa snažiť. No ja vám finančne pomôcť neviem. Aj keď rada by som." povedala mamka a ja som záparne pokrútila hlavou.

,,To ani od teba nečakáme. Stačí,že nepôjdeš proti nám."povedala som a ona prikývla.

,,Ďakujeme."zachraptal Harry vedľa mňa a ja som mamke venovala len úsmev. Veľa to pre mňa znamenalo. Zrazu som mala nádej. Môj život mal nádej.

*****

,,Zvládli sme to Harry,"zvískla som šťastne,keď sme vyšli pred bytovky, ,,zvládli sme to."

,,Ja viem."povedal s úsmevom. Chvíľku som ho neisto sledovala a napokon som sa rozbehla a silno som ho objala. Z očí mi vyšlo zopár sĺz,no po dlhom čase to boli slzy šťastia.

,,Ďakujem,že tu bol so mnou. Aj za všetko,čo si pre mňa spravil." pošepla som a jemne som sa odtiahla.

,,Rád. Pre nás spravím všetko." povedal a ja som v šoku ostala stáť. V hlave sa mi prehrali slová. Pre nás. Naše pohľady sa spojili a po chvíľke mlčania sme sa ako magnety začali k sebe približovať. Rukou som zašla do jeho kučier a obtrela som svoje pery o tie jeho. Netušila som,prečo sa to deje, no môj život nedáva dávno žiadny zmysel. No niečo mi hovorilo,že je to chcem a ja som sa nedokázala ubrániť. Odsunula som sa od neho a sledovala som jeho smaragdy,ktoré zmätene hľadeli na mňa.

,,Čo sa to deje ?"opýtal sa potichu a ja som mu pohladila líce.

,,Mám ťa rada Harry. Nič viac."

~~~~~

Ahojte :)

Dnes je tu nová časť. Hádam vás potešila ako aj mňa :D. Hore som hodila jednu pesničku (ani neviem,či sa k tomu hodí,ale nevadí). Nesľubujem vám novú časť tak skoro,keďže opäť ma škola možno ubrzdí. V každom prípade vám veľmi pekne ďakujem. Naozaj ma teší,že je vás tu toľko ❤️
Opäť budem rada,ak sa v komentári podelíte o akékoľvek vaše pocity. Ďakujem

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤