Step brother/H.S/SK √

Part 25 - Back to school

Two days later.
Z pohľadu Abby

Stojím pred zrkadlom vedľa mojej skrine a rozmýšľam,čo si obliecť. Je to tu. Začiatok školy. Jediné miesto, ktorému by som sa teraz chcela najviac vyhnúť. Vytiahla som zo skrine károvanú čiernobielu sukňu a sivú blúzku. Vlasy som si nechala rozpustené a spravila som si make-up. Keď som sa konečne podobala na seba a moje zamaskovanie tmavých kruhov pod očami korektorom sa podarilo,tak som si vzala tašku a vyrazila som.

Kráčala som ulicou ku škole,ktorá bola preplnená tínedžermi,ako vždy počas školy. Chýbalo mi to ? Ešte pred dvomi mesiacmi bola škola miesto,na ktorom mi veľmi záležalo. Teraz ? Jediné,na čo dokážem myslieť je Harry. Či mu chýbam rovnako,ako on mne. Návrat domov bol fajn. Opäť som sa vrátila do života,kdr som žila. Videla som opäť všetkých ľudí,ktorých mám rada,no potom prišiel ďalší deň, a ďalší,a prišla som na to,že je to ťažšie,ako som si myslela. Zabudnúť.

Zatlačila som biele dvere a vošla som dnu. Prešla som cez preplnenú chodbu až k našej triede. Nechcelo sa mi tam ísť a tváriť,že sa teším. Veď nemusím,no nie ? Vošla som do triedy a obzrela sa po voľnom mieste. Do očí mi padlo prázdne miesto v ľavom rohu. Sadla som si a ruksak som si položila vedľa mňa. Všimla som si vysmiate tváre Lauren a Sophii,ktoré ma pozorovali. Vložila som si hlavu do dlaní a čakala som,kedy sa ozve zvonček. Netrvalo to dlho,a dnu vošiel náš profesor John Mayer.

,,Vítam vás v novom školskom roku. Dúfam,že ste načerpali dostatok síl. Tento ročník bude jeden z ťažších,no myslím si,že to všetci zvládnete. Rozdám vám rozvrh a zajtra sa vidíme na mikrobiológii. Tam vám toho doplním viac."predniesol Mayer s príjemným úsmevom. Vždy som ho mala rada. Mal na sebe bielu košeľu, čierne nohavice a šedivé vlasy mal pekne začesané. Bol sympatický.

,,Takže,to je všetko pre dnešok. Pekný deň."zaregistrovala som a viac mi nebolo treba. Zhrnula som papiere do tašky a vyletela som z triedy. Snažila som sa všetkým vyhnúť. Chcem ísť domov. No šťastie mi nedalo.

,,Abby !"zvískol hlas za mnou a ja som sa zastavila.

,,Ahojte."povedala som im a obe ma objali.

,,Ako sa máš ?"spýtala sa Lauren s úsmevom.

,,Fajn. Mám sa fajn."povedala som sucho.

,,Dobre. Dnes večer mám dom len pre seba. Čo povieš na babský večer ?" spýtala sa Lauren a Sophia nadšene prikývla.

,,Uhm...Prepáčte,ale mám niečo dohodnuté s Niallom."povedala som prvú hlúposť,čo ma napadla.

,,S Niallom ? Ako rande ?"spýtala sa Sophia.

,,Neviem,možno. Ideme do kina." povedala som a oni na mňa nadšene hľadeli.

,,Dobre. Tak hádam to výde inokedy." povedala Lauren a zasunula si pramienok jej hnedých vlasov za ucho.

,,Jasné. Ahojte."povedala som a vyšla som rýchlo von. Ignorujúc všetkých okolo som prešla cez preplnený školský dvor. Prechádzala som po ulici plnej ľudí a rozmýšľala som. Mala by som ísť do kaviarne a spýtať sa,či ma vezmú opäť pracovať,no dnes som na to nemala náladu.

Konečne som bola opäť pred našou bytovkou. Zhlboka som si vydýchla a pozrela sa okolo. Napokon som sa vybrala do parku. Sadla som si na jednu z lavičiek a zhodila som tašku vedľa seba. Sadla som si pozdĺž a oprela som sa o operadlo. Bolo tu tak príjemne ticho a jediný hluk tu vytváral vtáči spev. Privrela som oči,s ktorým sa hneď vykotúľalo sĺz. Siahla som do tašky,odkiaľ som vytiahla zošit a otvorila som ho. Chytila som do rúk fotografie,ktoré som tam vložila a zavzlykala som.

Na prvej z nich bol Harry so mnou a veľkým macom,ktorého mi dal,keď sme boli v lunaparku. Na ďalšej sme boli spolu pri jazere. Na tretej sme boli len spolu v izbe a Harry tam robil grimasu,nad ktorou som sa zasmiala. Poutierala som si tvár a založila som fotky. Pochopila som,že jediný spôsob, ktorý by mi pomohol prejsť cez to je, aby som niekomu porozprávala,ako sa cítim. Tak som vybrala z tašky pero a začala písať.

2.9.2019

Drahý denník,

potrebujem sa niekomi vyrozprávať a ty si na to najlepší. Rozmýšľala som,že pôjdem za Niallom,no on ma má až príliš rád na to,aby počúval o mojich citoch k inému mužovi. Prešli len tri dni a mne neskutočne chýba. Aj keď mi ublížilo,keď som ho videla s ňou,no potešila by som sa,keby som ho opäť uvidela. Keby sa tu teraz objavil a ja by som mu mohla porozprávať o mojom dni,objať ho, vidieť jeho úsmev. No Harry je preč z môjho života a bolesť,ktorú cítim je jediné,čo mi po ňom ostalo a ja ju nechcem stratiť. Nedokážem byť bez neho šťastná,ako kedysi. Možno dokážem,ale nechcem. Zajtra pôjdem do koviarne a začnem opäť pracovať. Chcem môj život späť,no s jediným rozdielom. Chcem byť sama.

Zatvorila som zošit a vložila ho do tašky. Mala by som ísť domov. Je skoro obed. Mamka sa určite poteší,keď spravím niečo jesť. Vzala som batoh a šla som domov.

Zabuchla som dvere a vyzula sa. Prešla som do kuchyne a pozrela sa do chladničky. Bola tam nejaká zelenina,a tak som sa rozhodla pre šalát s kuracím mäsom. Zapla som rádio,kde práve hrala pesnička od Justina Biebera - boyfriend,a tak som si začal pohmkávať,pričom som krájala zeleninu. Zrazu som sa opäť cítila príjemne. Keď som bola skoro hotová,tak práve buchli dvere. Mamka.

,,Hmm...niečo tu príjemne vonia," ozvalo sa z chodby a po chvíli sa v kuchyne objavila. Čierne vlasy mala rozpustené a na tvári mala úsmev, ktorý som jej musela opätovať,,, Ahoj, ako bolo v škole ?"

,,Super. Mám ťa rada mami."povedala som a objala som ju. Tak veľmi som to v tej chvíli potrebovala. Neviem, potrebovala som cítiť,že niekto ma má rád.

,,Aj ja ťa mám rada."

~~~~~~

Ahojte :),

Dnes je tu trošku depresívna časť a určite ich ešte pár bude. Prepáčte ;). No aj tak dúfam,že sa vám páčila. Ďakujem krásne za všetky hlasy a komentáre (na minulej časti ste sa rozpísali :D,čo ma veľmi teší) 💜. Veľmi si to vážim.

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤