Step brother/H.S/SK √

Part 30 - Help !

Two days later.

,,Budúcu hodinu si dáme test,takže sa pripravte."povedala profesorka a vtedy zazvonil zvonček. Vyšla som z triedy a namierila som si to rovno na dvor k môjmu,obľúbenému múriku. Vyšla som cez dvere školy a porozhliadla som sa. Fúkal chladnejší vánok,a na stromoch neboli už skoro žiadne listy. Zrazu môj pohľad padol na blonďavého chlapca. Niall. Snažila som sa prejsť okolo neho,no jeho hlas ma zastavil.

,,No tak Abbs,čo som ti urobil ?" opýtal sa a ja som sa zastavila.

,,Nič,no myslela som si,že máme dohodu. Chcem byť sama."povedala som a jeho ťažký výdych sa dostal až  k mojím ušiam.

,,Som tu,lebo rád by som vedel,koľko krát si sa tvárila,že si so mnou,pričom som s tebou vôbec nebol."povedal a ja som sa otočila k nemu. Prekrútila som očami a prekrížila som si ruky na hrudi.

,,Odkiaľ si sa to sakra dozvedel Horan ?"spýtala som sa vyšším tónom a on spravil pár krokov bližšie ku mne.

,,Včera som stretol Sophiu. Pýtala sa ma,či si zrušila to kino."povedal a jeho oči ma prebodávali.

,,Fajn,tak som možno klamala. Asi trikrát. Prepáč,už sa to nestane." povedala som a on prikývol.

,,Ale to nie je podstata,prečo som prišiel. Nepáči sa mi,že klameš svoje najlepšie kamarátky. A klamala si aj mne. Chcem ti pomôcť."povedal a ja som sa porozhliadla okolo nás.

,,A ako Niall ?"

,,Príď večer ku mne. Pozrieme si nejaký film,dáme si popcorn a zabavíme sa. Možno sa rozptýliš." povedal a ja som prikývla.

,,Fajn. Tak večer."povedala som a na jeho tvári sa objavil úsmev. Podišiel bližšie ku mne,objal ma a potom odišiel. Šla som tam,kde som mala namierené. Sadla som si na moje miestečko a vytiahla som zošit.

10.9.2019

Drahý denník,

mám pocit,že sa cítim lepšie. Nemôžem povedať,že som na ňho zabudla,no pomaly prijímam,že tu so mnou nemôže byť. No bojím sa o ľudí okolo mňa. Tím,ktorí pravdu nevedia som ublížila,a tí,ktorí ju vedia,sa snažia pomáhať,a niekedy mám pocit,že na mňa až príliš tlačia. Daniel je iný,no Niall by chcel priveľa. Nemôžem sa tváriť, že sa to nestalo. Ale pomaly sa všetko vracia do normálu.

*****

Prišla som pred jeden z domov v menšej časti Londýna. Pozrela som sa na menovku,ktorá potvrdila,že som našla Niallov dom. Párkrát som zaklopala na dvere a čakala som. Po chvíli sa vo dverách objavil Niall.

,,Ahoj. Prišla si."povedal prekvapene a na tvári sa mu objavil úsmev.

,,Ahoj. Som tu. A priniesla som niečo." povedala som a zatriasla som v ruke z balíčkom,v ktorom som mala hamburgre.

,,Si skvelá. Poď ďalej."povedal a ja som vošla dnu. Niall zatvoril dvere a nasledovala som ho na poschodie. Vošli sme do jednej z izieb,ktorá zrejme patrila jemu. Sadla som si na posteľ a sledovala som Nialla,ktorý vyberal nejaké DVD.

,,Tak,ako ti je ?"spýtal sa ma Niall a strčil niečo do prehrávača.

,,Je mi dobre Niall. Všetko je v poriadku. Ver mi,nie som psychopat." povedala som a on sa zasmial.

,,Ja viem,ale po tomto filme určite budeš."povedal a ľahol si ku mne.

,,Že ty si vybral nejaký horor ?"spýtala som sa a on prikývol. Rozbalila som balíček a on hneď vzal jeden z burgerov a zahryzol sa do ňho. Typický Niall. Ale je pri tom zlatý. Pustila som sa tiež do jedla a oprela som sa o jeho rameno. Opäť mi to pripomenulo,ako som pozerala film s Harrym,no hneď som túto myšlienku zahnala. Prišla som sa zabaviť,no nie ?

*****

,,Ďakujem Niall."povedala som a objala som ho.

,,Aj nabudúce."povedal a odtoahla som sa. Vyšla som von a vybrala som sa na cestu domov. Bolo deväť hodín, ulica bola prázdna a všade bola tma. Pridala som do kroku,keď som za mnou začula kroky. Nechcela som sa otáčať,a tak som iba kráčala ďalej. Možno je to iba nejaká moja paranoja. No keď po dlhšej dobe stále niekto kráčal za mnou,tak som sa pozrela dozadu. Bol to starší muž,okolo štyridsiatky a v ruke držal fľašu.

,,Kam sa ponáhľaš dievča ?"zvolal a ja som pridala do kroku, ,,No tak,chcem sa len zabaviť."

V jeho hlase bolo počuť,že je opitý. Bože,prečo práve ja. Nevedela som,čo robiť. Mám bežať ? Mám mu niečo povedať ? No protirečiť mu bolo asi zbytočné. A popravde,moja vystrašená hlava nebola v situácii, kedy by niečo vymuslela. Zvolila som teda prvú možnosť a začala som utekať. Na moje prekvapenie sa rozbehol tiež,no to som už do niekoho vrazila. Druhý neznámy muž. Pevne machytil do náručia a ja som sa snažila vytrhnúť.

,,Pomoc ! Pomoc !"kričala som na plné hrdlo,keď ku mne dobehol druhý chlap. Jeho ruka prešla cez moju tvár, až skĺzla na môj prsník.

,,Pomoc !"zakričala som a z očí mi vyšlo pár sĺz.

,,Myslíš,že ťa niekto počuje ?"povedal jeden z nich pobavene a jeho ruka šla dolu po mojom bruchu.

,,Dajte jej pokoj !"ozval sa hlboký hlas, ktorý mi bol známy. Obaja ma hneď pustili a spoza stromov sa vynorila postava celá v čiernom,pričom jeho výrazné modré oči priam svietili.

,,Daniel."zvolala som šťastne a rozbehla som sa k nemu.

,,Už si v poriadku."povedal a ja som ho objala. Pohladil ma po vlasoch a dal mi tam pusu. Moje slzy sa nemohli zastaviť. Myšlienky som mala stále tam,čo by sa stalo,keby neprišiel. V jeho objatí som sa cítila bezpečne.

,,Poď,odveziem ťa domov."povedal a ja som prikývla. Bola som mu tak vďačná. Teraz som si istá. Dám mu šancu.

~~~~~

Ahojte :)

Včera tu nebola časť,takže dnes som tu dala rovno dve. Hádam sa vám páčili. Zajtra začína škola. Tešíte sa ? Ja aj celkom áno,len netuším,ako to vydržím s rúškom. V každom prípade sme presiahli 1k čitateľov na tomto príbehu a veľmi pekne vám za to ďakujem 💜.
Veľmi si to vážim. Ste skvelý.

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤