Step brother/H.S/SK √

Part 40 - Mňa to bolí dodnes

Z pohľadu Harryho.

Tak dlho som dúfal,že sa mi vráti. Nechať ju odo mňa odísť bola najväčšia chyba. No teraz je späť,a aj tak ma to nespravilo šťastným. Nie kvôli dieťaťu,ale pretože viem,že nie je šťastná ona. Aj teraz môžem počuť jej tlmené vzlyky. Nechcem,aby sa cítila so mnou nešťastná. Práve preto som nechal,aby si vybrala ona. Ona vie,čo chce. S kým chce byť.

*****

Pomrvil som sa,pričom som zacítil ostrú bolesť v chrbte. Natiahol som ruku k môjmu mobilu a pozrel som sa naň. Pol siedmej. Najvyšší čas vstať. Poskladal som perinu a obliekol som si tričko. Potom som šiel do kúpeľňe a dal som si rýchlu sprchu,ktorú som potreboval. Upravil som si vlasy a následne som šiel do kuchyne. Vytiahol som z košíka pečivo a natrel som ho maslom. Napokon som tam poskladal šunku,syr a nejakú zeleninu,ktorú som našiel v chladničke. Vybral som jeden tanier, kde som položil raňajky pre Abby a položil som k nemu aj šálku s čajom.

Začal som jesť svoje raňajky a skontroloval som,či mám v taške všetko potrebné. Aj keď viem,že o chvíľu s tou školou budem musieť skončiť,no chcem si dať záležať. Celkom ma baví. Presunul som svoj zrak na dvere do spálne,ktoré sa otvorili. Z nich vyšla Abby v župane a vyzerala celkom pekne.

,,Dobré ráno. Spravil som ti raňajky." povedal som a sledoval som ju,ako prišla ku mne. Zaklipkala očami a pozrela sa pred seba.

,,Ďakujem."pošepla rozospato a sadla si oproti mne.

,,Idem do školy. O tretej budem doma."povedal som a ona prikývla.

,,Dobre. Tak pekný deň."povedala a ja som jej venoval úsmev. Vzal som si tašku a odišiel som.

Z pohľadu Abby.

Odpila som si z čaju a začala som rozmýšľať. Nechcela som Harryho zastaviť,no nechcela som tu ostať sama. Bojím sa,že tu príde môj otec,  alebo niekto a ja tu ostanem na to sama. V hlave som si premietala všetky situácie,ktoré môžu nastať.

Zjedla som raňajky a rozhodla som sa,že sa pôjdem niekam prejsť. Nemala som silu tu len tak sedieť a utápať sa v negatívnych myšlienkach. Obliekla som sa,vlasy som zopla do copu a spravila som si make-up,aby som zakrila moje opuchnuté začervenané oči. Keď som bola hotová,tak som sa obula a vydala som sa na odchod. Keď som zamykala, zrazu sa za mnou ozval ženský hlas.

,,Ehm...Ahoj. Je tu Harry ?"spýtal sa a ja som na ňu zmätene hľadela.

,,Nie,predchvíľou odišiel do školy." povedala som pravdivo a prezrela som si blondínu predo mnou.

,,Prepáč,ale kto si ?"spýtala sa a ja som nevedela,čo povedať.

,,No,som Harryho nevlastná sestra." povedala som a ona s úsmevom prikývla.

,,Aha. Odovzdala by si mu,nech mi zavolá ?"požiadala a ja som prikývla.

,,Prepáč,ale ako sa voláš ?"opýtala som sa.

,,Sarah. Tak ahoj."povedala a odkráčala preč.

,,Dovi."pípla som vlastne sama pre seba,keďže ona už bola ďaleko odo mňa. Ako som sa cítila ? Ani neviem. Je normálne,že niekoho má. Aj ja som mala Daniela. Bola to skôr situácia,do ktorej by ste sa nechceli dostať.

*****

,,Ahoj. Dáš si obed ?"povedala som milo,keď sa vrátil.

,,Cením si,že sa snažíš,ale už som jedol. Možno neskôr."povedal Harry a zložil si veci.

,,V pohode. Aký si mal deň ?"opýtala som sa a on si sadol oproti mne.

,,Celkom dobrý. A čo ty ? Zvládaš to tu ?"opýtal sa a ja som sa začudovala. Ale padlo mi fajn,že sa stará.

,,Dobre. Bola tu nejaká Sarah. Máš sa jej ozvať."povedala som a sklonila som svoj pohľad.

,,Žiarliš ?"podpichol do mňa a hrdelne sa zasmial.

,,Ja ? Pfff...nie."povedala som frajersky a on na mňa pozrel svojimi smaragdami.

,,No tak,vidím,že ťa to vzalo."povedal a ja som zotla dlaň do päste.

,,Ja nie som ty Harold !"povedala som naštvane.

,,Ja som nikdy..."

,,Nie ? Tak prečo si ma vždy prenasledoval,keď som bola s Danielom ?"opýtala som sa naštvane a on rozhodil rukami.

,,Neprenasledoval som ťa. Nie som úbohý ako ty !"povedal a mňa to zabolelo.

,,Takže ja som úbohá ? Dobre vedieť." povedala som a chcela som odísť,no jeho ruka pevne zovrela moju päsť.

,,Prepáč Abby. Nemyslel som to tak." povedal a ja som si prekrížila ruky na hrudi. Cítila som,že moje oči zvlhli. Len sa nerozplač !

,,Nezaleží mi na tom,ako si to myslel. Tvoje názory ma vôbec nezaujímajú." povedala som a on pobavene nadvihol obočie.

,,Očividne hej. Inak by si tu nestála." poznamenal a ja som si zhrýzla spodnú peru.

,,Ty si ma zastavil."povedala som argument,ktorý asi za veľa nestál. Mal pravdu,chcela som vedieť,čo si myslí.

,,Stojíš o mňa viac ako si myslíš ! Inak by si nenosila pri sebe naše fotky." povedal a ja som na ňho prekvapene pozrela.

,,Ty si sa mi hrabal vo veciach ?"

,,Nejak to z tamaď vypadlo. Nechápem,prečo si na mňa taká." povedal a čakal na moju reakciu.

,,Aká ? Ja sa snažím. Problém je,že už k tebe nič necítim. Netušíš,ako veľmi to bolelo,keď si ma nechal. Cítila som sa mizerne. A konečne som začala odznova."povedala som a cítila som, ako tie potlačované slzy vyšli von.

,,Ja viem. Mňa to bolí dodnes. Nikdy som na teba nezabudol."povedal a postavil sa od stola.

,,Harry."pošepla som pomedzi slzy a chytila som ho za tričko. On len prudko sebou mykol,čím odstránil zo seba moju ruku. Nechcela som,aby to takto skončilo.

,,Abby ? Poď sem na chvíľu."začula som chrapľavý hlas a ja som ho hneď nasledovala až k dverám. Zrazu som skoro odpadla. Pevne som zovrela Harryho ruku a mohla som cítiť,ako jeho ruka zovrela tú moju. Sledovala som naštvané čokoládové oči a jeho mohutné telo.

,,Ocko."

,,Ahojte."

~~~~~

Ahojte :)

Je tu nová časť. Trošku neskoro,ale až teraz som dostala chuť do písania. Môžete mi napísať do komentárov,aký je váš pohľad na vzťah Harryho a Abby. Ďakujem za všetky hlasy a komentáre na predchádzajúcich častiach ❤️ Veľmi si to vážim.

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤