Step brother/H.S/SK √

Part 14 - Denník

Otvorila som ho a prvé,čo som zbadala bola úvodná kresba. Bola tam akési kvety a v strede bolo ozdobne napísané My Diary. Druhá stránka bola tá,kde som si zapisovala obľúbené filmy,spevákov,knihy a podobné veci. A potom tam bol úvod, ktorý u mňa v trinástich znel takto:

Milý denník,
som Abby. Som obyčajné dievča z Londýna,ktoré miluje hudbu a Twilight. Nemám veľa priateľov,no mám skvelú mamku a otca,ktorý sa o mňa až tak v poslednom čase nezaujíma. Milujem kreslenie a plávanie a neznášam klamárov a namyslených ľudí. Do budúcnosti chcem len vyštudovať,nájsť si prácu, ktorá ma bude baviť a milujúceho manžela.

Zasmiala som sa nad tým. Už vtedy som bola riadne zasnená. No moje ciele sa snažím splniť. Hádam sa podaria. Otočila som na prvú stránku.

2.9.2014

Milý denník,
dnes sa začala škola a opäť je všetko po starom. Opäť väčšinu času trávim sama. Čiastočne mi to vyhovuje,no čím to je,že väčšina ľudí ma očividne nedokáže prijať takú,aká som ? Je chyba vo mne ? V každom prípade sa teším na nový školský rok,lebo doma to začínala byť nuda. Poobede som stretla Adama a boli sme spolu von. Bol to celkom fajn deň.

Ty trdlo malé,chyba nebola v tebe. Asi si len nestretla správnych ľudí. Otočila som pár stránok.

20.12.2014

Milý denník,
zajtra sa môj otec vracia domov z Nemecka. Mám taký divný pocit a nedokážem zaspať. Viem,že je to divné, ale bojím sa. Bojím sa,že sa budú moji rodičia opäť hádať a môj otec nebude na mňa hrdý. Inak bol tento deň celkom dobrý. Škola celkom rýchlo ubieha a opäť sú tu Vianoce.

Typická ja. Milujem Vianoce,no kto nie ? Čas strávený s rodinou,zdobenie stromčeka,darčeky,rozprávky. Jednoducho mi to vždy prišlo čarovné.

24.12.2014

Milý denník,

dnes sú Vianoce,no zrazu to ani tak necítim. Otec ráno kamsi odišiel,a tak som sa sama pustila do zdobenia stromčeka. Ako som tam stála,tak ma prepadla taká nostalgia. Vždy sme zdobili stromček spolu s ockom a spievali sme si koledy,no je to iné a ja som sa rozplakala. Mamka spravila skvelú večeru. Ocko sa vrátil až poobede. Povedal,že stretol kamarátov a mamku to naštvalo,pretože Vianoce sú o trávení s rodinou a opäť to skončilo hádkou. No večer bol napriek tomu celkom pekný. Šťastné a Veselé!

Na tie Vianoce si spomínam,boli hrozné. Potom to bolo už len horšie. Otec potom už väčšinou ani na Vianoce neprišiel. Preskočila som pár strán a čítala ďalej.

20.3.2017

Dnes mám narodeniny. Konečne 15,no to som netušila,že to bude tak hrozný deň. Mama sa spýtala otca,či niekoho má. Konečne povedal,že áno. Začal vrieskať,že čo je na tom,vraj aj tak nežijeme ako rodina. Hodil mi darček na stôl zo slovami 'Všetko najlepšie' a odišiel. Utekala som za ním,ani neviem prečo. Chcela som sa s ním porozprávať,no nenašla som ho. Vrátila som sa domov,darček som nechala na tam a išla som si ľahnúť. Nečakala som,že to príde tak zrazu.
No život je niekedy krutý.

Ten deň si pamätám presne. Bol naozaj hrozný. Stokrát som si predstavovala,ako nás otec opustí,no takto by som si to nikdy nepredstavila.

10.5.2017

Dnes je deň,kedy mám prijímačky na strednú. Veľmi sa bojím,no pripravovala som sa a som si istá,že to nejako zvládnem. Najviac ma mrzí,že sa neozval môj otec. Ani mi nezavolal a nepoprial mi veľa šťastia. Čakala som od neho viac. No on má očividne už inú rodinu.

Cítila som sa naozaj strašne a dodnes som mu to neodpustila. Zavolala až o týždeň,ako to dopadlo. Či sa jeho dcéra vôbec niekam dostala. Vždy sa len zaujímal,či sa za mňa nemusí hanbiť. Akoby som bola iba jeho bábkou,ktorá musí byť obrazom dokonalosti,ku ktorej ani neprispel. No ja mu dokážem,že to niekam dotiahnem.

2.9.2017

Milý denník,

dnes bol môj prvý deň v novej škole. Bála som sa,no teraz viem,že som si vybrala správne. Všetci sú tu milí a škola je naozaj prekrásna,zvonku historická, ma z dnu klasická ako každá v Británii. Pred budovou je veľký park,kde sa cítim tak príjemne. Už sa teším na ďalšie dni.

Áno,to je pravda. Naozaj tú školu milujem. Nikdy by som ju nevymenila za nič.

13.11.2017

Milý denník,

dnes sme mali anatómiu a stretla som sa tam s novým chlapcom. Začali sme sa spolu baviť a pozval ma na Vianočný ples. Volá sa Dereck a je celkom pekný. Vysoký,má hnedé vlasy a modré oči. Nikdy by som neverila,že niekto ako on sa ku mne ozve. Zrazu sa cítim inak. Viem,že niekto o mňa stojí a možno ma má aj rád. Hádam sa mu budem páčiť aká som. Nechcem sa hrať na niekoho iného. No to isté čakám aj od neho. No napokon sme sa len dnes stretli. Nechám tomu čas.

Áno,stretnutie s Dereckom. Bol tak okúzľujúci. Vždy mi pri ňom búšilo srdce. No časom mi dal aj pocit bezpečia,ale potom sa to začalo zrazu kaziť. Pomaly sme sa začali hádať až sa to rozpadlo. Pozrela som sa na pár strán,no radšej som to už zatvorila. Moje spomienky sú z časti pekné,z časti bolestivé,no zmierila som sa s tým. Aj keď všetok čas s otcom ma vracia späť do minulosti. Verte mi,či nie,minulosť sa nedá zabudnúť. Dá sa iba prijať a ísť ďalej. Ľahla som si a pomaly som privrela oči. Pritúlila som sa k perine a pomaly som zaspala.

~~~~~

Ahojte.

Mám pre vás smutnú správu. Odchádzam na 5 dní preč,takže nebudú nové časti,no predpíšem si ďalšie,a keď sa vrátim,tak ich tu hodím. Dnešná časť je trošku o spomienkach hlavnej postavy. Aký je váš názor na Abbyn život ? Ďakujem všetkým za hlasy a komentáre ❤️ Držte sa

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤