Step brother/H.S/SK √

Part 13 - Mom and dad together again?

Two days later.

,,Zajtra pôjdeme pozrieť babku. Dlho ťa nevidela. Mohla by si ju chodiť pozrieť častejšie."poznamenal otec a ja som zovrela stehno v mojej dlani. Babka s dedkom neboli zlí ľudia,len jednoducho povedané staromódny a nové veci nedokázali akceptovať. Nikdy neboli spokojní ako sa obliekam,že sa líčim,aj keď na moju obranu,môj make up sa skladá len s korektoru,linky,maskary a lesku na pery. Vždy ma taktiež podpichovali s tým,že by som mala schudnúť a vždy na mne vyhľadávali niečo zlé. No čo už,asi ich už nezmením.

,,Rada by som tam chodila častejšie, ale počas školy to nejako nestíham." povedala som v podstate pravdivo.

,,No tak si ho občas nájdi. Aspoň počas víkendov."povedal otec a ja som pre pokoj len prikývla na súhlas,inak by táto debata nemala konca.

****

Next day.

Vystúpili sme z auta pred väčší dom s krásnou záhradou. Ako inak. Babka bola v tomto naozaj dobrá. Jej záhrada bola vždy nádherná. Vošli sme cez bránu na dvor,keď z domu vyšiel dedko.

,,Ahojte."povedal a poobzeral sa okolo.

,,Ahoj."pípla som a došla som k nemu a objala ho. Nato von vyšla aj babka.

,,Ahoj moja. Dlho si sa tu neukázala. Zabudla si kde bývam ?"povedala. Len som záporne pokrútila hlavou a objala ju. To by nebola ona,keby konverzáciu nezačala hneď výčitkou.

,,Prečo nosíš také nohavice ?"spýtal sa dedko a ja som prekrútila očami nad jeansami potrhanými na kolenách.

,,Nechaj ju. Veď sú pekné."zastal sa ma otec a viac už boli ticho. Šli sme dozadu,kde bol stôl a stoličky. Sadli sme si a o chvíľu prišla babka a priniesla kávu a nejaké zákusky. Ako inak. Ona by bez vypekania nevydržala.

,,Ďakujem."odvetila som,keď sa jedna zo šálok dostala ku mne.

,,Tak hovor. Ako sa máš ? Ako ide škola ?"spýtala sa babka a sadla si k nám.

,,Všetko je v poriadku a škola je v poriadku. Baví ma to a robí mi to radosť."povedala som a odpila som si z kávy.

,,A čo mamka,darí sa jej ?"spýtala sa a ja som sa začudovala. Odkedy ju to zaujíma ? Nikdy ju nemala nijak výnimočne rada. V podstate mala pre otca inú nevestu. Chcela,aby si vzal dcéru jej kamarátky a nikdy sa nedokázala zmieriť s tým,že môj otec si vzal moju mamu a odsťahoval sa z Bristolu do Londýna.

,,Má sa dobre. Chodí do práce,stará sa o mňa a v zime sme boli v Švajčiarsku."povedala som a všetci sa na mňa prekvapene pozreli.

,,Áno ? A ako bolo ?"spýtal sa dedko.

,,Bolo to skvelé. Jento tam nádherné. Zajtra ti môžem ukázať nejaké fotky." povedala som. Dedko bol vždy vášnivý turista.

,,A čo ? Nenašla si niekoho ?"spýtala sa a ja som sa zarazila. Čo je jej do toho ? Mala raz jednu krátku známosť,no akosi im to nevydržalo. Potom sa presťahoval do Írska a od vtedy mama z nikým nebola. Ani už nikoho nechce. Jedna nešťastná láska jej stačila na celý život. Predstavte si,že noekto vás neustále klame. Klamal dokonca o tom,že chodí do práce,aj keď nechodil. Predal matkine šperky,dokonca ju už keď chodili klamal,že je o rok starší,pritom môj otec bol od mojej matky o tri roky mladší. Ona mu vždy dávala šance a on len tak potom zahodil 20 rokov manželstva. Stáli by ste o ďalší vzťah ?
Aj keď nevravím,že by som matke nedopriala niekoho,s kým by bola konečne šťastná.

,,Nie. Mala nejaké známosti,ale asi to neboli tí pravý."povedala som pravdivo.

,,Teta Maria,neukázali by ste mi,ako ste vyrábali tie náhrdelníky ?" prerušila Gabriel našu konverzáciu. Babka samozrejme šťastne prikývla. Samozrejme,trafila jej slabinu. Vyrábanie rôznych somarín bol jej koníček,aj keď jej to celkom išlo a boli to pekné veci. Plietla oblečenie, medvedíkov,vyrábala kytice z papiera,vianočné ozdoby,proste všeličo. Ostali tam už len chlapi a ich debata sa zvrhla na dedkove príhody z cestovania. Aj keď to bolo pútavé,ale ak už ste za svoj život tieto príbehy počuli minimálne trikrát,tak vás to nebaví.

*****

Vyšla som zo sprchy a vošla som do bývalej otcovej detskej izby. Pravdu ? Pôsobila ako tá najsmutnejšia izba zo všetkých. Biele steny,posteľ,jedna komoda,skriňa a konferenčný stolík. Predstavila by som si tu aspoň zopár plagátov,ktoré by to tu rozveselili. No čo už. Keďže starý rodičia nemajú televízor,tak som si išla vytiahnuť slúchadlá,že si popočúvam aspoň nejakú hudbu. No to ma prerušilo klopanie.

,,Ďalej."povedala som. Dvere sa otvorili a v nich sa objavila babka.

,,Ahoj. Potrebuješ s niečím pomôcť ?" opýtala som sa a ona záporne pokrútila hlavou a privrela dvere.

,,Vlastne som ti priniesla toto." povedala a podala mi čierny zápisník. Prešla som dlaňou po obale,za ktorým sa skrývali všetky moje spomienky. Môj denník.

,,Ďakujem."povedala som a čakala som na jej reakciu.

,,No,chcela som sa ťa niečo spýtať. Vieš,nie je mi jedno,že ocko je s Gabriel. Mohli by sme sa nejako spojiť a dať tvoju mamu a ocka dokopy." povedala a mne sa zastavil dych.

,,Prepáč,ale toto nie."povedala som.

,,Nechcela by si,aby boli opäť spolu ? Veď boli manželia."povedala a ja som si povzdychla.

,,Boli,a tak to zostane. Mama sa už rozhodla. Aj keby otec stál o ňu,ona o ňho nie. Nevieš,ako to bolo medzi nimi a otec je šťastný a mama tiež. Asi to tak malo byť. Je to takto lepšie." vysvetlila som.

,,Nechýbajú ti tvoji rodičia ? Tvoj otec ?"spýtala sa.

,,Ja som ich nestratila. S otcom sa výdam. A keby boli spolu,aj tak by to nič nezmenilo. On by aj tak pracoval v Nemecku a mama by bola so mnou." povedala som a ona prikývla.

,,Dobre. Dobrú noc."povedala a vstala z postele.

,,Dobrú noc."pípla som a ona odišla. Hneď som svoju pozornosť upriamila na denník. Mám si ho prečítať ? Mám sa vracať opäť do minulosti ? Aj keď son to nechcela,tak to bolo silnejšie ako ja. Otvorila som ho a pustila sa do čítania.

~~~~

Ahojte :),

Dávam to tu trošku neskoro,no rozpísala som si túto časť a zabudla som ju vydať :D. Ďakujem všetkým, ktorí čítajú tento príbeh,veľmi si to vážim ❤️

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤