Step brother/H.S/SK √

Part 5 - Viem ako sa cítiš

,,Abbs ?"

Ozval sa chrapľavý hlas pri dverách a ja som hneď vyskočila na nohy. Zotrela som si slzy z tváre a otvorila som dvere. Rýchlo som obišla Harryho,ktorý s otvorenou sánkou hľadel na mňa. Chcel asi niečo povedať,no ja som rýchlo vyšla von. Pozrela som na chlapcov,ktorý ešte stále hrali basketball. Otec zakladal oheň,zatiaľ čo Victoria s Gabriel krájali nejakú zeleninu. Mám ísť im pomôcť,alebo ísť za chlapcami ? Zrazu ani jedno neznelo dobre. Tráviť čas s Gabriel sa mi veľmi nechcelo,no chlapci zase videli,ako som ušla a budú sa vypytovať.

Napokon som šla kamsi za dom a zapla som si mobil. Chcela som zavolať mamke,no zistila som,že tu nie je žiadny signál. Skvelé. Vybrala som sa teda k chlapcom,no Marty tam bol sám.

,,Kde je Hugo ?"spýtala som sa.

,,Išiel vrátiť nejakému kamarátovi videohru. Zahádžaš si ?"spýtal sa a ja som súhlasne prikývla.

,,Koľko máš rokov ?"

,,Pätnásť."povedal jednoducho a sústredil sa na hod.

,,Takže ideš na strednú. Akú školu si si vybral ?"spýtala som sa,aby sa rozbehla konverzácia.

,,Kuchár. Myslím,že ma to bude baviť."povedal spokojne.

,,Tak to je fajn. Hlavné je,aby ťa tá škola bavila."povedala som a venovala som mu slabý úsmev.

,,Poďte sa najesť !"rozoznel sa Gabrielin hlas a obaja sme sa teda vybrali do kuchyne,kde nás čakala myska gulášu. Vyzeralo celkom lákavo,a tak som sa pustila dojedla, narozdiel od Martyho,ktorý sa len prehraboval v tanieri.

Po večeri sme šli späť do obývačky. Marty opäť zapol videohru. Bol tu ako doma,z čoho vyplývalo,že tu chodieva asi často.

,,Zahráš si so mnou ?"spýtal sa.

,,No...ja som vlastne ešte nikdy nehrala na Playstation."povedala som začervenane,na čo on mávol rukou.

,,Všetko je raz poprvý krát."povedal a podal mi ovládač. Veľmi mi to nešlo, no bola to aj napriek tomu zábava. Zrazu dnu vbehol Harry len v uteráku obmotanom okolo pása. Nemohla som odignorovať jeho vypracovanú hruď pokrytú tetovaniami. Hlavne ten motýľ na bruchu. Presunula som zrak na jeho uškrnutú tvár a hneď som sa odvrátila. Bože,to je trapas !

,,Marty,nevidel si nejaké moje tričko?" spýtal sa a netrpezlivo dupal nohou.

,,Nie,ale môžeš si vybrať nejaké z mojich. Vedľa v izbe mám batoh." povedal a Harry odišiel. Hneď nato vtrhol do izby otec. Vzal do ruky ovládač a vypol televíziu.

,,Stačilo hrania. Poďte. Ideme si zahrať hry spolu."povedal a my sme ho nasledovali pravdepodobne do ich spálne. Tam už sedela Gabriel s Victoriou. Vytiahli nejakú quizovú hru o Londýne. Mali sme sa rozdeliť do skupín po dvoch. Keď sa Hugo vrátil,tak bol s Victoriou,Marty bol s Gabriel a ja so svojím otcom. Hra nebola až tak zábavná,no bola som rada,že spolu trávime čas,aj keď by som bola radšej,keby sme boli len s otcom.

S pohľadu Harryho.

Sedel som na balkóne a sledoval som hviezdy. Robieval som to rád. Vtedy som vždy zabudol na všetko okolo mňa. Nerád som tu chodieval. Nemám rád Marka ani Gabriel. Marty je celkom fajn,no nemám s ním tiež nejaký skvelý vzťah.

S mojích myšlienok ma vytrhol tenký hlas. Keď som sa lepšie porozhliadol zistil som,že patrí Abby. Nebudem klamať,odkedy som ju prvýkrát uvidel sa mi páčila. Mala krásne pery, čokoládovohnedé oči a bola celkom milá,len trošku utiahnutá. No nechcel som s ňou mať nič,pretože by to nemalo význam. Ona sa aj tak vráti do Londýna a má svoj život. Započúval som sa do jej rozhovoru.

,,Mám sa fajn,len chcem ísť už domov. Neviem si predstaviť,že tu budem ešte mesiac,tri týždne a dva dni.... Samozrejme,že to počítam..... Zdá sa mi to ako večnosť..... Ako sa má Adam?.... Dobre. Ľúbim Ťa. Dobrú noc."

Keď vypla hovor,tak som preliezol zábradlie a šiel som si k nej prisadnúť. Je veľmi vynaliezavá. Nie každé dievča by sa odhodlalo vyliezť na strechu.

,,Ahoj."povedal som a pousmial som sa.

,,Preboha Harold ! Vyľakal si ma ! Ako si ma tu našiel ?"vykríkla a chytila sa za hruď.

,,Aj ja tu zvyknem chodievať. Si na mojom teritóriu,"povedal som a ona sa začala smiať, ,,Čo som spravil ?"

,,Nič,len si sa pri tom tak divne tváril. Prisadneš si ?"povedala a ja som prikývol. Sadol som si k nej a zadíval som sa na oblohu.

,,Môžem sa Ti s niečim zdvôveriť ?" povedala a jej veľké oči sa zabodli do mňa.

,,Ak chceš. Budem mlčať ako v hrobe." povedal som a prešiel som si ukazovákom cez pery,čím som naznačil,že ju zazipsujem. Abbs sa opäť zasmiala a začala rozprávať.

,,Vieš,ja som tu len kvôli tomu,aby ma otec nevzal od matky. Nikdy sme s otcom nemali spolu vzťah. Nikdy ma nevzal na výlet,ani mi nečítal rozprávky. Nebol na žiadnom mojom tanečnom vystúpení,nestavali sme spolu snehuliaka ani nič,čo robia otcovia s deťmi. A v poslednom čase je to len o tom,aké mám známky v škole. Nevie,aké mám záľuby,či mám nejakých kamarátov,ako sa mi darí. Vždy som dúfala,že sa to zmení,no zmierila som sa,že to iné nebude,ale aj tak ma to trápi."pozorne som počúval každé jej slovo. Vedel som presne,ako sa cíti.

,,Viem,ako sa cítiš,pretože ja som adoptovaný."

~~~~

Ahojte :)

Po dllllhom čase je to opäť nová časť. V poslednej dobe som nemala nejako myšlienky,no teraz sa budem snažiť vydávať častejšie. Ďakujem za všetky hlasy a komentáre na minulých častiach ❤️. Moc si to vážim :)

Lia 🖤🖤🖤