Step brother/H.S/SK √

Part 46 - Nikto ju nevidel

O týždeň neskôr.
Z pohľadu Harryho.

Prešiel už týždeň a ja som ju stále nenašiel. Prešli sme s Niallom takmer všetko. Všetky nemocnice,boli sme v jej škole a pýtali sme sa hádam všetkých jej kamarátov. No dohodli sme sa s Niallom,že dnes pôjdeme ešte raz do jej školy a opýtame sa na ňu. Musí sa predsa niekde raz ukázať.
Hneď ako hodiny odbili dve som si obliekol sako,vzal papiere a namieril si to von.

,,Ahoj Harry."ozvalo sa za mojim chrbtom a ja som nemal najmenšiu chuť sa s nikým rozprávať.

,,Matthew."vyhlásil som a otočil som sa. Bol to milý chlap,nechcel som ho odbiť. Aj keď sa mi nechcelo s nikým rozprávať.

,,Nešiel by si dnes na pivo ?"opýtal sa zdvorilo a ja som sa porozhliadol okolo.

,,Rád by som,ale dohodol som si už niečo. Možno nabudúce,ale ďakujem za pozvanie."povedal som slušne a otočil sa na odchod.

,,Tak fajn. Maj sa."povedal,no to som už vychádzal z dverí a moje nohy ma tiahli k môjmu autu. Hodil som papiere do priehradky,čím zasypali moju fotku s Abby,ktorá mi dávala každý deň nádej. Naštartoval som auto a vyrazil som k Niallovej škole. Zastavil som na parkovisku a sledoval som,ako študenti prechádzajú okolo v skupinách,smejú sa. Chýba mi škola, no Abby a moje dieťa sú mi prvoradé. Školu si dokončím kedykoľvek,no šancu na pekný život s perfektným dievčaťom dostane človek len raz. Zrazu sa pri mojom aute zjavila blonďavá hlava.

,,Čau."povedal jednoducho Niall a nasadol.

,,Čau. Ako bolo v škole ?"opýtal som sa a naštartoval som.

,,Neviem,načo sa pýtaš,keď ťa to aj tak nezaujíma. A neber si to osobne. Chápem to."vysvetlil a ja som sa zasmial.

,,Možno máš pravdu,ale zaujíma ma, ako ti je. Si jediný človek,ktorý mi ešte ostal."povedal som pravdivo a on na mňa zmätene pozrel.

,,Je mi fajn. Len chcem,aby sa konečne Abby našla a bolo všetko opäť v poriadku."povedal a ja som chápavo prikývol.

,,Aj ja to chcem. Veľmi."povedal som pravdivo a zastavil som pri Abbinej škole.

,,Pozri,tam sú Lauren a Sophia." poznamenal a prstom ukázal na miesto,kde stáli.

,,Fajn. Idem sa ich opýtať."povedal som a on ma hneď zastavil.

,,Pôjdem ja."povedal a ja som pokrútil hlavou.

,,Prečo nie ja ?"opýtal som sa a on nahodil divnú grimasu.

,,Nechcem ťa uraziť,ale mňa tu už celkom poznajú a som tu obľúbený. Nehnevaj sa kamarát,ale som rozkošný a baby ma majú radi. Nie na každého pôsobí tvoj badboy štýl" povedal a ja som ho drgol do ramena.

,,Heeej...to bolo od teba hnusné. Náhodou sa dievčatám páčim. Skôr nechceš,aby ma zranilo,ak opäť nič nezistíme."povedal som a čakal som na jeho reakciu.

,,Možno. Ale aj tá prvá vec platila tak na štyridsať percent."povedal a obaja sme sa zasmiali.

,,Tak bež,kým nám neutečú."povedal som a on vystúpil. Sledoval som cez okno,ako ide k ním s tým svojím úsmevom. Chvíľku sa tam rozprávali a ja som dúfal,že ju aspoň kdesi videli. Chytil som do ruky mobil a pokúsil som sa zavolať na Abbyne číslo. Ako vždy,vypnuté. Sledoval som Nialla,ako sa s nimi lúči a odchádza.

,,Zase nič,čo ?"povedal som bez duše a on si ťažko povzdychol.

,,Nikto ju nevidel,no učitelia sa začínajú pýtať a hrozí,že zavolajú Abbynej mame. Skúsili sme všetko Harry a mali by sme sa posunúť. Mali by si to Juli povedať a mali by sme ísť na políciu."povedal a ja som vedel,že má pravdu.