Step brother/H.S/SK √

Part 18 - Máš ho rada ?

Obliekli sme sa,upratali a vyšli sme z bytovky. Harry sa poobhliadol a zastavil sa. Nechápala som,čo sa deje, až kým nepovedal to meno.

,,Niall ! Človeče,si to ty ?"povedal Harry neisto s jeho chrapľavým hlasom a ja som sa pozrela na blonďavého chlapca neďaleko nás. Rýchlo som sa otočila,no to už Niall išiel k nám.

,,Harry ? Abby ?"spýtal sa zmätene Niall,keď ma spoznal.

,,Vy sa poznáte ?"opýtal sa Harry a pustil moju ruku.

,,Áno,s Niallom sme kamaráti už dlho. Ahoj Niall."povedala som a objala som Nialla,no ten mi to neopätoval. Prečo? Čo som mu spravila ? Odtiahla som sa a pozrela som sa na ňho. Spravila som zopár krokov dozadu,čím som sa vrátila späť k Harrymu.

,,A odkiaľ sa poznáte vy ?"opýtala som sa a Harry zamrmlal,čím si prečistil hlas.

,,Chodili sme spolu ako malý do školy."povedal a Niall prikývol.

,,Nemala si byť v Holmes Chapel s otcom ?"opýtal sa Niall a jeho hlas znel naštvane.

,,Som,Harry je môj nevlastný brat. Má tu byt,tak som mu tu bola pomôcť doniesť nejaké veci."povedala som a dúfala,že tým bude všetko medzi mnou a Niallom v poriadku.

,,Sranda. Zayn vravel,že ťa už s tvojim nevlastným bratom videl a z jeho popisu sedí iba to,že je vysoký ! Chodíte spolu ? Nemusíš mi klamať Abbs."povedal zranene a ja som sa bála,že ho stratím.

,,Harry je môj druhý nevlastný brat. Viac ti poviem,keď sa vrátim. Okej ?" povedala som a venovala som mu prosebný pohľad.

,,Okej. Tak ja idem. Rád som vás videl."povedal Niall a odišiel.

,,Nejak ho to vzalo."poznamenal Harry a otvoril auto. Nasadla som dnu a vydýchla som si.

,,Neviem. Vždy sme boli dobrý kamráti. Možno on cítil niečo viac,no ja nikdy nie. A nechcem o ňho prísť." vysvetlila som a Harry len prikývol.

,,Možno,keď sa vrátiš domov,tak to môžete spolu skúsiť. Niall je fajn chlapec."povedal Harry a ja som nespokojne zamrmlala. Nechcela som plánovať,čo bude ďalej v mojom živote,keď sa rozídeme. Žijem v prítomnosti a Harry je moja prítomnosť.

*****

,,Ahojte. Tak ako bolo ?"opýtala sa Gabriel hneď,ako nás zbadala.

,,Bolo to fajn. Boli sme v lunaparku a na kolotočoch."povedala som odmerane a žmurkla som na Harryho.

,,Takže ste mali zábavu."poznemenala Gabriel a pokračovala vo varení.

,,A čo Marty ? Ako je na tom ?"spýtala som sa a nedočkavo som čakala na jej odpoveď.

,,Je na tom lepšie. Môžeš ho ísť pozrieť. Je vo svojej izbe."povedala Gabriel a ja som prikývla. Prešla som okolo Harryho a namierila som si to k dverám Martyho izby. Jemne som zaklopala a čakala na jeho odpoveď. Po tichom 'ďalej' som otvorila dvere a vošla dnu.

,,Ahoj. Ako ti je ?"opýtala som sa a prešla som k jeho posteli.

,,Je mi dobre."povedal Marty a posadil sa.

,,Nepotrebuješ niečo ? Čaj,alebo niečo pod zub."ponúkla som mu s úsmevom a on iba záporne pokrútil hlavou.

,,Nie,ďakujem. Mám všetko."povedal a ja som prikývla.

,,Fajn,tak ja idem."odvetila som a otočila som sa na odchod.

,,Počkaj ! Poď ku mne,chcem sa s tebou porozprávať."povedal a ja som ostala prekvapene stáť. Je to divné. Nikdy sa so mnou nechcel rozprávať.

,,Je to vážne ?"opýtala som sa a sadla som si k nemu na posteľ.

,,Nie,len chcem,aby si poznala pravdu. Nemôžem žiť ďalej s tým,že sa vzdám bez toho,aby som sa pokúsil vysvetliť ti to."povedal a ja som pozorne počúvala každé jeho slovo.

,,,Tak hovor,som tu."odvetila som a on sa pousmial.

,,Vieš,keď sme sa prvýkrát stretli,tak som si nemyslel,že budeš taká,aká si, a potom sme išli do toho aquaparku a bolo mi s tebou príjemne. A začala si sa mi páčiť. Nechcel som ti to povedať, no musel som. Nemohol som ťa nechať odísť a nepovedať ti to. Chcel som vedieť,či mám u teba nejakú šancu."povedal Marty a jeho čokoládové oči ma priam prepaľovali.
Toto sa nemalo stať. Nechcem mu ublížiť,no teraz sa z toho nevyvlečiem.

,,Vieš,som rada,že si mi to povedal,no pre mňa budeš vždy len kamarát. Bolo mi s tebou fajn,bola sranda,ale to je všetko. A aj keby som k tebe raz niečo cítila,tak by som ti nedala šancu,pretože si môj nevlastný brat. Gabrielin syn. A nikdy by to nefungovalo. Pretože vždy,keď by som ťa uvidela,tak by som si spomenula na tvoju mamu,môjho otca a na všetky spomienky z minulosti,ktoré ma rania."povedala som a on mi venoval smutný pohľad.

,,A čo ak by to šlo ? Čo ak raz budeš cítiť niečo viac ? Uvažovala by si nad tým,že by sme boli spolu ?"spýtal sa a ja som nevedela,čo povedať.

,,Možno,ale to by som ťa musela mať rada Marty."povedala som,aj keď som vedela,že ho to raní. Venovala som mu slabý úsmev a otočila sa na odchod.

,,Počkaj,"povedal a ja som sa zastavila, ,,to možno pre mňa znamená nádej. Sľúb mi,že ak sa čokoľvel zmení,tak mi to povieš."

,,Sľubujem."povedala som a vyšla som z jeho izby. Pár sĺz sa mi vykotúľalo z očí,keď som sa pozrela napravo a videla Harryho.

,,Máš ho rada ?"spýtal sa Harry a jeho oči boli plné žiaľu a bolesti. Čo si to preboha myslí?

,,Jasné,že nie Harold. Len,keď mi to hovoril tak nadšene a ja som ho zranila a to som nechcela. A nechcela som mu dať zbytočnú nádej,keď k nemu nič necítim."povedala som a Harry ma objal.

,,Šššt...neplač. Všetko bude fajn. On to pochopí."povedal a ja som sponalila svoj dych a snažila zastaviť slzy.

,,Dúfam."

~~~~~

Ahojte :),

Dnes je tu nová časť so zaujímavou zápletkou s Martym a Abby. Hádam sa vám časť páčila. Už dlho som túto zápletku plánovala,tak sa konečne dostala do tejto časti. Aký máte názor vy ? Ďakujem za všetky hlasy a komentáre na predchádzajúcich častiach a aj všetkým,ktorý tento príbeh čítate ❤️

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤