Step brother/H.S/SK √

Part 41 - Nie je vinný len on

,,Ocko."

,,Ahojte."

,,Nech sa páči,poďte ďalej."povedal zdvorilo Harry a ja som stále tisla jeho ruku.

,,Poďte ďalej ? Ty máš tú drzosť sa tváriť,že sa nič nestalo ? Ty bastard !" zvrieskol naštvane otec. Jeho ruka sa rozohnala a ja som automaticky skočila pred Harryho. Moja hlava sa zrazu zatočila a ja som padla na zem.

,,Abby,čo to robíš ?"spýtal sa otec zmätene a Harry sa hneď zohol ku mne a skontroloval ma.

,,Nie je vinný len on."povedala som a on pokrútil hlavou.

,,Je,pretože je starší a mal mať rozum !
A mal si dať pozor."povedal a Harry sklopil svoj pohľad. Postavila som sa a prekrížila som si ruky na hrudi.

,,Fajn,tak teda zhrň,čo od nás očakávaš."povedala som a čakala som na jeho reakciu.

,,Som tvoj otec a očakával som trocha rešpektu,ale nevadí. Keďže nemáš dokončenú školu,asi vieš,že chcem pre teba to správne,"povedal a prešiel k Harrymu, ,,a ty to pekne zaplatíš."

,,A čo ak to nechcem ? Mám právo rozhodnúť o tom,čo sa stane s mojim dieťaťom."povedala som zranene.

,,V tom prípade je to na vás. Ja vám nehodlám pomáhať. Buď pôjdeš na potrat,alebo vám vezmem tento byt a postarajte sa o svoju "rodinu" sami. Ale neviem,ako vám to pôjde. Veľa šťastia."povedal a vykráčal von. Naštvane som kopla do dverí,čím sa po byte ozvalo tresknutie. Nedokázala som sa pozrieť na Harryho. Nechala som stekať slzy po mojej tvári a hľadela som pred seba. Bolo jasné,že je rozhodnuté. A ja v tejto situácii nemám na výber. Musím ísť na potrat.

Pri tej myšlienke mi prebehol mráz po chrbte. Mám zabiť nevinné dieťa, ktoré by mohlo mať normálny a šťastný život,keby nás naši rodičia trocha podporili. A čo ak v budúcnosti už nebudem môcť mať deti ? Tak strašne to bolelo. Mala som pocit,že moje srdce niekto vytrhol a rozbil na malé kúsky. Šťastie,láska,nádej,to všetko bolo zrazu preč a neostalo tam nič okrem smútku. Zrazu som ucítila ruku na mojom chrbte.

,,Je mi to ľúto."zachraptal za mnou.

,,To je v poriadku. Nie je to tvoja chyba."povedala som a konečne som sa pozrela do jeho smaragdových očí, ktoré začali tmavnúť.

,,Ty to nevidíš Abbs ? Celé je to moja vina. Keby si ma nestretla,tak by si sa nedostala do tejto situácie. Nemusela by si sa ničoho vzdať a bola by si šťastná."povedal a jeho oči sa leskli. Chytila som jeho tvár do dlaní a jemne som mu ju pohladila.

,,Nikdy by som nevrátila späť to,čo som s tebou zažila. A čokoľvek sa stane,nebude to tvoja chyba. Možno to bude správne."povedala som a pomaly som spustila svoje ruky dolu.

,,Kde ideš ?"opýtal sa,keď som sa otočila.

,,Potrebujem ísť na vzduch. Bolo toho na mňa dnes priveľa."pošepla som a on chápavo prikývol.

,,Dávaj na seba pozor."povedal a ja som prikývla. Venovala som mu posledný pohľad a vyšla som von.

*****

Prechádzala som cez jeden z neďalekých parkov,keď som v diaľke zbadala vežu s hodinami. Pomaly som išla k nej a vošla som dnu. Nasledovala som malé svetlo,ktoré vychádzalo odkiaľsi zhora a osvetľovalo desiatky schodov. Po každom kroku mi ubúdalo síl,no chcela som sa dostať hore. Po nejakej dobe som konečne došla na koniec schodov,ktoré viedli k starým dverám. Keď som vyšla cez ne,tak som sa dostala na múrik,nad ktorým boli obrovské hodiny osvetlené zlatavou farbou,ktoré boli zdola tak maličké.

Opatrne som nakukla dole,kde som mohla vidieť londýnske cesty plné áut,ktoré boli odtiaľ také malé. Opatrne som si sadla a sledovala som tú nádheru okolo. Vonku bola tma,a tak to celé malo svoje čaro. Moje dlaň pomaly prešla na moje bruško a jemne som ho pohladila.

,,Kiežby si to mohlo aspoň raz vidieť, ale nebudeš. Nikdy neuvidíš tu krásu sveta. Neuvidím ťa,ako poprvýkrát spravíš prvý krok,nebudem počuť tvoje prvé slovo. Nebudem ťa odprevádzať do školy,ani ti čítať rozprávku. No ty za to nemôžeš. A možno je to takto lepšie. Možno ak by som aj bola najlepšou matkou,tak by som ťa neuchánila pred bolesťou a krutosťou tochto sveta. Pretože vždy sa nájde niekto,kto ti ublíži. No všetko má zmysel,keď máš okolo seba ľudí, ktorých ľúbiš."porozprávala som pravdivo. Konečne som mala komu povedať,ako sa naozaj cítim.

Zrazu som si zopakovala poslednú vetu: No všetko má zmysel,keď máš okolo seba ľudí,ktorých ľúbiš. A vtedy som si uvedomila,že môj život je v troskách. Čo mi ostane,keď mi to dieťa zoberú ? Mama mi určite nikdy nezabudne,čo som spravila. Otca radšej nezmienim. Daniel je preč. S Harrym je to všelijaké. Aký má teda môj život zmysel ? Celý život čakám na s malou nádejou na niečo pekné. Keď nás otec opustil,tým pekným v mojom živote bol Matthew. Potom sme sa rozišli a potom prišiel do môjho života Harry. A po necelých dvoch mesiacoch som bola opäť na dne. Opäť som čakala na niečo pekné a prišiel Daniel. Po dvoch mesiacoch som sa ho musela vzdať a posledná pekná vec,ktorá ma tu drží je to dieťa, ktoré mi chcú zobrať.

Mám ostať žiť kvôli nádeji,že to bude dobré ? Žiadam od života tak veľa ? Chcela by som len obyčajný tínedžerský život. Mať normálnych priateľov,nie bandu hlupákov,ktorý ma zavolajú cez víkend opiť sa, pričom som tam aj tak do počtu. Ale niekoho,komu sa môžete s čímkoľvek zdôveriť a on vás pochopí. A aj keď spravíte najväčšiu chybu v živote,tak vás za to neodsúdi a bude stáť pri vás.

Chcela by som to,čo každé dievča. Nájsť si niekoho,kto ma bude ľúbiť a nebudú nám stáť v ceste žiadne prekážky. Mať rodinu,cestovať a žiť. No je to v mojom živote možné ? Postavila som sa a pozrela som sa dolu. Možno to budem ľutovať,no tam dolu vidím to najkrajšie miesto pre mňa. Pokoj. Stačí jeden krok a bude po všetkom. Trápenie a dúfanie v niečo nereálne nahradí radosť. Nikto mi tam neublíži. Pomaly som presunula moju nohu do vzuchu a zhlboka som sa nadýchla.

,,Abby !"zakričal chrapľavý hlas a stiahol ma späť. Dopadla som na jeho mäkké telo a pozrela som sa do jeho smaragdových očí.

,,Harry."

~~~~~

Ahojte :)

Neverila som,že tú časť dnes dopíšem, ale napokon som to dala. Prepáčte mi, že včera nebola časť,ale bola som dlho v škole kvôli odborným predmetom a dnes ma čakal test. Ale dnes som sa snažila,tak dúfam,že sa vám časť páčila. Zakomponovala som tu hlavne pocity Abby,no v budúcej časti by som to možno spravila aj z pohľadu Harryho. Môžete mi napísať dolu do komentárov,či chcete aj časť písanú z pohľadu Harryho. V každom prípade vám veľmi pekne ďakujem za to,že čítate tento príbeh. Je vás tu naozaj veľa a ja si to veľmi cením 💜

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤