Part 8 - Alkoholička

700 15 1
                                    

,,Gabriel ?"

,,Môžme sa porozprávať ?"

Odstúpila som od dverí,aby mohla vojsť. Potom som ich zavrela a obe sme si sadli na posteľ. Mlčky som na ňu hľadela a čakala som,čo mi povie.

,,Abby,viem,že je to pre teba ťažké,no dúfam,že si všetci na seba zvykneme." povedala opatrne.

,,Veď som vám nič zlé nepovedala a rešpektujem vás."povedala som pokojne.

,,O to nejde,no chcem,aby si vedela,že sa nám môžeš s čímkoľvek zdvôveriť. Viem,že je ťažké,keď je matka alkoholička a..."

,,Alkoholička ?! Toto vám otec povedal ? Moja matka je starostlivá žena zatiaľ čo ju môj otec podvádzal. Moja matka vždy chodila do práce, varila,upratovala,nosila ma do školy a dala mi všetko. A vy o mojej rodine neviete nič."vykríkla som naštvane.

,,Možno máš zlé informácie zlatko." povedala. Cítila som pri tom,ako sa mi smeje do ksichtu.

,,Mám dobré informácie. Naopak vy neviete nič."vykríkla som a vybehla som von. Hľadala som miesto,kde sa skryť,pretože som cítila,ako moje oči vlhnú. V obývačke bol Hugo. Marty bol vo svojej izbe,otec v spálni a ktosi bol aj v kúpeľni. Nič lepšie ma nenapadlo a zaklopala som na dvere Harryho izby. Otvorila som dvere a zistila som,že tam nie je. Zavrela som dvere a sadla som si do rohu izby, kedy som to konečne pustila. Z mojích očí sa liali slzy,ktoré som nedokázala zastaviť.

Ako niečo takéto môže povedať  o mojej matke ? Moja mama bola vždy čestná žena. Pracovala,aby ma uživila. Dala mi život a lásku,zatiaľ čo otec odišiel preč. Pamätám sa,ako mi otec lámal ceruzky,keď som sa učila písať a písala som nakrivo. Nikdy ma nevzal na výlet ani mi nepoprial veľa šťastia k prijímačkám na strednú. Totálne ma vymazal zo svojho života a tá štetka ide urážať moju mamu ? 
Z mojich myšlienok ma vyrušilo otvorenie dverí a v nich kučeravý chlapec.

,,Prepáč Harry,že som tu."povedala som pomedzi vzlyky.

,,To je v poriadku. Čo sa stalo ?" povedal chrapľavo a prisadol si ku mne.

,,Gabriel...prišla ku mne a povedala,že moja matka je alkoholička. Takto o mojej mame nikto hovoriť nebude. Hovno o mne vie štetka!"povedala som,keď ma Harry objal.

,,Pšššt...ukľudni sa. Viem,že ťa to zranilo,no bude to dobré. Nezáleží na jej názore."povedal a jemne mi hladil chrbát.

,,Ďakujem Harry."šepla som do jeho hrude.

,,For your eyes only, I'll show you my heart
For when you're lonely and forget who you are
I'm missing half of me when we're apart
Now you know me, for your eyes only
For your eyes only."

Počúvala som jeho krásny hlas a zadívala som sa do jeho smaragdových očí. Jeho ruka pomaly pohladila moje líce. Zrazu som už nemala silu sa brániť. Nedokázala som potlačiť lásku,ktorú k nemu cítim. Pomaly sa ku mne začal naklánať. Rukou som prešla do jeho kučier a spojila som naše pery. Jeho mäkké pery sa obtierali o tie moje a pocit zlosti nahradilo šťastie. Bol to ten najkrajší bozk. Pomaly sme sa odtiahli a zhlboka som sa nadýchla.

,,Prepáč mi to."povedal a odvrátil zrak. Dlaňou som jemne pootočila jeho tvár,aby sa naše pohľady opäť stretli. Špičkou jazyka som si zvlhčila pery a venovala som mu ešte jeden bozk. Na jeho tvári sa objavil malý úsmev,ktorý vytvoril tie rozkošné jamky v lícach.

,,Rád by som Abby,ale nepôjde to." povedal a pohladil moje líce.

,,Fajn."pípla som a postavila som sa.

,,Mrzí ma to Abbs."pošepol,no mne na tom nezáležalo. Vyšla som z izby a prešmykla som sa do mojej ozby. Očividne boli už všetci vo svojich izbách,a tak ma nemal možnosť nikto vidieť. Prezliekla som si pyžamo a ľahla som si do postele. Pritúlila som sa k perine a započúvala som sa do klopkania dažďa dopadajúceho na okenné sklo.

Nedokázala som zaspať. Moje myšlienky boli vždy pri Harrym. Pri bozku. Bolo to ako droga. Zrazu mi nezáležalo na tom,že je to môj nevlastný brat. Dala by som čokoľvek ešte za pár bozkov od neho. Nepôjde to. Je to len preto,lebo sme nevlastný súrodenci,alebo sa mu nepáčim ? Aj tak na tom nezáleží,on sa už rozhodol. Nechce ma.

*****

Morning.

Dnes odchádzame späť do Holmes Chapel. Skontrolovala som si,či som niečo nezabudla. Keď som mala všetko zbalené,tak som vyšla z izby. Práve vychádzal aj Harry. Na chvíľu sa naše pohľady spojili,no hneď som to pretrhla a zbehla som dolu. Dala som si veci do kufra a nasadla som do auta. Marty už sedel dnu. O chvíľu nasadli aj otec s Gabriel,no auto sa nepohlo.

,,Načo čakáme ?"spýtala som sa.

,,Na Harryho. On má svoje auto v oprave."povedal otec. Presne vtedy sa otvorili dvere a dnu vošiel Harry. Venoval mi úškrn a potom sa otočil k oknu. Ignorovala som to a sústredila som sa na cestu.

,,Musíme ísť natankovať."povedal otec,keď sme zastavili na benzínke.

,,Idem si kúpiť nejakú vodu. Kto ide so mnou ?"opýtala sa Gabriel.

,,Ja."pípol Marty a už vystupoval z auta. Mne sa naozaj nechcelo ísť von. Zrazu som cítila,ako Harryho prsty prechádzajú po mojom vnútornom stehne až sa zastavil na mojom kolene.

,,Prečo to robíš Harold ?! Keď si to nechcel,tak si to nechcel a teraz mi daj pokoj."povedala som a odstrčila som dlaň z môjho kolena.

,,Ja som ti nechcel ublížiť Abbs. Ale sme nevlastný súrodenci a nikdy by to nefungovalo."povedal.

,,Neboj sa,mne si vôbec neublížil." povedala som,keď sa vrátili do auta. Ja viem,že Harry má pravdu,no bojím sa,že v jeho prítomnosti bude moja láska k nemu len narastať. Musím ho začať ignorovať a zabudnúť na ňho,aj keď to bude bolieť.

~~~~

Ahojte,

a dnes je tu opäť nová časť :). Dúfam,že sa vám páčila. Čo myslíte ? Budú Harry a Abby spolu ? ĎAKUJEM ❤️ za všetky hlasy a komentáre na predchádzajúcich častiach.

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤

Step brother/H.S/SK √Where stories live. Discover now