Part 15 - Nemám ju rád,no som jej vďačný

522 16 2
                                    

Prešli dva dni a dnes ideme na našu chatu na okraji Centerbury. Bola to naozaj malá chatka iba s kuchyňou, obývačkou a dvomi izbami. Bola k nej menšia záhrada. Keď sme zastavili na mieste,tak som to takmer nespoznala. V záhrade sme mali krásne tuje,po ktorých neostala ani stopa. Pamätám sa,že mamka mala vždy v záhrade ľaľije,ktoré tu už tiež nie sú. Jediné kvety,ktoré tu ostali sú ruže.

Otec otvoril chatu. Najskôr vošli oni a potom ja. V chodbe bývala pekná lavička vyrezávana z dreva a zrkladlo s vešiakmi,no teraz tam bol biely botník a vešiaky na kľúče s nápisom Home sweet home. Vyzula som sa a vošla som ďalej. Kuchynu sme mali žltú s tmavou linkou,no teraz je biela. Je pekná,no už mi nepripomína tú chatu,kde sme chodievali,ale úplne iné miesto. Cudzie.

,,Ukážem ti izbu."povedal otec,no ja som sa ešte obzerala. Nezostalo tu takmer nič po nás.

,,A kde budeme vlastne všetci spať ?" spýtala som sa.

,,No ja s Gabriel v spálni,ty vo svojej izbe a Marty s Harrym na gauči." povedal a ja som skoro zvískla od radosti,keď povedal jeho meno.

,,Príde aj Harry ?"uistila som sa.

,,Áno,každú chvíľu by tu mal byť. Zatiaľ si môžeš dať sprchu a vybaliť sa. Večer budeme opekať."povedal. Prikývla som a odišla som do mojej izby. Moja krásna modrá izba sa zmenila na fialovú. Plagáty,nástenka, všetko bolo preč. Otvorila som si skryňu a nahádzala som si do nej veci. Prešla som sa po izbe a pomaly si vybavovala,čo všetko tu bolo. Došla som k oknu a zahľadela sa von,keď niekto klopal na moje dvere.

,,Ďalej."povedala som otrávene a čakala na osobu,ktorá vojde.

,,Ahoj."povedal chrapľavý hlas a ja som neváhala a utekala som k nemu. Silno som ho zovrela v náručí,čo mi hneď opätoval a jeho silné ruky obalili moje telo.

,,Toto je pre teba."povedal Harry,keď ma pustil a podal mi červenú ružu. Moje pery sa hneď roztiahli do úsmevu.

,,Ďakujem."povedala som a spojila som naše pery. Chuť jeho pier bola tá najpríjemnejšia. Jemne som poriahla pomedzi zuby jeho mäkkú peru a on spokojne zamrmlal. Naše pery sa o seba obtierali a naše bozkávanie sa zmenilo na vášnivé. Jeho pery sa presunuli na môj krk a jeho dlaň hladila bok pod mojím tričkom.

,,Harry,nemôže nás niekto..."nestihla som dopovedať,lebo jeho pery sa prilepili na tie moje.

,,Nie,všetci sú vonku a pre istotu som zamkol dvere."povedal a ja som sa pousmiala.

,,Si šikovný."povedala som a prešla som rukou cez jeho kučery. Všimla som si jeho týčiace sa prirodzenie v nohaviciach a bez váhania som sa vrátila k našej činnosti. Chcela som si ho užiť,kým ešte môžem.

*****

,,Mali by sme ísť von,kým nás niekto nezačne zhánať."povedala som a jemne som prechádzala dlaňou po jeho vypracovanej hrudi,zatiaľ čo jeho ruka hladila môj chrbát.

,,No tak,nie je ti so mnou dobre." povedal a jeho smaragdy sa pozreli na mňa.

,,Nikdy mi už s nikým nebude tak dobre,no mali by sme si dávať pozor." povedala som a on si ťažko povzdychol a moja hlava opretá o jeho hruď prudko klesla.

,,Vieš,niekedy mám pocit,že je mi jedno,kto nás uvidí,pretože chcem byť s tebou do konca života a milujem ťa. No potom sa vrátim do reality a všetko vo mne ten pekný pocit zabije." povedal ťažko a ja som prikývla. Presne to isté som cítila.

,,Ja viem. Niekedy mám pocit,že sme to nemali začínať,no zamilovala som sa do teba a nešlo to."povedala som úprimne a on pohladil moje líce.

,,Tak poďme."povedal a obaja sme sa išli obliecť. Vyšla som na záhradu,kde už otec zapálil uhlie. Marty sedel na lavičke s mobilom v ruke a Gabriel bola asi v kuchyni. Ani neviem,čo mi to napadlo,ale išla som za ňou.

,,Môžem Vám s niečím pomôcť ?" opýtala som sa zdvorilo.

,,Áno,vezmi tieto veci von."povedala. Prikývla som a vzala som taniere aj nejaké mäso na gril. Všetko som zložila na stôl,kde už sedel Harry a usmieval sa.

,,Napokon sa skamarátiš s Gabriel ?" spýtal sa a ja som sa zamračila.

,,Nie preboha. Len sa snažím byť milá."povedala som a on sa zasmial.

,,Zatiaľ ti to celkom ide."povedal a zatlieskal mi.

,,Óó,ďakujem."povedala som ironicky a poklonila som sa.

,,Harold. Čo za hlúposti zase stváraš?!" spýtala sa Gabriel,keď niesla nejaké pečivo.

,,Nič,len sa bavíme."povedal jednoducho.

,,A čo byt ?"spýtala sa Gabriel.

,,Fajn. Už tam mám takmer všetko potrebné."povedal.

,,Dobre dieťa moje. Ešte ti potom zabalím misky."povedala a Harry prikývol. Gabriel sa opäť vrátila do domu a ja som si sadla k Harrymu.

,,A čo ty a Gabriel ?"spýtala som sa.

,,Ja neviem. Je to pre mňa takmer nevysvetliteľné. Nemám ju tak úplne rád,no som jej vďačný za všetko. Starala sa o mňa od malička. Bola pri mne,keď ma bolelo bruško,keď mi rástli zuby,keď som šiel do školy a pomáha mi dodnes. Keby nebolo jej, tak by som teraz vyšiel z nejakého decáku a bol by som asi na ulici." povedal a sklopil svoj pohľad. V tej chvíli by som ho najradšej objala,no bol tu môj otec a Marty. Pohladila som jemne jeho chrbát a snažila sa pozrieť do jeho tváre.

,,Ale si tu Harry. Vyrástol s teba skvelý človek. Múdry,šikovný,dobrosrdečný a osoba,ktorá dokáže druhým pomôcť a úprimne ich milovať bez klamstiev a podvodov. Človek,ktorý nie je sebecký a nemyslí len na seba,ale aj na iných. Ostal si silný a stal si sa osobou,ktorou sa niekedy nestanú ani ľudia v úplnej a šťastnej rodine. A aj keď leto skončí a bude koniec,viem,že už nikdy na teba nezabudnem."povedala som a on sa pozrel na mňa. V jeho očiach boli slzy. Bolo mi jedno,kto sa díva a objala som ho.

,,Milujem ťa."pošepol a odtiahol sa.

,,Aj ja ťa milujem."

~~~~~

Ahojte :)

Po pár dňoch je tu opäť nová časť. Konečne som sa vrátila a mala som strašne chuť písať,tak hádam sa vám časť páčila. Ďakujem všetkým za hlasy, komenty a aj za to,že čítate tento príbeh ❤️

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤

Step brother/H.S/SK √Donde viven las historias. Descúbrelo ahora