Step brother/H.S/SK √

Part 2 - Odchod k otcovi

Utrela som posledný pohár a pozrela som sa na hodiny na stene,ktoré ukazovali 17:40. Chcela som sa čo najskôr odtiaľto dostať a ísť von s Adamom. No nikto mi to neuľahčil, pretože neustále prichádzali ďalší zákazníci. Boli to ľudia,ktorý si chceli po práci oddýchnuť alebo zamilované páry. Čakala som,kedy konečne príde Ian a ja budem môcť odísť. Trvalo asi desať minút,keď som konečne uvidela vysokého blonďáka.

,,Ahoj Ian."pípla som šťastne a zobliekla som si zásteru.

,,Ahoj Abby. Už sa ma nevieš dočkať čo?"povedal s úsmevom a obliekol si zásteru.

,,Ako vieš ?"spýtala som sa a vzala som si tašku.

,,Vonku už čaká Adam so Zaynom." povedal a vzal si notes.

,,Teším sa. Odchádzam na prázdniny do Holmes Chapel,takže sa tak skoro neuvidíme."povedala som a objala som ho.

,,Tak utekaj a uži si to."povedal povzbudivo a usmial sa.

,,Ďakujem Ian. Ahoj."povedala som a vyšla som z kaviarne. Bola síce tma, ale dve svetielka zo zapálených koncov cigariet mi úplne stačili,aby som vedela,že sú to oni.

,,Ahojte."povedala som šťastne a pribehla som k nim.

,,Ahoj Abbs."povedal frajersky Zayn a prehrabol si svoje havranie,vždy dokonalo upravené vlasy. Vždy ma priťahoval,no on si ma nikdy nejak extra nevšímal.

,,Kam ideme ?"spýtala som sa.

,,V parku už čakajú Louis,Niall,Liam, Eleanor a Daniele."vymenoval Adam a zavelil odchod. Prešli sme cez ulicu až sme sa dostali k nášmu známemu parku. Adam vytiahol reprák z vrecka a pustil nahlas nejaký rap. Typické. Z diaľky som zbadala lavičky,na ktorých už trónili spomínaný ľudia.

,,Ahoj Abbs. Čo tak smutne ?"spýtal sa vyškerený Louis.

,,Nič,len zajtra odchádzam za otcom. Vrátim sa až o dva mesiace."povedala som s ťažkým povzdychom.

,,To naozaj ? Prečo si nám to nepovedala skôr ?"spýtal sa Adam,čo ma trošku zaskočilo. Nebýval často starostlivý.

,,No...dozvedela som sa to len včera." povedala som na svoju obhajobu a všetci chápavo prikývli.

,,Budeš nám chýbať Abbs."povedala Eleanor a pribehla ku mne. Ocitla som sa v jej náručí a o chvíľu pri mne stála aj Danielle.

,,Ľudia,ja neumieram."povedala som ironicky a všetci sa zasmiali.

,,S kým budem kecať,keď tu ostanú iba títo ignoranti ?"spýtal sa Niall a ja som sa uchechtla. Viem,že jemu budem chýbať asi najviac. Liam je s Daniele, Louis s Eleanor,Adam so Zaynom sú nerozlučná dvojka a Niall so mnou sme tam vždy do počtu.

,,Prežiješ to Niall. Môžeš mi písať." povedala som povzbudivo a objala som aj jeho.

,,Úuu...žeby tu vzniká nový pár ?" povedal pobavene Louis a všetci sa zasmiali nad jeho poznámkou až na mňa a Nialla. Nieže by Niall nebol pekný,ale je skôr rozkošný kamarát. Mňa blonďáci nikdy nejak nepriťahovali. Ignorovala som ostatných a začali sme sa s Niallom rozprávať. Nechcela som odísť,no nemala som na výber.

*****

Nespokojne som ukladala svoje veci do cestovnej tašky. Ani som nevnímala,čo si balím. Pozrela som sa dnu,kde boli nejaké tričká,kraťasy, jeansy,plavky a mikiny. Ešte som vošla do kúpelne,kde som si vzala osušku, všetky hygienické potreby a mala som asi všetko. Zatvorila som tašku a dotiahla som ju do predsiene. Vošla som do kuchyne,kde už sedela mama s prichystaním obedom. Sadla som si k nej a vzala som si lyžícu.

,,Dobrú chuť."pípla som a pustila som sa do jedla.

,,Dobrú."povedala mamka a obe sme sa pustili do jedla. Pozrela som sa do jej smutnej tváre. Čierne vlasy mala upnuté v drdole a jej zelené oči boli sklopené dolu. Bolo ťažké myslieť na to,že ju dva mesiace neuvidím. Potichu sme jedli a ani jedna z nás nemala chuť do rozprávania. Práve, keď sme dojedli,tak sa po dome ozvalo zvonenie zvončeka.

,,Budeš mi chýbať mamička. Veľmi." povedala som a silno som ju objala.

,,Aj ty mne Abbs. Ľúbim Ťa."povedala roztraseným hlasom.

,,Aj ja teba. Budem Ti každý deň volať."povedala som a pohladila som jej chrbát. Keď sa druhýkrát ozval zvonček,tak som išla k dverám a otvorila ich.

,,Ahoj ocko."povedala som a pozrela som na mohutmú,vysokú postavu týčiacu sa nado mnou. Objala som ho a ukázala som na tašku pri dverách.

,,Ahoj Julia."pozdravil moju mamu a vzal tašku do auta.

,,Ahoj mami."povedala som a dala som jej pusu. Potom som už vyšla na chodbu a vtedy prišiel aj výťah. Nastúpili sme dnu a stlačila som nulu.

,,Tak,ako sa máš ?"spýtal sa hrubý hlas,ktorý mi zvonil v ušiach.

,,Dobre. Si tu s Gabriel ?"spýtala som sa a on prikývol. Vyšli sme z paneláku a zastavili sme pri modrom BMW. Slušné auto.

,,Nastúp si."povedal a ja som neochotne otvorila dvere. Uvidela som ženu s čiernymi krátkymi vlasmi pod uši a okuliarmi na očiach. Neskutočné,ako sa podobá na moju mamu.

,,Ahoj moja. Ako sa máš ?"spýtala sa z úsmevom,ktorý som jej neopätovala. Ako sa mám ? Presne opačne ako ty. Tvoj otec sa na teba nevykašľal. Ty sa priživuješ na mojom otcovi a užívaš si život,zatiaľ čo ja musím makať v kaviarni,aby sme vôbec prežili od výplaty k výplate. Ale čo čakám? Keby som jej napľula medzi oči,tak povie,že prší.

,,Mám sa dobre."povedala som odmerane,keď nastúpil môj otec.

,,Tak čo ? Tešíš sa ?"spýtal sa otec a naštartoval. Nemôžu byť ticho ? Lezú mi tými otázkami riadne na nervy.

,,Áno."povedala som bez emócie.

,,Čo si taká zachmútená ?"opýtal sa a ja som pretočila očami.

,,Ja sa naozaj teším."odvetila som a zahrala som nadšenie v mojom hlase. Potichu som sledovala cestu a rozmýšľala som,ako to s nimi dva mesiace vydržím.

,,Čo si tak ticho Abbs ? Uvidíš,koľko toho Marty narozpráva."povedal otec a ja som začala rozmýšľať,ako ho podpichnem.

,,Aspoň si nevšimnete,že som ticho." povedala som ironicky. Oni si začali pospevovať nejaké pesničky,no ja som nemala náladu. Toto budú moje najhoršie prázdniny.