Step brother/H.S/SK √

Part 29 - Give me a chance

Pomrvila som sa a pomaly som otvorila viečka. Do mojích očí hneď vošiel lúč svetla,ktorí ma oslepil. Zaklipkala som párkrát a pozrela som sa okolo seba. Neznáma izba sa pomaly vyjasňovala v mojej mysli. Oblízla som si vrchnú peru a pousmiala som sa. Bola to pekná noc, aj keď presne neviem,čo znamenala pre neho. Rýchlo som vzala moje šaty z podlahy a obliekla som sa. Podišla som k dverám a pomaly som zatlačila do kľúčky. Zacítila som príjemnú vôňu,ktorú som nasledovala. Prešla som k dverám kuchyne,kde stál Daniel len v boxerkách a šedom tričku. Niečo piekol na panvici a pritom tancoval. Pousmiala som sa nad tým a chvíľku som ho pozorovala. Bolo by to takéto aj s Harrym ? Bože, prečo na ňho stále myslím ? Vošla som pomaly dnu a jeho pohľad sa hneď zabodol do mňa.

,,Už si hore ospalec ? Krásne ráno." povedal a ja som mu venovala úsmev. Prišla som ku sporáku,kde stál a venovala som mu bozk.

,,Dobré ráno."šepla som a on sa pousmial.

,,Posaď sa,robím lievance."povedal a ja som sklopila svoj pohľad.

,,Rada by som,ale mama ma už určite čaká."povedala som a Daniel ťažko vydýchol.

,,Pozri Ab,viem,že včera sme nezačali správne. Ale ak by si mi dala šancu, tak to môžeme napraviť. Spravím večeru,sviečky,môžme sa porozprávať. Poviem ti všetko o tom nudnom chlapcovi menom Daniel Sanders. Len mi daj šancu."povedal a chytil moje ruky do jeho dlaní.

,,Som rada,že si mi povedal svoj názor,pretože som ho chcela vedieť. A keďže to vyzerá,že si sa naozaj snažil, tak rada ochutnám tvoj výtvor." povedala som a na jeho tvári sa opäť objavil úsmev. Zrazu som cítila,že to môže byť môj nový začiatok s niekým reálnym.

*****

,,Ahoj mami."zvolala som a zatvorila som dvere na byte. Vyzula som sa a prešla som do obývačky,kde sedela mamka a v ruke držala na prvý pohľad nejakú knihu.

,,Ahoj. Kde si bola ? Bála som sa. Snažila som sa ti dovolať,ale nedvíhala si."povedala vystrašene a siahla po svojom hrnčeku na stolíku. Sadla som si k nej a dala som jej pusu na čelo.

,,Prepáč. Bola som s jedným chlapcom."povedala som a ona sa pousmiala.

,,Takže máš priateľa ?"spýtala sa a ja som sa pousmiala.

,,Nie,je to skôr kamarát."ako môžem tak klamať ? Kamarát. Kamarát,s ktorým sa poznáš dokopy ani nie deň a vyspala si sa s ním,lebo ti pripomínal Harryho. Ide mi to.

,,Má ten kamarát aj meno ?"spýtala sa mamka pobavene a ja som prikývla.

,,Volá sa Daniel,"povedala som so smiechom, ,,čo čítaš ?"

,,Nečítam,prezerám si album." povedala a otvorila veľkú tmavomodrú knihu. Samozrejme,ako inak,celý ho tvorili fotky mňa. Boli tam samozrejme aj iné,ale po rozvode sme ich odložili bokom.

,,Bože môj. Koľko som mala ? Tri ?" povedala som pobavene,keď som videla fotku,kde som sedela na kolotoči. Spomenula som si pri tom na ten večer s Harrym v lunaparku. Bol to najkrajší večer v mojom živote.

,,Štyri."opravila ma mamka a otočila stranu. Tam bola fotka,kde som mala ružové šaty a vo vlasoch som mala bielu mašľu. Tú fotku som mala rada. Na ďalšej som bola s babkou,ako jej sedím na kolene a prezerám si časopis. Tvárila som sa pri tom tak dôležito. Ďalšia fotka bola s otcom,ako sa hrajem na posteli a on vedľa mňa spí. Už vtedy bol naozaj ukážkový otec.

,,Pozri,tu si išla prvýkrát do školy." ukázala mamka na fotku. Mala som tam červený kabát a taška bola skoro väčšia ako ja. Pamätám sa,že som sa do školy veľmi tešila.

,,Pamätám sa. Bol to pekný deň." povedala som a oprela som sa o jej rameno. Ona ma pohladila a dala mi pusu na líce.

,,Nemôžem uveriť,ako to ubehlo. No... a ja som už stará."povedala a obe sme sa zasmiali.

,,Heej ! Ešte ti ostáva pekných pár rokov. Možno ešte nájdeš lásku,a prídeš na moju svadbu a budeš mojim deťom rozprávať rozprávky."povedala som a ona prikývla.

,,Ja viem. Len to ubehlo prirýchlo. Len mi sľúb,že si svoj život užiješ. Rob,čo ťa baví a zabávaj sa,lebo žiješ len raz." povedala a ja som jej venovala úsmev.

,,Sľubujem. Idem do svojej izby." oznámila som a odišla som. Vošla som do mojej izby a ľahla som si na posteľ. Moje oči sa zabodli do fotky na mojom nočnom stolíku,kde som bola s Harrym. V tom momente som zrazu už necítila smútok,ani bolesť. No zrazu som sa cítila tak prázdno.

Daniel mi ponúkol novú šancu. Šancu byť opäť šťastná. Cítila som sa s ním príjemne. No bojím sa,že jediná vec, prečo sa to deje je,že som ho porovnávala s Harrym a vytvorila som si z neho iba náhradu za niekoho, koho nemôžem mať. Pripomínal mi ho. Jeho fascinujúce oči,mohutné telo, úsmev,jeho humor. No čo ak ho spoznám bližšie a nebudem ho chcieť ? Čo ak ho raním ? No mala by som tomu dať šancu. Kiež by tu bol niekto,kto by mi poradil.

~~~~~