Step brother/H.S/SK √

Part 45 - Zachránime ju

Bez akéhokoľvek uvažovania som prechádzala cez ulice Londýna ako blesk. Kvôli rozmazanému videniu, ktoré spôsobili moje slzy som narazila do pár ľudí,no vôbec ma to v tejto chvíli nezaujímalo. Konečne som uvidela našu bytovku. Vybehla som hore,keď som uvidela Harryho sedieť na schodoch. Pred dverami boli plachty,v ktorých boli zaviazané veci. Bez váhania som pribehla k dverám a silno som päsťami udierala do dverí.

,,Otvor !"zvrieskla som zúfalo pomedzi slzy. Zrazu ma Harryho ruky zovreli a odtiahli od dverí.

,,Kľud Abby. To bude v poriadku. Nesmieš sa znervóznovať."povedal upokojujúco,no ja som sa odtiahla.

,,Ja už nemám silu sa znervózňovať. Minule si si vybral ty,teraz si vyberám ja. Je koniec Harry. Vyhral."pošepla som a on prekvapene na mňa hľadel s otvorenými ústami. Vzala som zo zeme batoh,ktorý som spoznala a vzala si ho na chrbát.

,,Počkaj,kde chceš ísť ?"opýtal sa a ja som sa otočila na odchod.

,,Nestaraj sa. Robím len to,čo som mala spraviť už dávno."povedala som a odkráčala som preč. Bude to tak najlepšie.

Z pohľadu Harryho.

Hľadel som na jej malú postavu,ako kráča preč. Bolo to,ako by mi vrazil niekto nôž do srdca. Zrazu bol jediný zmysel môjho života preč. To dievča pre mňa znamenalo všetko. A je preč. Moje dieťa je preč. Rozbehol som sa k dverám a udieral som na nich.

,,Mark ! Vylez ! Viem,že si tam ! Vyhral si !"vrieskal som a o chvíľku sa otvorili dvere. V nich sa objavilo mohutné telo a na tvári mal šťastný úsmev. Mal som chuť mu vraziť a vybiť tých pár zubov,ktoré ešte má.

,,Vidíš,nebolo to také ťažké. Nech sa páči."povedal a natiahol ku mne ruku s kľúčami.

,,Ty sviňa,od teba nechcem už nič." povedal som a napľul som na ňho. Netušil som,kde sa to vo mne berie. Vzal som si veci a odkráčal som preč.

Nasadol som do môjho auta,ktoré našťastie patrilo mne. Udrel som päsťou do volantu a z očí sa mi spustili slzy. Snažil som sa byť silný,no dnes som stratil všetko. Až teraz som pochopil,čím si reálne Abby prechádzala. Mark bol tá najhnusnejšia osoba na svete. Nikdy by som nevyhodil svoju dcéru na ulicu,hoc ako veľmi by som sa hneval.
Neostávalo mi nič iné,ako niekoho požiadať,aby som mohol niekde zostať. Aspoň,že som dostal prácu.

Ahoj Niall. Mohol by som u teba dnes prespať prosím ? - Harry.

Ahoj. Samozrejme. - Niall.

Ďakujem Niall,zachránil si ma. Následne som nabehol na Abbyne číslo a vytočil som ho. Nedostupná. Pokúšal som sa asi ďalších desaťkrát, no neúspešne. Uvažoval som,kde asi je a čo sa s ňou deje. Nedokázal som rozmýšľať nad ničím iným. Napokon ma napadlo,že možno šla domov k mame. Vytočil som Juliine číslo,ktoré našťastie zvonilo.

,,Prosím."ozval sa jej hlas.

,,Zdravím Juliet,to som ja,Harry. Nie je u teba Abby ?"opýtal som sa zdvorilo.

,,Nie,nie je. Stalo sa niečo ?"opýtala sa vystrašene.

,,Nič vážne. Ozvi sa mi prosím,keby sa ukázala,dobre ?"povedal som zúfalo.

,,Dobre. Maj sa Harry."povedala milo a ja som si povzdychol.

,,Dovidenia."zachraptal som a vypol som hovor. Sakra,kde odišla ? Nič viac si neželám,len aby som vedel,že je v poriadku. No aj tak viem,že v poriadku nie je. Človek,ktorý jej toľkokrát ublížil ju tentokrát zrazil na zem a donútil ju vzdať sa tých,ktorých milovala. Neviem,do akej miery sa to týka mňa,no viem,že to dieťa bolo pre ňu všetkým. A pre mňa taktiež. To ono nám dalo šancu a opäť nás spojilo. Ten malý človiečik nás dal späť dokopy,a možno by sme boli spolu šťastná rodina. Dal by som im obom všetko.

Dorazil som ku Niallovmu domu. Vytiahol som kľúče a otvoril som priehradku. Vytiahol som z nej našu spoločnú fotku z večera,keď som ju vzal do lunaparku. Tú fotku tu nosím odkedy sme ju spravili. Je na nej taká rozkošná,ako objíma toho medveďa, a mňa. Zasmial som sa pomedzi slzy nad touto spomienkou a založil som fotku späť. Pozrel som sa do kufra auta a vytiahol som odtiaľ batoh,do ktorého som si vložil tričko,nohavice a nejaké hygienické potreby. Napokon som zamkol auto a prešiel som k dverám. Nesmelo som zaklopal a čakal,kedy sa dvere otvoria. Ešte nikdy som na tom nebol tak mizerne.

,,Ahoj. Čo sa stalo ?"povedal Niall vystrašene hneď ako otvoril dvere.

,,Ahoj. Je toho viac."povedal som a Niall odstúpil od dverí. Vďačne som sa na ňho pozrel a vošiel som dnu.

,,Poď. Dáš si pivo ?"opýtal sa zdvorilo a prešiel do kuchyne.

,,Jasné,vďaka."povedal som jednoducho a zhodil som zo seba batoh. Vošiel som do kuchyne a sadol si k stolu,kde už bol Niall a otváral fľaše.

,,Tak,čo sa stalo ?"opýtal sa a podal mi pivo.

,,Abby a ja spolu čakáme dieťa. Keď sa to Mark dozvedel,tak nás vyhodil z bytu a Abby odišla. Netuším,kde je. Urobila to pre mňa,aby ma Mark vzal späť,no ja som sa nedokázal vrátiť. Nemám kam ísť. Neviem,kde mám dievča a moje dieťa. Som na dne." povedal som zúfalo a odpil si.

,,To bude v poriadku. Mám byt. Nie je to nič veľké,ale na začiatok vám to hádam pomôže. A pomôžem ti nájsť Abby."povedal a mne takmer padol kameň zo srdca.

,,Ďakujem za všetko. Ale...prečo to robíš ?"opýtal som sa a pozorne som čakal na jeho odpoveď.

,,Lebo ste moji najlepší kamaráti. A to priatelia robia. Pomáhajú si."povedal a mne stiekla slza po líci. Prikývol som chápavo a potiahol som nosom.

,,Raz ti to vrátim Niall. Veľa to pre mňa znamená. Chcem zachrániť moju rodinu."povedal som a on prikývol.

,,Zachránime ju."

~~~~~

Ahojte :)

Dnes vám tu dávam ďalšiu časť. Aj keď sa snažím,ale nestíham vydávať časti počas týždňa. Hádam to nejak vydržíte. Ďakujem za pochopenie,a že aj napriek tomu ste tu a čítate tento príbeh 💜. Čo si myslíte ? Kam odišla Abby ? Pekný víkend prajem všetkým

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤