Step brother/H.S/SK √

Part 48 - Welcome home

O mesiac neskôr.
Z pohľadu Harryho.

Už je to vyše dvoch mesiacov,čo Abby odišla,a dnes sú Vianoce. Niall odcestoval preč,Mark s ostatnými sa neozvali odvtedy,čo ma vyhodili,a tak som ostal úplne sám. Pozrel som sa pred seba na stromček,ktorý som postavil a naštvane som kopol do rádia,ktoré hralo práve All I want for Christmas is you. Cítil som sa mizerne. Vytiahol som zo skrine fľaše vodky a odpil som si z nej.

Nechcelo sa mi tu byť. Všetko na mňa akosi doľahlo. Abby a to dieťa bolo jediné,čo mi ostalo,a ani oni tu neboli. So slzami v očiach som zhasol svetlo v celom byte a odišiel som. Vonku sa už stmievalo,všade bolo ticho,a tak som sa vybral na námestie.Ulice boli prázdne,všetci boli doma s rodinami,včerali,boli šťastný. Ani ja nechcem byť sám. Možno je to sebecké,no na Vianoce by nemal byť nikto sám.

Pomaly som kráčal k veľkému stromčeku,na ktorom žiarilo tisíce svetielok. Bol nádherný. Pod ním stálo zopár ľudí,ktorí vyzerali byť rovnako osamelý,ako ja. Malé snehové vločky poletovali okolo,no aj napriek tomu nebola vonku až taká zima. Zrazu môj pohľad padol na ženu pod stromčekom. Mala na sebe červený kabát a vlasy mala zakrité pod šatkou. Pomaly som kráčal k nej,až som stál za jej chrbtom,ako nejaký zlodej.

,,Šťastné a veselé."pošepol som.

,,Šťastné a veselé."povedala tenkým hlasom. Keď som to začul,tak som zamrzol. Zrazu sa otočila a ja som ju uvidel. Po vyše dvoch mesiacoch tam stála.

,,Abby."pošepol som pomedzi slzy a jej oči sa taktiež začali lesknúť.

,,Harry."zašeptala jej hlasom,ktorý pre mňa bol ako tisíce zvončekov. Chvíľku som na ňu neisto hľadel,no napokon som pribehol k nej a zovrel som ju v náručí.

,,Myslel som si,...že....že si mŕtva." povedal som a môj plač bol ešte intenzívnejší.

,,Prepáč."povedala do mojej hrudi a ja som sa odtiahol.

,,To je v poriadku. Hlavné,že si živá," chytil som jej tvár do dlaní,akoby bola z porcelánu, ,,poď domov."

,,Ale kam ? My už nemáme domov Harry. A do toho bytu sa nevrátim." povedala a chcela sa vytrhnúť z môjho zovretia.

,,Neboj sa,mám pre nás nový byt. Už som ho zariadil. Nie je to nič veľké,ale postačí to."vysvetlil som rýchlo a ona na mňa zmätene pozrela.

,,Prečo si sa vtedy nevrátil ?"opýtala sa po chvíli.

,,Lebo ti Mark ublížil a ja som sa tam nedokázal vrátiť. Napľul som mu do tváre a odišiel som."povedal som pravdivo a ona sa zasmiala. Jej smiech bol pre moje uši ako tisíce zvončekov.

,,Aspoň niekto to spravil."povedala a ja som pokrútil hlavou.

,,Abby,prosím,poď so mnou domov. Sľubujem,že vás ochránim,že spravím čokoľvek,čo budeš chcieť. Len ma už neopúšťaj. Stratil som ťa a bol to ten najhorší pocit na svete. Milujem ťa Abby."povedal som pravdivo a po jej tvári sa skotúľali slzy.

,,Aj ja ťa milujem Harry."pošepla a zrazu som ucítil jej pery na tých mojích. Jemne som rozmotal jej šatku, ktorá padla na zem a zašiel som rukou do jej vlasou. Od dnes verím na to,že Vianočné želania sa plnia.

Z pohľadu Abby.

Obtierala som jemne svoje pery o tie jeho mäkké a svoju ruku som zamotala do jeho hebkých kučier. Jeho veľké ruky obalili moje telo a ja som sa konečne cítila opäť v bezpečí. Bola som šťastná,že ma našiel. Mlčky som ho chytila za ruku a kráčali sme pre mňa neznámou ulicou Londýna.

,,Kde si vlastne bola ?"opýtal sa chrapľavo a jeho smaragdy ma skenovali.

,,Na ulici."pošepla som a jeho oči sa rozšírili,až som mala pocit,že mu vypadnú z jamiek.

,,Pane Bože. Prečo si sa nevrátila ?" povedal a ja som mykla plecom.

,,Bála som sa,že budem musieť ísť na potrat."povedala som,keď Harry odbočil k nejakému podchodu.

,,Tu je náš domov ?"opýtala som sa a on sa s úsmevom pozrel na mňa. Sledovala som jeho dokonalé jamky, ktoré mu vznikli na líčkach.

,,Sme blízko. Na chodbe by som nás bývať nenechal."povedal ironicky, keď sme kráčali k výťahu. Pretočila som očami,no aj napriek tomu som sa zasmiala. Pochvíli sme sa ocitli na šiestom poschodí. Kútiky sa mi rozšírili ešte do väčšieho úsmevu,keď som zbadala na dverách napísané Mr. and Mrs. Styles. Harry odomkol dvere a gentlemansky ma pustil dnu ako prvú.

,,Vitaj doma."zachraptal a ja som sa obzrela po obývačke spojenej s kuchyňou ozdobenej ligotavými reťazami. Moje oči sa zabodli do krásneho stromčeka uprostred miestnosti. Zhodila som zo seba svoj kabát a všimla som si,ako ma smaragdy pozorne sledujú. Až teraz som si uvedomila,prečo ma tak sleduje a ruku som umiestnila na svoje bruško.

,,Si nádherná."pošepol a mne sa do líc nahrnula červeň.

,,Ďakujem. Môžem sa ísť osprchovať ?" opýtala som sa a on sa uchechtol.

,,Ako doma. Kúpeľňa je tamto a vedľa je spálňa."vysvetlil a ja som prikývla. Prešla som k dverám do spálne a vošla som dovnútra. Na väčšej posteli bola položená rozkošná huňatá deka a malé vankúše. Napravo bola biela skriňa so zrkadlom,no moju pozornosť viac zaujal veľký medveď, ktorého mi dal Harry. Naproti bola komoda,na ktorej boli fotky mňa a Harryho,sviečka,rastlina a krabička, ktorá mi slúžila ako šperkovnica. Bolo zvláštne,že tu mám všetky veci. No bolo to tu útulné a ja som sa tešila,že mám domov. Domov,kam patrím a odkiaľ ma už nikdo nevyženie.

******

,,Šťastné a veselé."zvolal Harry,keď som vyšla s kúpeľňe. Napriek zhasnutému svetlu bola miestnosť osvetlená žiarivými svetielkami stromčeka pod ktorým stál môj kučeravý chlapec so smaragdovými očami.

,,Ďakujem Harry. Dal si mi všetko,čo som si kedy od života mohla želať. Zo začiatku som si nemyslela,že by som ťa mohla mať rada,a ty si si našiel ku mne cestu. A ja som ťa každou sekundou mala rada viac,no nemyslela som si,že náš vzťah má nádej. Ale aj keď si už v mojom živote nebol,nedokázala som ťa prestať milovať. A nikdy ťa neprestanem Harry Styles."povedala som a jeho oči sa zaleskli.

,,Znamenáš pre mňa všetko Abby. Od prvého momentu,ako som ťa uvidel som sa do teba zamiloval. A preto som sa rozhodol,že dnes spravím to,čo cítim už dávno,"povedal a ja som ho s otvorenými ústami sledovala,ako si kľakol predo mňa a chytil moju ruku do jeho dlani,,,Vezmeš si ma Abby ?"

,,Áno."pošepla som so smiechom,aj keď z mojich očí sa valili slzy. No konečne to boli slzy šťastia. Hneď ako sa postavil som ho silno zovrela do objatia. Stratila som síce otca,no získala som človeka,ktorý mi dal toľko lásky,koľko mi otec nestihol dať za celý život.

~~~~~

Ahojte :).

Tak a je tu posledná časť príbehu. Ešte plánujem menší epilóg aj s vysvetlením. Ale nechajte sa prekvapiť. V každom prípade dúfam,že som vám spravila radosť. Ďakujem naozaj krásne všetkým,ktorí ste sa dočítali až sem a podporovali ste ma 💜

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤