Step brother/H.S/SK √

Part 47 - Jej srdce patrí tebe

Z pohľadu Harryho.
O mesiac neskôr.

Prešiel mesiac,odkedy sme boli na polícii,aby našli Abby,no nič zatiaľ nezistili. Dnes poobede sa mám zastaviť na policajnej stanici. Dúfam,že niečo konečne majú. Stále sa snažím hľadať aj sám,no každým dňom mi pribúda pocit,že je to marné. No v každom prípade viem,že to nevzdám,kým ju nenájdem. Pri nej som cítil ozajstnú lásku. Dokázali sme sa spolu smiať a zabávať sa,ale boli sme si aj oporou v zlých časoch. Bol by som pre ním čímkoľvek a spravil pre ňu čokoľvek,len aby mi prišla,a aby už nikdy nemusela odísť.

Sedel som za stolom v kancelárii a pozeral som do počítača. Môj pohľad bol čoraz rozmazanejší od toľkého pozerania do počítača,no práca bola to jediné,pričom som dokázal aspoň chvíľku nemyslieť na všetky problémy okolo. Za ten čas mi Niall pomohol presťahovať sa do jeho bytu, ktorý mi požičal a Juli mi pomohla zariadiť všetko potrebné. Dokonca aj z úspor nám kúpila nejaký nábytok do spálne,zariadila kuchyňu a často mi aj navarila. Chcel som,aby sa tu Abby cítila ako doma,keď sa vráti a Juli ju predsa pozná najlepšie. 

Po práci som dorazil na policajnú stanicu. Vošiel som s ťažkým povzdychom dnu,kde som hneď na recepcii zbadal nejakých ľudí v putách,ktorí sa vzpirali proti policajtom. Podišiel som k pani za stolom. Práve s niekým telefonovala. Blonďavé vlasy mala upnuté v drdole a jej modré oči ma po chvíli zaregistrovali.

,,Dobrý deň,ako vám pomôžem ?"opýtala sa milo,keď zložila telefón.

,,Dobrý deň. Volám sa Harry Styles a zavolali ma sem v prípade nezvestnej Abby Underwood." vysvetlil som a ona sa pozrela do diára a následne do počítača.

,,Dvere číslo dvadsaťjeden,prvé poschodie."povedala po chvíli a ja som jej venoval vďačný pohľad.

,,Ďakujem. Dovidenia."povedal som a  ihneď som vybehol po schodoch. Prechádzal som po dlhej chodbe,ktorá mala asi milión smerov,kam sa vydať. Po dlhom hľadaní som konečne našiel tie prekliate dvere a zaklopal som. Po tĺmenom "ďalej" som zatlačil do kľúčky,kde už čakal ten starý,dobrý,šedivý policajt.

,,Áá...pán Styles,poďte ďalej. Posaďte sa."povedal a ja som to vykonal. Oprel som sa o tvrdú drevenú stoličku a prehrabol som si vlasy,ktoré mi padali do čela.

,,Je niečo nové ?"opýtal som sa a on sa na mňa vážne pozrel.

,,No...ako sa to vezme. Dnes sme dostali hlásenie z nemoncice. Priviezli im jedno dievča,ktoré skočilo z budovy a zomrelo. Mrzí ma to,ale je tam podozdrenie,že je to slečna Underwood. Musíte ju ísť identifikovať."povedal a mne zamrzlo celé telo. To nebude Abby. Určite nie. Nemôže to byť ona.

*****

Zabuchol som dvere a prešiel som do spálne. Zvalil som sa na posteľ a ťažko som si vydýchol. Toto bol strašný deň. Dievča v nemocnici našťastie nebola Abby a ja som po ceste domov asi tisíckrát poďakoval Bohu. Nedokázal som si predstaviť,že by bola mŕtva. No aj tak ma ten pocit neistoty zožiera. Netuším,kde je,ako sa má,či niečo nepotrebuje. Zrazu mi zazvonil vo recku mobil. Otrávene som ho vytiahol a pozrel som na displej. Niall. 

,,Čau."

,,No tak ako to dopadlo ? Že to nebola Abby ? Prosím,povedz,že nie."zjapal histericky do telefónu,až mi skoro praskol ušný bubienok.

,,Nebola to Abby. Nebola. A ak by bola,tak by si bol prvý,ktorý by to vedel."povedal som poslednú vetu ironicky a ja som mohol počuť jeho povzdych. 

,,Nezájdeme do baru ? Myslím,že to obaja potrebujeme."poznamenal a mne sa jeho nápad zapáčil.

,,Máš pravdu. Tak teda  o pol hoďku ?"opýtal som sa.

,,Platí. Maj sa."povedal a potom sa ozvalo už len pípanie. Opustil som moju skvelú posteľ a opustil som môj byt. Nasadol som do môjho auta a vydal som sa na cestu. Otupné ticho som nezniesol,a tak som si pustil rádio,v ktorom práve hrala Ellie Goulding - Love me like you do. Po pár sekundách som to vypol,lebo som ucítil,ako moje líce pomaly vlhne. Konečne som zastavil pred našim barom a hneď som sa vybral dnu. Keď som sa obzrel,tak som pri bare uvidel Nialla, ktorý už niečo pil. 

,,Čau."pozdravil som ho a on sa pousmial.

,,Konečne,máš čo robiť,aby si ma dobehol."povedal pobavene.

,,To hneď napravím. Dvakrát whisky."povedal som barmanovi,ktorý mi už o chvíľu podal poháre.

,,Spomenul som si,ako som raz vzal Abby na pivo. Bola to sranda ju pozorovať. Bavili sme sa skvelo a ja som sa vtedy tešil,pretože som ju videl po niekoľkých týždňoch usmievať sa. Chýbal si jej. A aj keď som si myslel,že si pre ňu zlý,tak teraz viem,že si to najlepšie,čo sa jej mohlo stať." povedal a ja som ho pozorne počúval. 

,,Ty si toho teda veľa vypil."povedal som a vypil som druhý pohár.

,,Myslím to naozaj. A prajem vám,aby ste boli spolu šťastný,"povedal Niall a bolo vidno,že sa červená,čo značilo,že toho naozaj vypil dosť. No vedel som,že je úprimný.

,,Ja si to prajem tiež. No ešte viac si prajem nájsť ju. Aj keby ma už nechcela." povedal som a pri vyslovení tejto vety som sa zamyslel. Viem,že som jej ublížil,no nechcel som to a ona to vedela. A tiež vedela,že ju stále milujem a spravil by som pre ňu čokoľvek.

,,Som si istý,že ťa miluje."povedal Niall,akoby mi čítal myšlienky.

,,A čo ty ?"opýtal som sa. Vedel som,že mu nie je ľahostajná.

,,Mal som ju rád,no viem,že jej srdce patrí tebe."povedal a mňa zahrialo pri srdci. Nič viac som si nemohol priať,ako byť milovaný. Milovaný ňou.

~~~~~~

Ahojte :)

Konečne som dokončila túto časť. Tieto časti sa mi píšu ťažko,no zároveň sú to posledné časti príbehu. Ďakujem vám všetkým,že ste tu a čítate tento príbeh. Tento príbeh už dosiahol 2K 😍💜. Ste naozaj skvelý ❤️

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤