Step brother/H.S/SK √

Part 42 - Niečo vymyslíme

Z pohľadu Harryho.

Prechádzal som cez neďaleký park. Rozhodol som sa,že pôjdem za ňou. Aj keď chce pôsobiť,že to zvláda a je silná,viem,že moju spoločnosť neodmietne. Tak rád by som niečo spravil,ale netuším,čo. Nechcel som, aby bola smutná. Viem,že ju to musí bolieť. Zrazu som sa pozrel pred seba a hore na veži hodín som zbadal postavu ženy. Sedela. Vedel som,že je to určite Abby. Hneď som sa rozbehol do veže. Rýchlo som vyšiel po schodoch,ktoré som po ceste preklial. Keď som vyšiel hore,tak som rýchlo pribehol k nej.

,,Abby !"zvrieskol som,keď som zbadal,ako chcela vykročiť dopredu. Chytil som ju za pás a stiahol ju späť, pričom sme obaja padli na zem. Obaja sme len hlboko vydychovali a jej čokoládové oči vlhli. Nevedel som,čo povedať. Kričať na ňu nebudem,aj keď by si to zaslúžila. Ale dokážem ju pochopiť.

,,Harry,ja...ja,"snažila sa niečo povedať pomedzi slzy,no ja som ju jemne pohladil po vlasoch.

,,Pšššt. Neboj sa,to bude dobré." povedal som a on sa oprela o moju hruď. Obmotal som ruky okolo jej tela a jej tlmené vzlyky roztriasli moje telo.

,,To nebude dobré Harry."povedala a ja som dobre vedel,že má pravdu. Tak veľmi ma to bolelo. Cítil som,ako moje oči pomaly vlhli a ja som to už nedokázal zastaviť. Snažil som sa byť silný a byť tu pre ňu,no nevedel som to viac v sebe udržať.

,,Niečo vymyslíme. Dobre ? Niečo vymyslíme,"pošepol som,aby si nevšimla,že som sa rozplakal,,,Ale teraz poďme domov."

Jej oči sa na mňa pozreli a pomaly prikývla. Opatrne som jej vtisol bozk na čelo,pričom som cítil slzy stekajúce po mojich lícach. Postavil som sa zo zeme a podal som jej ruku,aby sa postavila. Ona ju prijala a vydvihla sa na nohy. Chytil som ju okolo pása a zišli sme pomaly dolu.

Vedel som,že máme už len jeden druhého. A vedel som,že tu pre ňu musím byť,pretože to celé je moja vina. To ja som ju dostal do tejto situácie. Kvôli mne stratila ľudí,ktorý boli pre ňu dôležitý. Kiež by som vedel vrátiť čas. Nechal by som ju ísť. Presne tak,ako som to mal v pláne. Dokázal by som to. Od začiatku som k nej bol odporný,aby som ju dostal od seba. Jej dokonalé telo,plné pery, čokoládové oči,jej smiech a každý jej pohyb ma k nej priťahoval. Ale viem, že by som dokázal tie city v sebe potlačiť.

*****

,,Dáš si ?"spýtal som sa jej a ukázal som na fľašu s alkoholom.

,,Nie."pípla a ja som mykol ramenom.

,,Prečo si ma zachránil ?"vyšlo z nej a mne skoro vyleteli oči z jamiek.

,,Ako sa to vôbec môžeš opýtať ?" povedal som so zvýšeným hlasom.

,,Mohla som byť mrtvá. Mohla som sa zbaviť tej bolesti,ktorú cítim." povedala a ja som si sadol k nej. Chytil som opatrne jej malú ruku a skryl som ju v tej mojej.

,,Nemohol som to dovoliť. Aj keď to teraz nevidíš,ale máš pred sebou krásny a šťastný život. Ja ti rozumiem. Viem,že to máš ťažké a musela si sa toho veľa vzdať. Pre mňa. No sľubujem,že už sa kvôli mne nebudeš musieť ničoho vzdať."povedal som pravdivo a ona pozorne počúvala.

,,Nikdy nevieš,čo sa ešte stane. Bolo by to oveľa ľahšie,keby som ťa nespoznala."povedala a vytiahla svoju ruku z tej mojej.

,,Nezabudni,že to ty si ma do toho vtlačila. Ja som ťa chcel nechať ísť." povedal som a vykročil som na odchod.

,,Možno je dobré,že sa to dieťa nenarodí. Pretože by sme boli strašný rodičia."povedala a ja som to odignoroval. Nedokázal som už nad ničím rozmýšľať. Bolo to všetko ťažké a prišlo to tak zrazu. Nebol som pripravený na túto situáciu. Na nič z toho. Snažil som sa,no nedokázal som stáť pri niekom,kto o mňa nestál. Narozdiel od nej,ja som ju stále miloval.

Z pohľadu Abby.

Harry odišiel a ja som len tak sedela a pozerala do blba. Nevládala som už plakať,hnevať sa ani nič z toho. Zapla som si mobil a nahliadla do galérie. Ťukla som na jednu s fotiek,kde som bola s Danielom. Chýbal mi. Bola som s ním šťastná. Nemusela som nikomu nič tajiť,skrývať sa a vždy sme sa spolu smiali a bolo nám dobre.

Prešla som k stolu,na ktorom bola otvorená fľaša vodky. Napila som sa z nej,aj keď som vedela,že to nie je správne. Chýbala mi mamka. Nikdy nezabudnem na to,akým nenávistným pohľadom na mňa hľadela. Nechcela odo mňa tak veľa. Len aby som to raz niekam dotiahla. A čo som spravila ja ? Surovo som jej podkopla nohy. Vyspala som sa s Gabrieliným synom,pretože sa mi páčil. Koľko je na zemi chlapov ? Bolo to sebecké a zničila som tým všetko.

Po asi hodine som počula,ako sa otvorili dvere. No ja som nemala chuť nič povedať. Mala by som sa ospravedlniť,no za čo ? Ale najviac ma štvalo,že mal pravdu. To ja som od neho chcela viac. Pozrela som sa na Harryho,ako si tackavo vyzúva svoje topánky,pričom mal kučery rozstrapatené cez celú tvár. Postavila som sa a prešla som k nemu. Opatrne som rozopla jeho bundu a stiahla som mu ju dolu.

,,Čo sa ti stalo ?"opýtal sa a jeho oči skenovali moje ruky.

,,Pomáham ti vyzliecť sa."povedala som jednoducho a ťažko som vydýchla.

,,Pred hodinou by si si do mňa neutrela ani topánku. Ak sú toto tehotenské hormóny,tak sa mám na čo tešiť."povedal pobavene a prešiel ku gauču,kde sa zvalil.

,,Nie je mi ľúto,čo som povedala,no mal si pravdu. Viem,že si to nechcel." povedala som,keď ma prerušil.

,,Gratulujem."povedal ironicky a zatlieskal rukami.

,,A viem,že to bolo odo mňa sebecké ťa viniť. Len som chcela,aby si to vedel. Dobrú noc Harry."pošepla som a sledovala som jeho dokonalú tvár. Jeho oči boli privreté a vyzeral zrazu tak zraniteľne a nevinne. Zohla som sa pomaly k nemu a pritisla som svoje pery na jeho čelo. Jemne som ho pohladila a zhasla som svetlo. Uvedomila som si,že som mu ublížila. On tu bol pre mňa a mal ma rád,aj keď ja som ho nenávidela.

~~~~~~

Ahojte :)

Dnes je tu časť prevažne z Harryho pohľadu,ako som to plánovala. Ako by ste sa cítili vy na Harryho mieste ? Budem rada za vaše akékoľvek názory. Hádam sa vám časť páčila. Ďakujem za všetky hlasy a komentáre na predchádzajúcich častiach 💜

I love u all 💞
Lia 🖤🖤🖤