Hate My Boss !

Hopelessness

Zobudila som sa na ostré svetlo, pootvorila som oči no hneď som ich zavrela, parkrát som zažmurkala v nádeji, že sa moje oči prispôsobia. Hneď ako boli moje oči plne prispôsobené na svetlo poobzerala som sa okolo seba, zistila som, že sa stále nachádzam u Christiana. Zložila som nohy spostele a pretiahla si chrbát, v ktorom blažene zapraskalo, mala som pocit ako by som nespala niekoľko týždňov, aj keď tato postel vyzerala, ako tá najpohodlnejšia na svete, udalosti uplynulích dní, sa na kvalite môjho spánku podpísali. Keby nemám lieky predpokladám, že by som ani nepala. Vlastne ani neviem ako dlho som tu, ani koľko je hodin a koľko som vlastne spala. Ale čo ma zaujímalo najviac bolo, kde sa nachádza Christian.

Vstala som z postele z úmyslom nájsť kúpeľňu a aspoň si opláchnuť tvár a umyť si zuby. Pri honbe za kúpeľňou ma ešte čosi zastavilo. Bolo to obrovské presklene okno, ktoré bolo namiesto jedej steny. Som naozaj všimava, teraz by som netrafila vodu ani keby stojím v loďke na mori! Čapla som si po čele, naozaj som mimo. Pristúpila som oknu, tan výhľad mi vyrazil dych. Cely New York som mala ako na dľani, ak niekto hovorí, že za peniaze si nekúpiš všetko, tak to zjavne hovoril niekto kto nebol boháč. A to si neviem ani predstaviť aký nádherny musi byť ten výhľad v noci, je to ako najkrajší program v televízii z nakvalitnejším rozlíšenim. Po chvíli obdivovania som pokračovala v hladaní kúpeľne, podarilo sa mi to naštastie na prvý krát. Vošla som do kúpeľne, mala som pocit že som vošla do luxusných kúpeľov. Bože ten chlap má snáď aj pozlátenú toaletu. Kúpeľňa bola ladená do čierneho mramoru, predomnou sa črtatali schody do obroskej vane, samozrejme, že ma to neprekvapuje na strope som si všimla trisky, čo zjavne malo púšťať vodu ako dášť. Vždy sa mi to páčilo keď som to videla vo filmoch a raz by som to určite chcela skúsiť. Po mojej lavej ruke sa ešte nachádzal sprchový kút, ktorý bol snáď väčší ako nás byt. Zaiskrili mi oči, hneď ma prepadla potreba vyskúšať ju.

Dúfam, že to nikomu nebude prekážať. Nutne som potrebovala vodu, nemám vlastne ani potuchy ako dlho som tu takto bola. Zhodila som zo seba oblečenie, zostala som len v spodnom prádle a podišla som ešte k umývadlu, pod ním sa nachádzala polička kde boli uložené uteráky, jeden som si vzala a otočila som sa späť k spreche, no vtom som sa zarazila a obrátila sa k zrkadlu. Zhrozila som sa, keď som zbadala svoj odraz, nespoznávala som sa. Vlasy som mala mastné a strapaté, no to nebolo to čo ma tak trápilo, pod očami som mala tmávé kruhy, a pod jedným okom som mala, už nie tak tmavý ale za to stále viditeľný monokel, na kruku som mala modriny a to nehovorím o mojích rukách. Všimla som zopár škrabancov a rezných rán, ktoré boli už ošetrené a na boku sa mi črtala obrovská podliatina, jemne som si po nej prešla prstami, ale hneď som to olutovala, sykla som a stiahla ruku ako by som sa popálila. Pocítila som na sebe pohľad, vystrelila som očami ku dverám, až som poskočila, keď som tam zbadala stáť Christiana s potemenými očami a neprítomným pohladom, ktorým hypnotizoval môj zranený bok. Ruka mi automaticky vystrelila po osuške a rýchlo ju okolo seba aspoň ako tak omotala, aby som sa zakryla, do líc sa mi nahrnula červeň a prešla mnou vlna zlosti.

,, Bolí to moc ?" Prehovoril neprítomne Christian po chvíli ticha.

,, Ako dlho tam už stojíš ?" Odpovedala som mu na otázku, otázkou. Christian sa napol a spravil pár krokov ku mne. Stuhla  som, nechca som aby ma takto videl. Ani nie pre moje doráňané telo, ale skôr preto, že som bola skoro nahá.

,, Niečo som sa ťa pýtal. Bolí to moc ?" Len som prevrátila očami, vzápetí som pokrútila hlavou a sklopila zrak, už som viac nevydržala jeho pohľad.

,, Hej to som videl, že ťa to nebolí." Odpovedal mi nezaujato.

,, Tak načo tá hlúpa otázka ?"
Podišiel ku mne úplne blízko. O krok som ustúpila, no tom som robiť nemala na nohe ma schadil prvý schod do vane a ja som strácala rovnováhu, uterák sa mi zviezol k nohám a ja som čakala tvrdý dopad. Nič stoho neprišlo namiesto toho som som na páse pocítila príjemné teplo, ktoré vyžarovalo s Cbristianovej mocnej ruky. Zachytil ma ako by som bola pierko. Ocictla som sa zoči voči jeho spýtavemu pohľadu. Sikla som od bolesti, ktorá sa opäť ozvala pod jeho dotykom. Pohľadom skĺzol na môj bok a zamračil sa. Povolil stisk, ale ruku nedal preč len ju presunul o niečo vyššie. Stáli sme pri sebe moc blízko, keď som si to uvedomila zaprela som sa rukami do jeho hrude aby som ho odstrčila, ale s ním to ani nehlo, ako inak.