Hate My Boss !

Thanks for you !

(Precitat poznamku dole 😚😚)

Neviem či ju znovu neznásilnil, len to nie, už nikto sa jej tým to spôsobom nedotkne pokiaľ sama nebude chceť o to sa postarám. A neviem či nie je už mŕtva. Nie. Nesiem na to myslieť určite je v poriadku. Musí byť, lebo ak nie ja už tiež dlho nebudem.

Už to nezvládam. Postavil som sa zo stoličky a smeroval ku dverám kde ma zastavil Tomov hlas.

,,Kam ideš ?" Nereagoval som a pokračoval.

,,Chriss ?!" Opäť Tom.

,,Neviem. Neviem, idem ju nájsť." Odpovedal som mu bez toho aby som na neho pozrel.

,,Chriss ale čo chceš robiť sám ju nenájdeš. Dali sme to najlepších chlapov a..."

,,Najlepších ? Keby boli najlepší už by bola tu pri mne." Prudko som sa otočil a vyštekol na neho až sa mykol.

,,Chriss viem že sa o ňu bojíš ale vydrž ešte chvíľu."

,,Seriem na to. Nebudem tu len tak sedieť a čakať keď viem že ona je niekde s tým hajzlom." Otočil som sa mu chrbtom a kráčal k výťahu.

,,Ty ju miluješ." Zastal som v pohybe ako obarený. To čo povedal ma zaskočilo. Teraz neviem či preto že je to možno pravda ktorú sa bojím priznať sám sebe, alebo preto že je to tak veľký nezmysel. Neviem no teraz keď tu nie je som tak zmätený. Aj keď je to len pár hodín čo som ju nevidel no príde mi to ako celá večnosť. Už mi chýba tá jej nevinná tvár s tým vzdorom  v očiach keď sa na mňa pozerá. Chýba mi to ako si okusuje pery pri tom ako na mňa hľadí a ani si to neuvedomuje. Bože chýba mi celá, musím ju nájsť. Bez slova som nastúpil do výťahu a stlačil prízemie. Hneď ako sa dvere otvorili vybehol som von a kráčal k hlavným dverám. Vyšiel som von a smeroval ku garážam.

No nespravil som ešte ani dva kroky a zastavilo ma pískanie bŕzd otočil som sa za zvukom. Videl som veľké čierne BMW ako vytočilo prudkú zákrutu a pri v chode do mojej firmy pribrzdilo a vyhodilo niečo s auta na ulicu a pokračovalo ďalej. Pozrel som sa lepšie a zistil som že to čo vyhodili s auta je človek. Rozbehol som sa k telu a moje obavy sa naplnili. Na zemi ležala Valeria. Padol som na kolená a priložil som jej prsty na krk. Fu vďaka bohu žije.

,,Val ? Valeria počuješ ma ?" Jemne som jej prešiel po líci. No nereagovala tvár mala dobitú a oblečienie mala celé špinavé a dotrhané. Neváhal som už ani sekundu, chytil som ju za krkom a pod kolenami a rýchlo smeroval k môjmu autu. Otvoril som dvere, pomaly ju posadil na sedadlo spolujazdca a pripútal ju. Zahľadel som sa na jej nevinnú tvár a opäť do mňa vstúpil hnev. Keby tu bol ten hajzel tak ho zabijem. Obišiel som auto, nasadol som na miesto šoféra a smeroval domov.

*****

Valeria

Otočila som sa na druhú stranu, pretože už mi začínala tŕpnuť ruka. A v tom ma pichlo v spánkoch. Bože strašne ma bolí hlava. Pomaly som pootvorila jedno oko. Chcela som sa prispôsobiť svetlu no prave naopak bola tma. Rozlepila som obe oči. Kde to som ? Netuším kde som ale doma rozhodne nie. Ležala som na obrovskej posteli. Poobzerala som sa po izbe ktorá bola veľka skoro ako môj celý byt. No moc som toho nevidela kvôli tme.

Pomaly som sa posadila na kraj postele, pretože mi to v hlave stále trieštilo. Prichytila som sa postele a vstala. Ako tak som prešla k dverám. Otvorila som ich a vyšla von. Po pri dverách sa tiahla chodba s troma dverami a predo mnou bolo schodisku dolu. Prešla som k schodisku, chytila sa zábradlia a kráčala dolu. Netušim kam idem ale nutne potrebujem vodu.