Hate My Boss !

I don't believe you

Sklonil hlavu akoby premýšlal. Nakoniec svoj zrak pomaly zdvyhol a pozrel na mňa najviac znechutene a zničene, ako som ešte nikdy nevidela.

Valeria

Hľadel na mňa z nečitateľným výrazom a ja som nevedela ako reagovať. Bola som úplne zmetená z tejto situácie.

,,Chris to nie je pravda." Pristúpila som k nemu ale videla že zo sebou trhol. Tak som ruku radšej zložila. Videla som na ňom že sa zmieta pocitmy, ale výhrávalo sklamanie.

,,Ako si mohla, po tom všetkom ?" Opytal sa ale znelo to skôr ako rečnícka otázka.

,,Ale ja som nič neurobila, neviem o čo sa snažíš Damien ale prestaň stými klamstvami." Hodila som na neho naštvaný pohľad. Neviem o čo sa snaží ale zatiaľ mu to zjavne vychadza, podľa jeho nadšeného výrazu.

,,To nie su klamstvá srdiečko, prvé dokumety nám odovzdala v nákupnom centre v kabinkach, druhé na toaletach v reštaurácii a posledný krát musím uznať že to ti vyšlo, si potrebné informácie nahrala na USB klúč čo bolo veľmi šikovné."

,,Čože ? O čom to hovoríš ?" Nechápavo som na neho hľadeľa.

,,Nemusíš už klamať máme aj dôkazy, SMS-ky ktoré sme ti písali aj tvoje odpovede."

,,Už nemusíš predstierať, skonči stymto divadlom." Tento raz slová patrili Chrisovy. Jeho slová ma zaboleli.

,,Chris to nieje pravda on si to všetko vymýšla, chce nás len rozoštvať." Bože toto je snáď zlý sen.

,,Stačilo, po tom všetkom čo sme zažili, po tom ako som sa ťa snažil chrániť a ty si to len zneužila aby si sa dostala bližšie k informáciam."

,,Prečo by som to robila, Christian veď ja ťa milujem." Začinali sa mi hrnúť slzy do očí, bola som zúfala.

,,Ale prosím ťa stačilo tej pretvárky, si presne ako tvoj otec gény nepustia. A ja hlupák som ti naletel, pripustil som si ťa k telu a myslel som že ma miluješ. Choval som si zmiu na prsiach." Znechutene na mňa pozrel a mne sa zviezla prvá slza. Jeho slová ma bodali ako nôž.

,,Prosím." Snažila som sa posledný krát myslela som že v mojich očiach uvidí že som nevinná, ale nedokázal na mňa ani len pozrieť.

,,Toto je výraz ktorý som chcel vidieť." Nadsene zatileskal Damien rukamy a hľadel pri tom na Chrisa.

,,Robte si sňou čo chcete." Vtedy sa na mňa pohŕdavo pozrel a otočil sa na odchod. Všetci museli počuť ako sa moje srdce rozpadlo na milión kúskov. Zabodol mi do hrude obrovský nôž.

,,Ch-christian." Skúsila som posledný krát no on nič, moje nohy ma viac neudržali a zviezla som sa na kolená.

,,Ako som ti sľúbil je len tvoja." Prehlásil Damien a ja som usúdila že aj Chrisovi muži odošli, veď čo šef rozkál a oni idú. Veď on ich platí čo tam po mne. Cez zaslzené oči som videla ako sa ku mne približuje Breivick. Nemala som vôbec silu niečo spraviť, len som klačala zničená na zemi a po lícach sa mi kotúľali stále nové a nové slzy.

,,Valeri, maličká neboj sa ja ťa už neopustím." Chcelo sa mi vracať už len z jeho hlasu.

,,Odstúp od nej." Začula som známi hlas a mne sa na chvíľu uľavilo že ma tu nechcú len tak nechať, že im to svedomie nedovolí. Myslela som že po jeho slovách, som úplne nepodstatná taká maličká a pre nikoho dôležitá.

,,Lebo čo ?" Prehovoril pobavene Breivick.

,,Lebo ti vystrelím mozog zhlavy ak urobíš ešte jeden krok." Bol to Dereck, zastal si ma a mne sa uľavilo.

,,Šéf sa rozhodol ju tu nechať." Prehovoril znovu ten hnusák z výťazoslávnym hlasom.

,,Tak sa rozhodol on no ja nie. Robím vlastné rozhodnutia." Pristúpil ku mne Dereck bližšie.

,,Thomas pomôž mi vezmeme ju domov." Pristúpili ku mne z oboch strán a chitili ma pod ruky a zdvihli.

,,Je moja." Skríkol Breivick. V tom mnou trhlo keď som začula výstrel a opäť som sa zviezla k zemi.

,,Ešte raz to skúsiš a vtedy sa už trafím." To bol Thomas ani som si nevšimla že je tu. Zacítila som mocné ruky pod kolenami a krkom.

,,Kry nás." Povedal Tomasovi. Dereck ma opatrne niesol nevedno kam. Schúlila som sa v jeho hrudi, moje slzy stále zmáčali moju tvár.

,,To bude v poriadku, ono sa to vysvetlí." Snažil sa ma upokojiť, no ja som tomu neverila. V mojom srdci bolo prázdno a ja som mala pocit že už nikdy nebudem úplná. Som odsúdená za niečo čo som neurobila. Vyčerpanie pulzovalo mojim telom a ja som sa viac nevedela brániť potrebovala som aspoň na chvíľu uniknúť. Moje oči sa zavreli a ja som ich už nechcela nikdy otvoriť.

Prebrala som sa na nejaký hluk. Otvorila som oči ale nikoho som nevidela. Celé telo ma bolelo a nechcela som ani len vyliezť z postele. Nakoniec som sa prekonala a vstala som. Až teraz som sa poobzerala okolo seba a zistlila že sa nachadzam vo svojej starej izbe. Povzdychla som si, dúfala som stále že to bol len zlý sen. Vyšla som z izby a šuchtala so do kuchyne, moje nohy boli stále slabé.

,,Val, bože ako si mi chýbala." Vrhla sa mi okolo krku a ja som to skoro neustála.

,,Aj ty mne." Zamrmlala som jej do vlasov. Je pravda že sme sa moc nevídali. Od kedy som za ňou bola v nemocnici ubehol už mesiac a pól a pár dní na to ju pustili. Ale tolko sa toho diaľo že som nemala na ňu poriadne čas. A keď som mala voľno ja ona bola zase v práci. O zasnúbení som ju hneď informovala po telefóne, ale to je už vlastne jedno. Žiadne zasnúbenie už nieje. Pri spomienke na udalosti som mala chuť plakať ale prekonala som sa.

,,Počula som čo sa stalo, tak ma to mrzí Val." Smutne na mňa pozrela. Ani neviem ako som sa dostala domov. Od kedy ma Chris zavrhol mám okno.

,,Dereck ťa odniesol do postele a Thomas tu potom ostal a vysvetlil mi čo sa stalo. Je mi to tak ľúto." Prišla ku mne opäť ma objala.

,,Aj mňa." Potichu som jej povedala nevládala som ani hovoriť. Celé vnútro ma neuveriteľne bolelo.

,,Ehm.. j-ja Val nozaj si to urobila ?" Pozrela na mňa a ja som myslela že mi oči vypadnú z jamiek. Ako sa také niečo mohla vôbec opýtať.

,,Nie a nechcem sa o tom rozprávať." Vzala som si pohár vody a zabuchla sa v izbe. Slzy sa mi opäť pustili po tvári aj keď som si myslela že už nemôžem plakať, tak som sa mýlila.

----------
No tak nejako sa nám to rozpadá, čo sa to deje ? 🤔😮😮