Hate My Boss !

Complications

Pousmial sa na mňa a ja viem že to bol jeden s tých povzbudivých úsmevov ktorým chce povedať, že všetko bude ok aj keď to tak nevizerá.

,,Dostaň ju domov." Pozrela som na neho s prosebným výrazom.

,,To je zámer."

Valeria

,,Čo to má znamenať ?" Uplkanými  očami som prešla pohladom zo stmavnutej obrazovky na maskovaného muža, ktorý si zjavne celú situáciu užíval.

,,Čo máš na mysli srdiečko ?" Nechutným slizkým hlasom na mňa prehovoril.

,,To tehotenstvo, prečo ste si také niečo vymysleli. Aby bol viac pod tlakom a robil chyby ?" Nerozumela som tomu prečo ?

,,Och drahá ale to nie je výmysel."

,,Tak keby som tehotná vedela by som to." Rozhodne som na neho pozrela. Nedávalo mi to zmysel, veď som bola dva týždne v nemocnici, nechce sa mi veriť že by to nezistili.

,,Za bežných okolností áno. Ale toto je úplne iná situácia ako si si stihla všimnúť. Ako som ti už predtým spomínal už dlhšie sme vás pozorovali a čakali na vhodnú chvíľu, s toho vyplíva že sme museli mať aj nejaký kontakt v nemocnici. Preto si sa o tom nedozvedela že si v druhom stave. Keby sa to Christian dozvie skôr ako sme ťa uniesli, určite by zvolal všetkých chlapov ktorých ma len aby ťa strážili." Dokončil svoj monológ, no mne nebolo o nič lepšie s toho zistenia že je to naozaj pravda.

,,Ale ako je to možné ?" To som si skôr zamrmlala sama pre seba. Veď kedy sme naposledy boli s Chrisom ? Ved sú to už dva mesiace.

,,Je to možné a je to skutočné. Aj keď ma naozaj udivuje že to dieťa vôbec prežilo." Poznamenal a ja som na neho nechápavo pozrela.

,,No na to ako si sa o seba posledný mesiac ,,starala" je skôr zázrak že si nepotratila. Veď si hladovala a namiesto toho aby si priberala si naopak chudla." Preboha ako to že o mne toľko vie.

,,A to vravel samotný lekár že je to viac ako zázrak že prežilo a po tej tvojej zástave srdca si myslela že určite dieťa neprežilo ale naopak."

,,Tak preto tie nevolnosti." Zrazu ako by sa mi vyjasnilo.

,,Áno presne tak, ale vďaka tvojemu hladovaniu mal lekár šikovné vysvetlenie na tvoje nevoľnosti bez toho aby ťa čo len napadlo že by si mohla byť tehotná." Bože kiež by som to len vedela. Čo keď som mu mojím konaním ublížila, čo ak to neprežije, čo ak sa narodí postihnuté. Bože ja som taká hlupaňa. A teraz mi to dochádza, už dávno som nedostala svoje dni ale všetko som to prisudzovala stresu a mojej úžastnej životospráve.

,,Dúfam že vám je jasné, že teraz sa Christian nezastavý kým ma nenájde."

,,Ó tak v to dúfame, vieš už len tým že sme uniesli teba bol celý bez seba, ale stále dosť ostražitý, no teraz keď zistil že nejde len o tvoj život, tak bude robiť chyby, len aby vás čo najskôr našiel. Ale nemusíš sa báť tak skoro ťa nenájde, ešte máme pre neho pár úloh."

,,Mýliš sa Christian, ma nájde a ty si to odskáčeš." Sama som moc neverila svojím slovám, ale to malé niečo čo vo mne rastie vo mne vzbudilo novú nádej. Neznámy sa len zasmial a odišiel z miestnosti a ponechal ma tu samú s mojimi myšlienkami. Moje telo bolo unavené a pýtalo si konečne spánok a normálny odpočinok.

,,Vstávaj princezná." Trhla som sa pri hlase ktorý ma prebral zo, nazvyme to spánku. Pristúpil ku mne a vôbec nie šetrne mi rozviazal ruky.

,,Čo sa deje ?"

,,Nestaraj a drž hubu." Bolo z neho cítiť, že je nerovózny. Usúdila som že asi nastali isté komplikácie. Chytil ma za ramono a silno ma ťahal von z miestnosti. Chodba bola tmavá a pomaly nič som nevidela. Zrazu mnou trhlo keď som začula výstrel.

,,Do riti." Prehovoril neznámi, silnejšie ma chytil za ruku a pridal do kroku. Myslela som že spadnem pretože som jeho kroku nestíhala. Moje srdce bilo ako splašené, bola som vystrašená s tejto situácie, neviem čo sa deje a ani čo môžem očakávať.

,,Chodte im pomôcť." Počula som ako sa ozvali ďalšie neznáme hlasy neďaleko od nás. Začula som ďalšie vystrely a moje telo sa rozochvelo. Pred nami sa objavili schody a na ich vrchu dvere.

,,Kde je ?" V tom som sa zasekla v pohybe. Tento hlas mi bol až príliš známi. Bol to Christian, moje srdce vynechalo úder bola som si stopercentne istá že je to on.

,,Christian." Snažila som sa skriknuť čo najhlasnejšie ale moje hlasivky boli unavené a tak som len dúfala že ma začuje. Na líci som pocítila ostrú bolosť a vzápetí som sa ocitla na kolenách, kedže ma moje nohy zradili.

,,Drž hubub a šlap." Prudko a silno ma chytil za ruky a vytiahol na nohy doslova ma ťahal. Bolo jasné že má naponáhlo. Vyšli sme schody až k dveram, ktoré následne otvoril a my sme sa tak ositli v obrovskej, skoro práznej a tmavej hale. Keď som sa rozhliadla videla som asi 70 metrov od nás pristavenú dodávku. Rýchlo sme k nej smerovali a ja som mala pocit že si už ani necítim nohy. Ledva som ich prepletala. Začula som veľký rámus, rozruch a hlasy na druhej strane haly. Moja hlava sa automaticky otočila tým smerom. Pobehovalo tam niekoľko ľudí a začali sa ozývat ďalšie vystreli. Moje ruky automaticky vystrelili k môjmu bruchu ani som si to neuvedomila.

,,Valeria." Moje oči vystrelili do tej prestrelky keď som počula ten známy hlas. Všetko sa mi to odohrávalo pred očami ako v spomalenom filme. Pobehovala som zrakom z jedného človeka na druhého až moje oči zazreli toho koho vidieť chceli. Mikala som sa aby ma dotyčný pustil ale márne, snažil sa ma doťiahnuť k dodavke, ale už to nemal také ľahké ako predtým. Moje telo dostalo druhý dych a začalo sa prirozdene bránit.

,,Kurva prestaň prostestovať." Ja som ale stále sledovala scenériu pred sebou kopec mužov, veľa vystrelov a Christian ktorý sa snaží dostat ku mne. Spoznala som Derecka ktorý k nemu pristúpil a niečo mu rukou naznačoval. Christian na niekoho namieril zbraň a hneď na to padol k zemi. Otočil sa na mňa a vydal sa mojím smerom. Moje srdce začalo búšiť ako o život. Neznámi ma stále ťahal ale ja som sa stále vzpierala.

,,Poďme, on ťa nezachráni tak poď inak zomrie." Prehovoril na mňa, snažila som sa ho rukami hocijako udrieť alebo mu ublížiť. No nakoniec som mu nohou šlapla na tu jeho.

,,Ty malá kurva." Chytil ma pod krkom a tým sa skončila asi jeho trpezlivosť. Držal ma tak že som znovu mohla vidieť na Christiana, ale jeho ruka mi znemožňovala správne dýchanie. Moje oči sa rozšírili keď som videla ako zbraň v Chrisovej ruke mieri na nás.

,,Stoj lebo ju zabijem." Prehovoril zreteľne nervózne neznámi. Christian spravil ďalší krok k nám, bol od nás sotva 10 metrov. Zaznel výstrel a mnou trhlo ucítila som úľavu na krku. Otvorila som oči a videla ako sa ku mne Christian ženie rýchlym  krokom. Pousmiala som sa a vyšla mu na proti no vtom som zbadala osobu zo zbraňou.

,,Christian stoj." Prehovorila som na neho keď bol odomňa ledva tri metre, no on sa nezastavil a rýchlym krokom smeroval ku mne natiahol ku mne ruku a dotkol sa môjho líca a mnou prešla vlna tepla, potiahol si ma do objatia a v tom ......

Výstrel......

--------------
Tak teraz neviem či vás poteším  😔