Hate My Boss !

Shock

Otočila som ešte tvár na Chrisa a sledovala ako pomaly sotva badateľne sa dviha jeho hrudník. Len nech sa preberie. S touto myšlienkou sa mi viečka zviezvli a ani neviem ako a zaspala som.

Jess

Pocítila som dotyk na mojej ruke, ktorý ma priviedol späť pri vedomie. Nechcelo sa mi ešte vstávať, bola som moc unavená. Ale dotyk na mojej ruke neustal a stále ma zlahka hľadil po zápestí. Čo ma nakoniec donútilo otvoriť oči.

,,Thomas." Vypískla som radostne hneď ako som rozoznala tvár mojeho brata, ktorá sa na mňa láskavo no s obavami v očiach usmievala.

,,Jess, sesrička ako sa cítiš ?" Priblížil sa ku mne aby mi daroval bozk na čelo. No hneď ako bol blízko stiahla som si ho do objatia.

,,Mám sa dobre ale stále vyčerpane. Ale to nieje nič čo by pár dní odpočinku nedalo do poriadku. Skôr mám obavy o Chrisa ten bol na to veľmi zle." Smutne som sklopila zrak a chytila Toma sa ruku.

,,Nič sa neboj ty si urobila čo bolo v tvojích silách. Už je to len na ňom a on je bojovník nevzdá sa len tak je ako šváb." Pri poslednej vete som na neho škaredo zazrela.

,,Thomas nehovor tak." Pokarhala som ho.

,,Myslel som to v dobrom. Že je nezlomný a nedá sa ho tak ľahko zbaviť. Bude bojovať do poslednehi dychu." Viem že to myslel dobre ale aj tak to nebolo moc pekné prirovnanie. Prikývla som že rozumiem čo tým myslel.

,,Priniesol som ti nejaké veci." Pootočil sa ku stolu kde bola položená malá cestovná taštička. ,,Neviem ako dlho tu budeš tak som zobral len to najnutnejšie, ale budem za tebou chodiť každý deň tak keby čokoľvek potrebuješ stačí povedať." Vyťahoval veci s tašky aby ma oboznámil z jej obsahom. Ja som sa na neho len láskyplne usmiala.

,,Ďakum. Stačia mi hygienické potreby, zatiaľ nič iné nepotrebujem. Aj tak si myslím že tu už dlho nebudem." Zozvrelo mi srdce peíjemným pocitom, jeho starostlivosť mi vyčarila úsmev.

,,Aj keď by som bol rád keby sinuž doma a môžem sa o teba starať tam, ale je lepšie že si tu. Si tu pod dohľadom profesionálov."

,,To áno ale radšej už budem doma v pohodlí vo svojej posteli." Svoj zrak som presmerovala na veci ktoré vykladal na posteľ. ,,Daj mi ich prosím do skrinky." Bola tam zubná pasta, kefka, sprchový gél, šampón, nejaký krém, spodné prádlo, nejajé tričká a nohavice.

,,S toho oblečenia mi nechaj len jedno tričko a šortky." To mi bude stačiť na aby som sa cítila pohodlne, a viac toho nebudem potrebovať veď nie som na módnej prehliadke.

,,Dobre ako povieš." Veci mi začal ukľadať do skrinky vedľa postele. Keď bol hotový skrinku zavrel a zvyšné veci nabalil späť do tašky v ktorej ich priniesol.

,,Ďakujem." Opäť som na neho láskavo pozrela. Bolo príjemné vidieť aký je starostlivý.

,,Nemáš vôbec za čo. Pre teba čokolvek." Usmial sa a tento krát mi už naozaj venoval bozk na čelo. Vytiahlo mi to kútiky úst do úsmevu. Je milé ako sa o mňa bojí a stará. Vždy sme si boli blízky ale časom a našimi pracovnými povinnosťami sme sa trochu odsudzili. Ale to puto ktoré máme sa nedá len tak zmazať a nejde len o to pokrvné puto.

,,Mal by si už ísť, veď ani niesu návštevné hodiny, určite ťa pustili len preto lebo si bol otravný až kým si nedosiahol svoje." Trochu som ho podpichla ale aj tak som bola unavená a hlavne hladná. A nemusí tu stáť a sledovať ma ako jem.

,,Dobre ale zajtra tu budem ako na koni." Odignoroval moju poznámku o tom že bol otravný. Pohľadil ma po líci a ešte mi venoval bozk do vlasov.

,,Je mi to jasné tak už choď. A dobrú noc." Umsiala som sa na neho, ešte sa otočil vo dverách a zamával mi. Tiež sok mu odkývala a hneď ako zabuchol dvere som sa natiahla po jogurte ktorý mi tu nachystali a schuťou som sa do neho pistila. Jogurty síce moc nemusím ale hlad je hlad.

Keď už som mala polovicu zbágrovanú začula som nejaký zvuk. Asi sa mi to len zdalo a ďalej som sa venovala svojmu jogurtu. No zvuj sa o chvíľu zopakoval a tento krát môj pohľad vyštartoval smerom ku Chrisovi. No nič sa nezmenilo stále len nehybne ležal. Ešte chvíľu som ho pozorovala aby som sa uistila že mi nešibe, ale zjavne áno.

Už už som sa chcela ísť venovať naspäť jogurtu, keď som si všimla malý pohyb jeho prstovna rukách. Hypnotizovala som ich pohľadom, nech sa presvedčím že nimi naozaj pohol. Ale znovu sa nič nedialo.

,,Chris ?" Skúsila som ho osloviť a zároveň sledovala vsetkonod jeho tváre až po ruky či neuvidím nejaký náznak pohybu. A predsa jeho prsty sa znovu pohli.

,,Hmm." Vyšiel z neho neidentifikovateľný zvuk. Niečo ako zahmkanie.

,,Christian počuješ ma ?" Opäť som ho jemne oslovila a sledovala jehi tvár. Zľahka pohol hlavou do strany a jeho viečka sa mihali akoby sa každú chvíľu mali otvoriť. Zrazu sa prudko posadil čo ma neskutočne vyľakalo a moj jogurt skončil na podlahe.

,,Auu." Zreval nahlas alebo skôr zavrčal ako zviera a znovu sa zviezol do perín. Bolesť z rany sa ozvala čo ho prinutilo si naspäť ľahnuť. Jeho oči pobehovali zo strany na stranu a sledoval svoje ruky a rozne hadičky popripájané k jeho telu. Zrazu strhol pohľad ku mne.

,,Jessica ?" Jeho zelené oči sa zabodli do mňa až ma to na chvílu paralizovalo a moje srdce vynechalo úder. Vyslovil moje meno ani nie zmetene ale skôr ako by sa rozpamätával či sa tak naozaj volám. Zľahka som prikývla. Všimla som si ako sa opatrne nadvihol na jeden lakeť a druhú ruku si priložil na prelepenú ranu na bruchu. Zasičal od bolesti a hneď ju aj stiahol ako by ho to popálilo.

,,Čo sa kurva stalo ?" Položil otázku chraplavím hlasom, ktorý bol aj zmätený a nasraty ? Prepaľoval ma pohľadom s ktorého mi skrúcalo celé vnútro a čakal kým sa uráčim mu odpovedať. No toto bude ešte veľmi zaujímavé.

-------
Ahojky... je tu ďalšia časť povodne mala byť mala byť trochu dlhšia a ešte aj spohladu niekoho ineho ale nakoniec som to nechala takto tak prijemnu zabavu 😄