Hate My Boss !

Perfect

Otočila som sa teda k dverám a jemne na ne zaklopala. Po slabom ale za to ránom ,,vstúpte" som sa zhlboka nadýchla, chytila kľučku a otvorila dvere.

Naskytol sa mi pohľad obrovskú pracovňu. Pripadala mi väčšia ako celý môj byt. A ešte aj luxusne zariadená, pozrela som sa pred seba a uvidela ten najkrajší a dych berúci výhľad. Mala som pocit že odtiaľ môžem vidieť celý New York. Moju hlavu z ešte stále otvorenými ústami zo šoku, som obrátila na siluetu perfektne stavaného muža, ktorý mi stál otočený chrbtom. Ako haló ! Nepomýlila som si dvere a nevstúpila som na natáčanie filmu Fifty Shades Of Gray ?! Ale vážne ešte aj kancelária bola veľmi podobná tej z filmu. Dobre ale už bolo dosť obdivovania. Prečistila som si hrdlo a odkašlala som si.

,,Ehm, dobrý deň volám sa Val... " a znovu, dnes už po druhý krát som bola prerušená. Ale tento raz z oveľa mužnejším hlasom. ,,A ten chrapľák oh!" Rozplívalo sa moje svedomie.

,,Meškáte !" to mi teda nedošlo. Ale veď je to len sedem minút preboha, hovoril to takým chladným a odmeraným hlasom ako by mu niekto umrel.

,,Prepáčte, veľmi ma to mrzí ale ta premávka v meste je hrozná a ešte ma zdržala vaša sekretárka." prehovorila som na koniec ku ,,Greyovi" ktorý mi bol mimochodom stále otočený chrbtom a popri tom som si v duchu tlieskala že som sa nezakoktala. Jediné na čo som mala výhľad, keď nerátam výhľad z okna, boj jeho chrbát. Mocné ramená, ktoré boli v tmavo modrom obleku šitému na mieru. Určite stál viac ako mňa mesačné nájomné.

,,Nestrpím meškanie nech sa to už viac krát neopakuje." povedal prísne ,,Grey" a otočil sa ku mne tvárou. Ale to robiť nemal, pretože v tej chvíli som úplne zabudla ako sa dýcha. Pozrela som mu do oči, ktoré boli tak zelené že by sa akýkoľvek smaragd schoval od hanbi. Jeho oči plné chladu ma prepaľovali a ja som už viac nevydržala jeho najstojčivý pohľad. Putovala som ďalej po jeho tvári, ktorú snáď vytvoril sám boh. Mal hnedé vlasy, ktoré boli po stranách raršie ako na vrchu hlavy. Na lícach mu vytŕčali krásne lícné kosti a ostro rezaná sánka na ktorej boli najkrajšie pery aké som kedy videla. Mali srdcovitý tvar, jahodovej farby a doslova ma volali aby som sa ich dotkla. Zdvihla som zrak a zapozerala sa do jeho oči, ktore ma stále pozorovali, boli ohraničené hustými čiernymi mihalnicami, ktoré ešte viac zvírazňovali ich nádhernú farbu. Nakoniec som pozrela do zeme, pretože som mala pocit že mi vidí až do duše a až vtedy mi došiel význam jeho slov.

,,V-viac krát ?!" Vyslovila som nakoniec svoje myšlienky a v duchu sa prefackala za to ako som koktala. ,,Pokoj je to len obyčajný chlap." Hovorilo mi to rozumné ja.

,,Áno. Posaďte sa." Prehovoril zrazu. No ja som ostala stáť na mieste ako prikovaná. Bála som sa totiž že keď sa pohnem, padnem akurát tak na hubu. Bože ako toto môže so mnou spraviť jeden chlap. Pozrela som na neho a on nadvihol obočie čim mi dal najavo, že na čo ešte čakám. Moje nohy sa zrazu pohli k jednému z kresiel z pred jeho stola a ďakovala som bohu že som sa tam dostala bez komplikácií. No stále nerozumiem tomu ako myslel to že nech sa to viac krát neopakuje. Mohol ma tento muž tak vykolajiť ? Až tak ze si môj rozum vzal na pár dní voľno ?!

,,Ako to mýslíte ?" Konečne som prehovorila, to ticho ma zabíjalo.

,,Tak ako som povedal. Najprv si vás otestujem aby som zistil či sú vaše schopnosti dostatočné na túto prácu a potom uvidíme." Povedal no mne to akosi stále nedochádzalo.

,,To ste ma akože už prijali ?" Preboha teraz si bude o mne myslieť že som cestou sem stratila mozog.

,,Dajme tomu že áno. Prečítal som si váš životopis. Aj keď nemáte skoro žiadne skúsenosti ale vaše známky a odporúčania učiteľov sú lepšie ako niekoho odporúčania od predošlých zamestnancov. A predsa potrebujete prax alebo sa mýlim ?" Zízala som na neho a spracúvala čo mi vlastne povedal.

,,Oh no, j-ja áno potrebujem." Dostala som nakoniec zo seba. Pozrel na mňa a začal si ma premeriavať, pod jeho pohľadom som sa nepríjemne ošila. Vedel čo mi robí jeho spoločnosť pretože som videla ako sa mu aj keď len na sekundu, zaiskrila akási hravosť v očiach no hneď ju zakryl chlad.

,,Výborne. Ako som sa dozvedel študujete externe, takže nebude problém aby ste cez týždeň chodili do prace od zajtra nastupujete. O ôsmej. Môžete odísť." Dopovedal a na svojej stoličke sa otočil späť k oknu. Ešte chvíľu som spracúvala čo mi vlastne povedal. Nakoniec som sa postavila zo stoličky a kráčala ku dverám jeho kancelárie.

,,A presne !" Ozval sa za mnou zrazu jeho prísny hlas.

*****

Tááák. A je tu ďalšia časť dúfam že sa páčila. Budem rada ak zanecháte nejaké kometáre. 🤗
A čo hovoríte na pohovor a na Valeriineho šéfa ?
Dnes ešte pridam asi este jednu časť. Dúfam že som niekoho oslovila 😘😘