Hate My Boss !

Violence

,,Poď ideme." Chytil ju za ruku a ťahal preč. Toľko k veľkej láske, rychlo ma vymenila za toho chudaka. Ja som vedel že spolu paktujú. Hlavne ze ma miluje bože ja som idiot, takto hlúpo naletieť.

Valeria

Stále som bola ako duchom neprítomná. Bože ako veľmi mi chýbali tie jeho oči. Tom ma ťahal za ruku pomedzi ľudí ktorý tancovali na parkete. Vyšli sme pred klub a ja som sa konečne mohla zhlboka nadýchnuť. Bolo to ako by som mala na hrudi sto kilové závažie. Ako by ma jedným pohľadom uväznil na mieste. Tom ma znovu poťiahol za ruku a ja som aj tak nebola schopná vnímať okololitý svet. Nastúpili sme asi do taxíka a cítila som ako sme sa pohli. Auto zastavilo ale ja som to tu nespoznávala. Toto určite nie je moja bytovka.

,,Kde to sme ?" Nechápavo som pozrela na Toma.

,,Tu bývam." Jednoducho prehovoril ako by sa nechumelilo.

,,Dobre, ale čo tu robime." Pozrel na mňa konečne a prestal vyberať peniaze z peňazenky.

,,No pôjdeš ku mne nenechám ťa dnes samú, Jess mala príliš dobrú spoločnosť na to aby sa vrátila domov." Stale mu nerozumiem, ja dokážem byť doma aj sama. Vystúpila som z auta, prechádzka mi ak tak bodne v hod.

,,Tom je to od teba milé. Ale chcem ísť domov." Pozrela som na neho, nečakala som ani na jeho rakciu a otočila sa mu chrbtom.

,,Val počkaj nemôžeš byť teraz sama, konečne si vyšla s tej izby, nenechám ťa do toho znova spadnuť." Chytil ma za lakeť a obrátil ma k sebe.

,,To ale nie je tvoja starosť Tom." Trochu ho prekvapili moje slová, nechcela som byť na neho hnusná. Veď vždy pri mne stál, ale ja som proste chcela byt sama, dnes som toho mala akurát dosť.

,,Akože to nieje moja vec, si moja kamaratka a záleží mi na tebe. Ubíja ma keď sa takto trápiš. Nerozumieš že sa trápim aj ja keď ťa takto vidím ?" Bolo mi ho ľúto, že to takto vidí a prežíva. Ja nechcem aby sa niekto trapil kvôli mne ale proste mne je najlepšie samej zo sebou. Musím sa stým zmieriť sama. Je to len môj boj a moje utrpenie.

,,Ja ti rozumiem a som ti vďačná ale pochop ja chcem byť sama." Ešte chvíľu som na neho hľadela, no bola som až moc zničená, na to aby som pozerala na ďalšieho zničeného človeka. Už by som to nezvládla.

,,Nie nerozumieš. Ja ťa proste nenechám odísť Ria." Keď to vyslovil, zastala som v pohybe a moje srdce sa sťiahlo od bolesti. Aspoň som vedela že tam ešte stále je, aj keď sa ozývalo len ukrutnou bolesťou.

,,Nevolaj ma tak !" Povedala som hlasnejšie ako som chcela. Ale to oslovenie ma naozaj zasiahlo ako šíp.

,,Ja prepáč. Ale prosím ťa nevymýšlaj a poď." Opäť ma chytil za lakeť ale o niečo silnejšie ako predtým. Vo mne stúpal hnev a to ako ma oslovil to len podporilo.

,,Prestaň Tom. Proste chcem ísť domov." Už som bola zúfala s tejto situácie. Prestávalo sa mi to páčiť. Bola som až moc vyčerpaná jediné čo som chcela bolo ísť domov a zvaliť sa do postele.

,,Prestaň byť taká netýkavka Val. Viem že to chceš aj ty." Keď to vyslovil sa moje oči roztvorili dokorán. Toto ma prekvapilo a akoby som sa až teraz naozaj prebrala. Pozrela som na neho a uvedomila si že vlastne má vcelku vypité. Ale zato bol stále schopný mať akoby triezve pohyby.

,,Tom prestaň, pusti chcem ísť len domov." Toto celé sa mi prestávalo páčiť.

,,Ale no tak, keď bol k tebe on takýto tak si mu dala a hodila sa mu k nohám. Ja som k tebe milý a pomáham ti a ty ma furt len odmietaš." Čo to do neho vošlo vôbec som ho nespoznávala. Toto nie je Tom niečo sa zmenilo a mňa to začinalo desiť. Moje telo sa chcelo rozbehnúť. Snažila som mu vytrhnúť ale bol až príliž silný. Určite sa mi tam spraví modrina.

,,O čom to hovoríš, to nie je pravda. Pusti ma bolí to." Zakňučala som pretože jeho stisk vôbec nepolavoval práve naopak.

,,Čo si myslíš že som včerajší ? Mysliš si že ho nepoznám ? Pretiahol všetko čo sa mu pred očami pohlo. Aj keď musím uznať že teba si pustil bližšie k telu ako iné." Prehovoril a ja som ostala naozaj vydesená z neho samého. Jeho oči blčali túžbou a mňa to naozaj ešte viac vydesilo.

,,Prosím ťa Tom prestaň, chcem ísť domov. Pusti ma naozaj ma to bolí." Jeho ruka ma potiahla bližšie k nemu keď sa mi nedarilo sa mu vytrhnúť. Chcela som ho od seba odtlačiť alebo mu aspoň jednu vlepiť, ale chytil ma aj za druhú ruku aby som mu viac neodporovala. Do očí sa mi začali hrnuť slzy a teraz sa mi potvrdil môj nepríjemný pocit, keď sme boli ešte doma. Vedela som že som na to nemala pristúpiť, na túto trápnu oslavu.

,,Ale prosím ťa nehraj sa na citlivku, viem aký ma Chris štýl a pri ňom sa ti to páčilo tak čo zrazu tie namietky." Spýtal sa ma ale bola to skôr rečnícka otázka. Ešte nikdy mi nebol protivnejší ako dnes. Nikdy by ma nenapadlo že sa môže Tom takto niekedy správať.

,,Nič o tom nevieš, na nič sa nehrám. Prosím ťa pusti ma skôr ako to budeš ľutovať." Skúsila som ako moju poslednú záchranu, dúfajúc že sa mu vráti rozum. Namiesto toho ma pritlačil o stenu budovy a ja som vedela že už zase sa mi život vysmieva do tváre.

,,Ani nevieš ako po tebe túžim, každým dňom viac a viac." Prehovoril na mňa až príliž slizky aj keď sa snažil o zvodný tón. Bolo mi z neho zle v živote by ma nenapadlo že by sa uchýlil k takému niečomu. V tom sa mi vrhol na pery ale ja som nespolupracovala, po líci sa mi zviezla prvá slza a opäť som cítila to zúfalstvo a beznádej v ktorej som sa ocitla.

,,Vieš ja ťa ľubim už dlho, no ty si si to nevšímala. Ale keby som vedel ze to máš rada tvrdo, úž dávno by sme boli spolu. Ver mi so mnou ti bude lepšie alo s ním." Znovu sa mi prisal na pery a keď videl že stále nespolupracujem, presunul sa na môj krk. Slzy sa mi drali na povrch.

,,Nikdy sa mu nevirovnáš, nikdy by som nebola schopná ťa milovať." Pozrel na mňa s beskami v očiach.

,,To ešte uvidíme." Slizky sa na mňa usmial a mne bolo z toho všetkého na nič. Cítila som jeho pery na mojom krku a pomaly sa presúval k môjmu dekoltu.

,,Aj keď sa ma zmocníš, moje srdce bude patriť iba jemu, už navždy." Posledné slová som vyslovila skôr sama pre seba, pretože moja hlava sa snažila dostať niekam inam. Kedže som nebola schopná újsť, snažila sa újsť aspoň moja mysel, niekam na pekné niesto. Niekam kde už konečne nebudem trpieť. Čo ma však zarazilo videla som tam Chrisovu tvár. Aspoň tu mohol patriť iba mne, bez toho všetkého zlého a toho všerkého chaosu.

,,Okamžite ju pusti." Ozvalo sa ako hrom v maximálnom tichu.

-----------
Takže ešte trošku zvratu. 😀
Čo sa to tu deje ???? 😵😵