Hate My Boss !

Nurse

Zľahka som jej kusol do pery, na čo mi lej suhlasne zakňučala do pier. Presunul som aj druhú ruku na jej bok a trochu jej vyhrnul tricko na bruchu. Pokožku mala jemnú a horúcu.

,,Eche." Do uší sa mi dostal zvuk odkašlania kúsok od nás.

Christian

Jessica sa takmer na povel odomňa odlepila, len som na ňu pozrel, bola červená v lícach a oči jej žiarili jasnou túžbou, ale aj zahambením. Môj kútik sa opäť zdvihol do úsmevu. Bolo zábavné, aké jednoduché ju bolo dostať do rozpakov.

,,Neviete klopať?" Položilo som otázku na osobu stojacu pri dverách a lenivo som na ňu otočil aj svoju tvár.

,,Si v nemocnici a nie na hoteli." Drzo mi odpovedala sestrička. Pohľadom zablúdila ku mne. Jej prtovný prístup, mi hneď zdvihol tlak. Nikto so mnou takto hovoriť nebude. Napriamil som sa a pozrel som jej rovno do očí.

,,Neviem, že by sme si potykali." Môj dotaz ju zjavne zaskočil, od šoku mierne pootvorila oči a pod mojím pohľadom sa nervózne ošila. Kútik mojich úst sa opäť zvidhol do úsmevu, ale nie príjemného ale nebezpečného. Videl som, že je značne nervozna a to sa mi páčilo.

,,To nie, ale.."

,,Dobre som rád že mi pamäť slúži. A teraz by som bol rád keby ste sa začali správať profesionálne." Bol som aj zvedaví, čo za nezmyselnú výhovorku vymyslí, ale bolo potrebné hneď ju uzemniť, kým začne vystrkovať tie svoje umelé pazuriky. Stačí že je neprimerane vyzyvavo oblečená na sestričku, a že tu na nás vystrkuje kozy.

,,P-prepáčte, j-ja som klopala ale nikto sa neozval, myslela som, že spíte." Ucítil som na hrudi, malé ruky, ktoré ma s celej sily tlačili. Otočil som sa na Jessicu, akoby tu doteraz ani nebola. Všemožne sa ma snažila odtlačiť, jasne bolo vidieť že sa cíti trápne a najradšej by sa niekam schovala. Pery mala stále jemne opuchnuté a líca ešte červenšie ako predtým.

,,Ospravedlňujeme sa. Kvôli čomu ste prišli?" Vložila sa do toho Jessica, ktorá sa stále všemožne snažila vymaniť z mojeho zovretia. Bolo zábavne ju sledovať. Ale pustil som ju nech už sa toľko netrápi, tak či tak som si potreboval už aj ja sadnúť, rana sa vcelku nepríjemne ozývala. Dobre že do tej postele neskočila, hneď ako som ju pustil.

,,Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať, platím dosť za prvotriedne služby, bol by som rád keby moje peniaze nešli len tak do luftu." Pozrel som na sestričku, ktorá pod mojim dominantným pohľadom len sklopila oči. Hneď ako som si izbu prezrel, vedel som, že toto nie je bežná izba ale VIP a za také si pýtajú mastné sumy. Rovnako ako za ich špeciálny prístup.

,,Samozrejme máte pravdu, ešte raz sa ospravedlňujem pán Brawn." Videl som ako si povýšenecky prezrela Jessicu a potom stočila pohľad opäť na mňa. Už mi ide vážne na nervy. Premerala si pohľadom môj nahý hrudník, pokúsila sa aj o zvodný úsmev a samozrejme si nezabudla oblíznúť peru. Samozrejme, tak už vieme koľká bije. Zase jedna z tých čo ma má naštudovaného a hlavne môj majetok. Aspoň to čo sa dá dočítať na internete alebo v novinách, no tam sa dozvedia sotva o polovici toho čo naozaj vlastním

,,Preboha Chris, veď ty krvácaš." Zarezonoval mi v ušiach Jessicin vystrašený hlas. Sklonil som sa a veľká náplasť na mojok bruchu bola trochu nasiaknutá krvou.

,,To nič nie je. Musel sa mi potrhať steh." Posadil som sa na posteľ a upokojujúco pozrel na Jess. Musel mi prasknúť steh, ako som ju zachytil predtým ako sa skoro zviezla na zem. To by vysvetlovalo tú neprijemnú bolsť.

,,Čo tam stojíte, robte niečo!" Rázne napomenula sestričku, ktorá ako by sa len teraz spamätala a hneď ku mne podišla. Zachytila okraje náplaste a spýtavo na mňa pozrela.

,,Smiem?" Nakoniec vyslovila svoju otázku nahlas. Len som prikývol, aby mi to strhla, nech môže pozrieť škody. Ranu som cez krv veľmi nevidel a tak som nevedel identifikovať čo ju spôsobilo.

,,Máte pravdu potrhali sa vám stehy, idem zavolať doktora." Otočila sa ešte ku stolíku kde boli pripravené gázy. Pár ich vzala do ruky a priložila mi ich na ranu.

,,Tlačte si to na ranu." Znovu som prikývol a spravil som ako povedala. Sykol som od bolesti, hneď ako som na bolavé miesto zatlačil. Položil som hlavu na vankúš a snažil som sa dýchať v klude nech si bolesť nezhoršujem.

,,Pán Brawn, čo ste vyvádzali?" Vošiel do izby doktor a karhavo na mňa pozrel.

,,Je to moja vina." Ozval sa tichý hlas z vedlajšej postele. Pozrel som na Jessicu, ktorá bola zhrozená.

,,Ako to myslíte Vaša vina ?" Pozrel na ňu aj doktor, ale potom sa hneď venoval rozbalovaniu ihly a čo ja viem čoho ešte.

,,N-no ja som vstala...."

,,Hneď ako som sa prebral, bol som úplne zmätený, nevedel som, kde som a čo sa stalo a chcel som odísť. No ako som sa prudko postavil vytrhol som si aj infúziu, zamotala sa mi hlava a spadol som, vtedy sa mi asi potrhali tie stehy. A tu slečna Wilson pohotovo reagovala, vstala aby mi pomohla a hneď potom zavolala tu Vašu šarmatnú sestričku." Jessica šokom otvorila oči ale nevenoval som tomu pozornosť. Môj pohľad som otočil na sesričku, ktorá vyzerala rovnako prekvapená. Prísnym pohľadom som ju vyzýval, že ak cekne, vybavým si to sňou, a páčiť sa jej to rozhode nebude. Nepatrne prikývla a začala sa venovať podlahe.

,,Čo že som? Veď to je hlúposť." Ježiši ženská, nemôžeš len súhlasiť ?

,,Slečna nebuďte skromná. Je skvelé, že ste boli taká pohotová. Ale viete že som Vám povedal abz ste nerobili žiadne prudké pohyby, môžete dostať závrat, ako sa cítite?" Pozrel som trochu prekvapene na Jess. To je už druhý krát, čo kvoli mne riskovala. Chcela ma zastaviť aby som si neublížil aj napriek tomu, že mohla ohroziť seba.

,,Presne je len veľmi skromná." Potvrdil som jeho slová a sledoval ho ako sa priblížil ihlou k môjmu bruchu.

,,Za to vy pán Brawn ste úplne nezodpovedný. " Usmial sa na Jessicu a mňa zpražil pohľadom. Ako inak.

,,Čo Vám poviem rád riskujem." Letmo som žmurkol na Jess, ktorá stále nechápala čo sa tu práve deje.

,,Áno mal som už tu česť. Ale so životom sa nehazarduje." Ešte raz ma pokarhal pohľadom a hneď na to mi zabodol ihlu do brucha. Zavrčal som, pretože som to nečakal a tento raz som ho ja zpražil pohľadom.

,,Za pár sekúnd by mala byť rana necitlivá." Stále mi na brucho pritláčal obvazy aby sa zastavilo mierne krvácanie z rany. Pozrel na drahé hodinky na jeho ruke, stopoval si asi za koľko zaberie inekcia.

,,Cítite toto?" Prešiel mi prstom okolo rany.

,,Nie." Hneď na to schytil ihlu a pustil sa do práce. Boli to asi len tri stehy a ja som viac menej nič necítil. Následne mi ranu vyčistil. Urobil to naozaj rýchlo a kým som sa stihol pozrieť tým smerom rana už bola opäť prelepená.

,,Musíte byť opatrný, ešte len pred pár hodinami sme Vás prviedli doslova zo záhrobia. A ak budete robiť takéto experimenty, rana sa pekne nezahojí a ostane Vám tam škaredá jazva." Podkladal veci na svoje miesto a krvavé oväzy zahodil do koša. Jazva je to posledné čo ma trápy.

,,Sestra prosím, Vás prineste mu lieky od bolesti a napojte ho na infúziu. Ja sa ešte vrátim a porozprávame sa." Tento raz pozrel na mňa, pretože druhá veta patrila mne.

,,Prosím Vás a čo tu ranu spôsobilo?" Zastavil som ho ešte pred odchodom.

,,Guľka." Jednoducho vyslovil ako by mi oznamoval aké je vonku počasie a opustil izbu. Ale to aj tak nevysvetluje čo sa stalo? Kto po mne strieľal a prečo.

---------
No dočkali ste saa...
Čo na ňu hovoríte ? Páči sa vám zatial dej ? 😀
Dnes aj celkom dlhšia tak si ju užite.