Hate My Boss !

First Day

Dnes som vstala o trochu skôr, nepotrebujem riskovať, že by ma nebodaj vyhodil a to tam idem ešte len prvý deň. Po mojej rannej hygiene som sa rozhodla, že dnes sa trochu aj namaľujem, jemný make-up, linka a špirála ešte nikoho nezabila. Keď som bola so sebou spokojná, tak som ostala stáť pred skriňou. Nakoniec som sa dnes rozhodla pre tmavo modré nohavice po členky cigaretového strihu, do toho som si zapravila bielu blúzku s véčkovým výstrihom bez rukávov. Zliezla som do kuchyne, vybrala som si z chladničky jogurt a do hrnčeka si naliala čaj. Neznášam kávu brrr nechápem ako to môžu iný piť. Dojedený jogurt som vyhodila do koša a šialku dala do drezu. Pri dverách som si obula čierne lodicky s otvorenou špičkou, s priackou okolo členku. Pozrela som do zrkadla a ešte si pretrela pery červeným rúžom, zobrala som kabelku a vyrazila som.

*****

Dorazila som do firmy a vstúpila do výťahu. V zrkadle som si ešte skontrolovala vlasy, nepotrebujem vyzerať ako by som práve vstala. Keď sa dvere na výťahu otvorili, vystúpila som a kráčala ku dverám. Za stolom nesedela ,,bruneta" tak som teda podišla k dverám kancelalárie pána Browna. Slabo som zaklopala a keď som zapocula ze môžem vstúpiť, otvorila som dvere. Pán Brown sedel za jeho obrovským pracovným stolom. Zavrela som dvere a roztrasenými nohami, pomali kráčala k jeho stolu. Keď už som stála len meter od stolu zdvihol zrak a pozrel mi do oci. Jeho pohľad ma zasiahol až tak, že som sa skoro neudržala a musela sa prichytiť kresla, do ktorého som si aj nasledne sadla. Ach čo to so mnou tento chlap robí, nesmiem sa nechať rozhodit. Všimol si mojich rozpakov, no tváril sa ako by nič.

,,Dobre. Náplň vašej práce prvé dni bude všetko čo vám poviem ja alebo Daisy. To zahrňuje nosenie kávy až spracovanie dokumentov, ktoré vám dám. " aj keď som rozumela všetkému,  aj tak som jednému nerozumela. Kto je Daisy ? Jeho priateľka ?

,,Daisy je moja sekretárka včera ste ju stretli na chodbe, no dnes tu nieje." Povedal ako by mi čital myšlienky čo ma trochu vystrašilo. Može byť ešte záhadnejší ?!

,,Oh, áno." povedala som a znovu sklopila zrak, nedokázala som mu hľadieť dlho do očí. Zato u ňeho to bola asi obľúbená činnosť, kedže na mňa bez prerušenia hľadi. Tento krát mi padol zrak na jeho ruky, ktoré mal zložené na stole. Až teraz som si všimla, že sa mu na nich tiahnu tetovania. Dokonca aj na krku čo som stihla zaregistrovať už včera. "Chcela by som zistiť kde všade ich má" začervenala som sa nad mojimi myšeliankami.

,,Dobre teda. Keď tu Daisy nebude, budete na jej mieste vy, keď sa stane, že tu budete obe tak vy budete v mojej kancelárii robiť čo vám poviem."  Okej tak tá posledná veta ma dostala. Keď som nič neodpovedala "Ved co by som aj mohla" tak pokračoval on.

,,Budete vybavovať telefóny, na stole už máte dva dokumenty, ktoré treba prichystať na moje stretnutie. Keď to bude hotové, prinsiete mi to a keby niečo potrebujem zavolám vás. Možete odísť." Dopovedal a konečne odo mňa odvrátil zrak späť do dokumemtov na stole. Spracúvavala som čo mi povedal. Nakoniec som sa postavila, otočila a kráčala smerom k dverám. Akurát keď som chytila kľučku a mierne pootvorila dvere, zrazu ich niekoho ruka spoza mňa zabuchla. Bol to Brown "Oh vážne výborna dedukcia". Stál tesne za mnou, cítila som jeho dych na mojom krku no nedokázala som sa otociť. Joho ruka bola stale dverách. Až som to nevidržala a pomaly sa mu otočila tvárou. Spravila som krok vzad až som chrbtom narazila do dverí, keď som si uvedomila ako blízko mňa stojí. Takto z blízka je ešte dokonalejší, aj keď neviem či je to ešte možné. Napriek tomu že to bolo neprofesionalné ešte viac priblížil až sa naše čelá takmer dotýkali, len som sa trhane nadýchla, pretože s tej blízkosti som bola úplne mimo. Stále som očami blúdila od jeho pier k očiam a znovu k perám. Bol ticho, nič nevravel iba ma prepaloval pohľadom, bol tak blízko, že som jeho mentolový dych cítila na tvári. Oči som mala určite tak roztvorené od očakávania, že by som sa vôbec nečudovala keby sa mi skotúľali na podlahu. Zrazu sa priblížil ešte viac, že sa naše pery takmer dotkli, trhane som sa nadýchla a zadržala dych. Uvidela som ako sa uškrnul. Vedel čo so mnou robí a dobre sa na tom bavil.

,,Prineste mi kávu." Pozrel na mňa odrazil sa rukou od dverí, otočil sa a kráčal naspäť ku stolu. Ešte chvíľu som tam stala opretá o dvere ako obarená. Nakoniec som sa otočila a vyšla na chodbu. Začala som zhlboka dýchať. Namyslený, hajzlík si myslí, že keď má peniaze a je známi môže si robiť čo chce ? Si mysli, že keď vyzerá ako samotný Boh tak mi môže toto spôsobovať ? Tak to si na omyle chlapče ja ti len tak nepodľahnem.

*****

Po kávu som mu šla dole na sekretariát. Samozrejme že ma nezabudol zvoziť, že mi to dlho trvalo. Neviem čo proti mne má, že sa sprava tak odmerane. Domov som prišla okolo piatej pod večer, Jess dnes prekvapila uvarenou večeru, za čo som ďakovala bohu, pretože by sa mi vôbec nechcelo variť. Podvečer som sa konečne donútala začať sa pripravovať do školy. Bolo na čase čo chvíľa mi začne skúškové obdobie. Potom už len posledný rok. Už som ležala v posteli mohla byť už pol noc. Veľmi ma zaujíma ako ráno vstanem. Pri spomienke na zajtra, mi hneď myšlienky ubehli k nemu. Stačila len spomienka na jeho oči a srdce mi vynechalo zopár úderov. Takto to ďalej nepôjde, nesmiem si ho pripustiť k telu. S touto myšlienkou som nakoniec zaspala.

*****

Tak ďalšia časť. Prosím ak je tu niekto kto to vôbec číta napíšte kometár že ako sa vám to páči a co by som mohla zmeniť. Budem veľmi rada za každý komentár.
😘😎