Hate My Boss !

It's okay

Jemne ma hľadil rukou po vlasoch zavrala som oči a pláč pomly ustupoval. Jeho náruč sa stala mojim útočiskom, mojim bezpečným miestom. On sa stal mojím svetom.

Christian

Stále stojím v kancelárii s Valériou v mojom náruči. Neviem koľko času ubehlo, je mi to jedno. Jediné na čom mi teraz záleží že sa Valéria trochu upokojila. No aj napriek tomu ju stále držim v pevnom objatí a hladím ju po vlasoch. Ani neviem prečo, ani neviem čo to do mňa vošlo. Zo začiatku som bol nasratý, keď tie kávy rozbila, neodpovedala mi a nakoniec sa rozbehla preč. No potom keď som šiel za ňou a ona sa na mňa otočila s tou uplakanou tvárou niečo sa vo mne zlomilo.

Mal som potrebu chytiť ju a nikdy nepustiť. Jediné čo som chcel bolo aby prestala plakať. Vôbec nechápem čo sa to deje v tedy mi bolo ukradnuté aj keď som jej tie slzy spôsobil ja dokonca ma to tešilo, no teraz ma pohľad na ňu bolel. Cítil som že sa jemne odtiahla. Sklonil som hlavu a zahľadel sa jej do červených oči od plaču. V jej očiach som videl smútok, ale hlavne strach no nie zo mňa a bolo to síce len na sekundu no bola tam láska. Položil som jej ruku na líce a palcom prešiel po jej červených a nadherne krojených perách. Presne tak ako ona dnes prešla mne. Pritúlila hlavu k mojej dlani a zavrela oči. Neviem prečo to robím no niečo vo vnútri mi nešepkáva že je to správne. Mal som strašnú chuť ju pobozkať. Pozrel som na ňu s otázkou v očiach. No nedokázal som viac čakať.

Naklonil som sa k jej tvári a jemne priložil moje pery ne tie jej. Hneď mnou prešla nejaká zvláštna vlna pocitov, neviem to opísať ale páčilo sa mi to. Pohol som perami, odozvou mi bola jej spolupráca. Zľahka som prešiel jazykom po jej spodnej pere a pýtal si vstup dnu, pootvorila ústa a ja som ľahko vkĺzol dnu. Rukou nanjej páse som si ju pritiahol bližšie na moju hruď. Aj keď neviem či to ešte viac šlom. Na mojom krku som ucítil jej ruky. Jemne si ma za krk ťahala bližšie k nej. Bozk som prehĺbil. Bol tak vášnivý ale stále s dávkou jemnosti. Po chvíli sme sa odtiahli, pre nedostatok kyslíka a opreli sa čelami.

Valéria

Stále som sa snažila nabrať dych, ešte mi akosi nedopina čo sa tu deje. Ale čo ma po tom. Chcel to on a chcela som to aj ja. Cítila som ako nás to k sebe ťaha ako by nás niekto ovladol. Bolo to niečo úžasné. Tie všetky emócie ktoré vo mne ten bozk vzbudil, ešte nikdy sa mi to nestalo. Zdvihla som zrak a pozrela mu znovu do očí. Hľadel na mňa s toľkou nežnosťou a k môjmu prekvapeniu aj láskou. Inokedy by som mala chuť zabit ho no teraz, som rada že ma objal, že utíšil moje slzy, že ma pobozkal a že ma držal pretože by som sa zrútila k zemi. Z myšlienok ma prerušilo zvonenie telefónu. Odtiahla som sa od Christiana a zdvihla.

,,Val zlatíčko on ušiel... o-on je znovu na slobode." Počula som mamin uplakaný a ustrachaný hlas. Viem že sa o mňa bojí.

,,Viem mami videla som správy." Radšej jej o tej správe nepoviem, pretože  by sa zbláznila.

,,Srdiečko prosím dávaj si pozor. M-my s Paulom sa o teba veľmi bojíme." Pri zmienke Paula sa mi opäť tlačili slzy do oči. Je mi to tak ľúto má dosť problémov a teraz sa ešte strachuje aj o mňa.

,,Neboj mami som v poriadku. Nemá sa ako ku mne dostať. Nevie kde som, pravé vy si dávajte pozor." Poviem mame, až teraz si uvedomím že v nebezpečenstve sú aj oni.

,,Dáme. Valeria ale sľúb mi že mi budeš každý deň volať ?" Opýta sa ma mama so strachom.

,,Samozrejme mami. Už musím končiť. Ľúbim ťa a pozdav Paula." Poviem mame a zruším hovor skôr než niečo odpoviem. Slzy mi tečú po tvári a ja sa snažím nemyslieť na to čo sa deje. Christian stál asi meter odo mňa a mračil sa. Stále netuší čo sa deje aj keď si myslím že si určité veci domyslel.  Znovu mi zazvoní telefón ani nepozriem kto mi volá. Myslela som že je to mama.

,,Valeri. Ako sa má moja kráska ? Dozvedel som sa že už nebívaš v Londýne." Pri zvuku jeho hlasu som úplne zamrzla. Hľadela som na Christiana, ktorý si všimol že niečo nie je v poriadku a pristúpil ku mne.

,,Myslel s si že na mňa počkáš. Ale nevadí ja si ťa nájdem. O to sa báť nemusíš zaťiaľ sa maj." Hovor sa zrušil a dych sa mi zasekol niekde v krku s toho šoku.

,,Val pozri na mňa." Niekde z diaľky ku mne doliehal Christianov hlas no nerozumela som jeho slovám. Plytko som dýchala. Nedokázala som sa normálne nadýchnuť. Ucítila som dotyk na brade. Jemný tlak mi zdvihol hlavu a ja som sa stratila v páre zelených očí. 

,,O-on si ma nájde." Roztraseným hlasom som prehovorila. Pozeral na mňa trochu zmäteným výrazom.

,,Ide s-si po mňa." Začala som znova. Christian chytil do rúk moju tvár a zahľadel sa mi hlboko do očí.

,,Teraz ma dobre počúvaj. Kým budeš so mnou nikto, nikto sa ťa ani nedotkne." Prehovoril na mňa a vtiahol ma do objatia. Neviem ako to robí no upokojila som sa a konečne z hlboka nadýchla. To čo povedal ma dosť prekvapilo a dojalo zároveň. Už ani nejdem riešiť že tomu nerozumiem, nechám veci tak nebudem sa ničomu čo sa týka jeho brániť aj tak je to zbytočné. Je to silnejšie než my.

*****

Konečne som zaľahla do postele dnešný deň bol vyčerpávajúci. Ten nepríjemný pocit ktorý som mala ráno už viem prečo to bolo, síce tento pocit ma už opustil no nahradil ho strach. Aj keď s časti ten strach Christian odstránil no jedna časť v mojom vnútri zostane. Bojím sa o mamu o Paula. Ale bojím sa aj o seba. Nájsť kde som bude pre neho nič keď po pár dňoch čo ušiel z väzenia dokázal zohnať moje číslo. Neviem čo budem robiť no zostáva mi jedine len dúfať že, ma nenájde.

*****

No dnes naozaj neskoro ale nakoniec predsa. Tákže jedno sa rozuzluje a pri tom začína ďalšie drama😂😂 ach som naozaj unavená dnes pridám časť určite skôr nejdem totiž do práce konečne sa vyspím ...
A inak naozaj budem rada ak mi dáte nejaky komentár pretože neviem ako sa vám pribeh páči nepáči. A nechcem to tu furt písať som potom jak nejaká zúfalka ale potešilo by to.... tak dobruuu 😍😎😁😎😙😆☺😏☺😊😇