Hate My Boss !

Real nightmare!

Tento krát som bola sklamaná sama zo seba. Pretože aj po toľkých akúsenostiach som stále taká naivná že verím nesprávnym ľudom.

Zobudila som sa na nejaký rachot. Najprv som myslela že sa mi to len sníva, ale to len kvôli tým liekom trvalo trošku dlhšie kým som sa dostala úplne k zmyslom. Postavila som sa z postele a chytila mobil do ruky. Zistila som že je pól šiestej večer. Ale čo ma prekvapilo mala som tri zmeškané hovory od Toma Jessineho brata v priebehu tejto hodiny. Chcela som mu zavolať naspäť keď v tom sa znovu ozvalo ten rachot čo teraz už neznelo ako klopanie. Vyšla som z izby a kráčala ku dverám. Stála som asi meter od dvier keď sa ozval silný náraz ako by sa niekto snažil vykopnúť dvere. Mykla som až mi vypadol mobil z ruky. Srdce mi začalo splašene byť. Buchot sa ozval znova, podskočila som od ľaku a urobila krok vzad. Videla som ako dvere povoľujú. Vtedy som sa zrazu spamätala, zohla som sa po mobil, prudko sa otočila a smerovala do izby. Vtom sa dvere rozleteli, zastala som a rýchlo sa otočila. Vo dverách stál on. Rene Breivik.

,,Valeri. Ako rád ťa opäť vidím." Nečakala som ani sekundu a rozbehla som sa smerom do izby. Vošla som dnu, zatvárala som dvere keď sa do nich zaprel aj on. Tlačila som ako som mohla no vedela som že proti nemu nemám šancu. Rýchlo som využila posledné sekundy na záchranu. Vytočila som Tomove číslo a dúfala že to dvihne.

,,No tak zlatko nerob drahoty." Prehovoril Breivik. Ale ja som sledovala telefón.

,,Val snažim sa ti dovolať už hodinu Jess..."

,,Tom pomôž mi prosím." Prerušila som ho zúfalím hlasom.

,,Valeria, kurva pusti tie dvere lebo ich vyrazím. " ozval sa už nasraný Breivik.

,,Do riti to nie už idem Val hneď som tam."

,,Poná..." nedopovedala som pretože Breivik otvoril dvere a ja som zletela na zem. Telefón mi vypadol z ruky. Smeroval ku mne s nasratým výrazom.

,,Nie, prosím." Prosila som ho, do očí sa mi nahrnuli slzy.

,,Už je neskoro prosiť." Podišiel ku mne a chytil ma pod krk. Ťahal ma na nohy a ja som držala jeho ruku a snažila sa o to nech ma pustí.

,,P-pusti m-ma." Snažila som sa nadýchnuť ale nešlo to. Držal ma pevne.

,,Teraz si užijeme Valeri." Pozrel na zem na môj svetiaci mobil. Zdvihil nohu a šlapol naň tak že sa celý rozbil. Z úsmevom sa na mňa otočil. Naklonil sa k mojim ústam no ja som ich hneď pevne zovrela. Pobozkal ma hrubo a násilne. Kusla som mu do pery až som zacítila tú odpornú kovovú chuť. Sykol od bolesti a konečne ma pustil začala som prudko dýchať.

,,Ty štetka, takže ty to máš rada na tvrdo." Nestihla som reagovať a už mi letela facka. Hlavou mi trhlo na stranu a v krku ma nepríjemne zabolelo. Sotil  do mňa, na razila som chbrtom do steny. Rýchlym krokom prešiel ku mne a tento krát ma bozkával na krku. Rukami mi zašiel po tričko. Prechádzal mi po bruchu až k prsiam a nasledne ich silno stlačil. Slzy sa pustili po mojej tváry. Jedno rukou skĺzol po mojom bruchu. Rukou zašiel po nohavice. Stále som som sa metala. Vystrela som nohu podarilo sa mi kopnúť ho tak že odo mňa odstúpil. Pozrel na mňa a v očiach mu iskrila zlosť.

,,Veď ty ešte uvidíš." Načiahol ruku a na tváru som cítila silnú bolesť. Udrel ma no tetno krát to nebola dlaň ale päsť. Prudko ma strhlo do strany, udrela som si hlavu o roh skrine a padla som na zem. Oči sa mi pomaly zatvárali až nakoniec ostala iba tma.

*****

Tom

Bolo niečo po štvrtej po obede keď som znovu prišiel do klubu. Išiel som do kancelárie. Sadol som si za stôl a nevedel sa rozhodnúť či sa pustím do tých papierov alebo nie. Nemusel dlho premýšľať, pretože som započul nejaké hlasy. Vyšiel som z kancelárie a išiel som za zvukmi. Zastavil som pred dverami do Christianovej pracovne. Bolo odtiaľ počuť dva hlasy jeden ženský a druhy mužský. Len som nad tým pokrútil hlavou, Christian si zjavne užíva a pobral som sa na odchod. V tom som zastavil.

,,Nič ti nepoviem." S plačom prehovorilo dievča. Ostalo ticho.

,,Au pusti ma..." to mi stačilo na to aby som vtrhol dnu. Otvoril som dvere a to čo som videl ma prekvapilo. Bol tam on, Rene Breivik a s ním moja sestra. Ležala na zemi a bola celá krvavá a on stál nad ňou.

,,Jessica ?!" Zvolal som a ten chap na mňa pozrel.

,,Ty hajzel čo si jej spravil ?!" Prišiel som k nemu a sotil do neho. Dal som mu jednu päsťou do tváre.

,,Len zisťoval informácie." Podišiel som k nemu a vrazil mu ďalšiu. Potom vrazil on mne a podarilo sa mu odsotil ma a rozbehol sa k dverám. Srať na neho rýchlo som prešiel k Jess a pohladil ju po líci. Tvár mala celú dobitú.

,,Jess, sestrička." Oslovil som a čakal čo spravý. Jej oči sa mierne zachveli až ich nakoniec slabo pootvorila.

,,Ach Jess čo ťa bolí najviac ? Musíš ísť do nemocnice." Povedal som jej. Chcel som ju isť zobrať na ruky ale ona pomaly zdvihla svoju ruku a priložila ju na moju.

,,T-tom musíš...." jej slabý hlások som skoro nepočul. Nadýchla sa aby mohla pokračovať. ,,m-musíš pomôcť V-Val." Opäť sa zhlboka nadýchla. Oči držala ledva otvorené. ,,Už vie kde bývame."

,,Dobre Jess zavolám jej. A teba zatiaľ vezmem do nemocnice." Vzal som ju na ruky a bežal s ňou do auta. Uložil som ju na predné sedadlo a zapútal. Cestou do nemocnice som sa snažil zavolať Val ale nebrala mi to. Vzal som ju opäť na ruky a bežal s ňou do haly.

Vzali ju okamžite na operačku vraj má vnútorné krvácanie. Medzi tým som sa ešte snažil dovolať Val ale nič. Asi po pól hodine čo som sedel a čakal mi zazvonil mobil. Pozrel som na meno a volala mi Val. Hneď som to zdvivohol.

,,Val snažim sa ti dovolať už hodinu Jess..." nedopovedal som pretože ma prerušila.

,,Tom pomôž mi prosím." Povedala mi roztraseným hlasom. Njprv som  nechápal čo sa deje.

,,Valeria, kurva pusti tie dvere lebo ich vyrazím. " keď som počul jeho hlas hneď som vedel čo sa stalo.

,,Do riti to nie už idem Val hneď som tam." Postavil som sa zo stoličky a smeroval som k autu. A telefón položil na palubovku.

,,Poná..." nedopovedala. Počul som už len nejaký rachot a zrazu ticho. No potom som päť počul Valeriu ako ho prosí nech ju nechá. Ale ten sviniar nechce prestať. Bože to je tak hrozné keď počujem ako trpí a nemôžem jej pomôcť.

,,Teraz si užijeme Valeri." Započul som jeho hlas a to bolo všetko, potom už len pípanie že sa hovor zrušil. To bola posledná kvapka. Sral som na predpisy a išiel minimálne stodvadsať. Musím sa ponáhľať. Dorazil som pred ich bytovku a vystúpil z auta. Bežal som  rýchlo dnu. Išiel som rovno po schodoch. Aj keby som nevedel kde bývajú vedel by som kam mám ísť. Dvere boli vyražmzené. Vbehol som dnu.

,,Valeria ?" Zvolal som no nikto sa neozýval. Bežal som do jej izby, no bola prázdna tak ako celý byt. Na zemi pri jej posteli ležala jej mobil. Bol úplne rozbitý, zjavne jej naň šlapol. Ale bola tu ešte jedna vec, ktorá ma zaujala. Ale zároveň aj veľmi vystrašila. Na zemi pri jej skrini bola menšia kalúž krvi. Nevedel som si predstaviť čo jej musel spraviť a radšej na to ani nechcem myslieť, pretože by som sa zbláznil s toho keby sa jej niečo stane. Jess by ma zabila a to nehovorím Christianovi. Nechem byť pri tom keď sa to dozvie ale asi nemám na výber.

*****

Aaaa konečne piatok a nová čásť. Túto časť by som chcela venovať _JustNina_
Som ti veľmi vdačna za hlasy... som rada že pribeh sa páči. Okeeeej dnes nic extra...

Idem buvat dobru noc 😘😘😘