Hate My Boss !

Examination

Ria si v poriadku ?" Zklopal Chris  na dvere. Nemohla som odpovedať. Vyčerpane som sa posadila pri záchod. Už som myslela že to skončilo no prišlo druhé kolo.

,,Ria otvor dvere."

Valeria

Chris na mňa opäť prehovoril ale ja som mu nemohla odpovedať. Potrebvala som nabrať trochu síl aby som to zvládna znovu.

,,Ria ak neotvoríš dvere vykopnem ich." Preboha nie.

,,Nie. Nechoď sem." Rýchlo som zo seba dostala kým som mala čas.

,,Som v poriadku."

,,Áno a prero vraciaš ?!" Ironicky prehodil. Ledva som sa držala na kolenách. Hrdlo ma pálilo a celé telo sa mi triaslo. Snažila som sa normálne dýchať ale moc to nešlo akurát ma znovu naplo.

,,Tak a dosť idem dnu." Počula som ho a hneď na to asi kopol do dverí. Ja som rýchlo spláchla a stihla som to akurát dvere sa zrachotom otvorili a mňa až trhlo. 

,,Kriste Ria." Prišiel ku mne a pohľadil ma po chrbte.

,,Celá sa chveješ. Ideme do nemocnice." Zaporne som pokrútila hlavou.

,,Akože nie. Ideme." A už ma chytil za ruku a pomáhal mi vstať.

,,Pomôž mi k umyvadlu musím si unyť zuby." Vzrkladle som videla ako sa mračí, bál sa o mňa.

,,Chris nič to nieje, muselo mi len uškodiť nejaké jedlo."

,,Rád si overím tvoju teóriu v nemocnici." Prevrátila som očami, no námietky boli zbitočné. Prišiel so mnou k posteli kde som sa posadila. Niečo kutral v skrini. Podal mi tričko a rifle. Nadvihla som obočie.

,,Oblečieš sa sama alebo to mam urobiť za teba ?" Vzala som mu veci z rúk a obliekla sa. Pristúpil ku mne a nastavil mi ruku. Prijala som ju a pomohol mi vstať.

,,Kedy si prišiel domov ?"

,,Niečo po dvanastej. Obe ste spali na gauči a bežala telka. Keď som ťa bral do postele Nancy sa zobudila tak som povedal Dereckovi nech ju zavezie domov."

,,Vďaka."

,,Bolo ti zle už aj včera ?" Hneď som si spomenula ako som sa včera zobudla na to že mi je zle.

,,N-nie."

,,Neklam. Prečo si mi nepovedala že ti nieje dobre ?"

,,Lebo si mal stretnutie a nechcela som ťa zbitočne rozrušovať."

,,Tebe bolo zle už keď sme spolu volali ? Ježiši Ria to mi nesmieš tajiť. Nechcem aby sa ti niečo stalo." Usmial sa na mňa položil mi ruku na stehno.

,,Ja viem prepáč. Je to zvláštne." Povedala som si viac menej pre seba hľadiac na pohybujúci sa svet za oknom auta.

,,Čo je zvláštne ?"

,,Nič ja lenže je zvláštne ako sa to medzi nami zmenilo."

,,To je pravda, aj mňa to občas prekvapuje, ale časom bolo zbitočné si nahovárať, že k tebe nič necítim." Musela som nad tym pousmiať. V hlave mi hneď vyskočila spomienka na našu prvú noc keď mi povedal že ma miluje.

,,Ja tiež. Aj keď si robil čo si robil svojim spôsobom si ma priťahoval a stále ma to k tebe lákalo." Otočil sa na mňa dal mi bozk, keď zastavil pred nemocnicou. Pohľadil ma po líci a opreli sme sa čelami.

,,Ľúbim ťa." Na tvári sa mu roztiahol krásni úsmev.

,,Aj ja teba." A ešte raz ma pobozkal. Vystúpili sme s auta vošli sme do nemocnice. No nešli sme k recepcii. Netuším kam ideme ale nasledujem ho. Zastavili sme pred jednými dverami a on na ne zaklopal a otvoril.

,,Cristian, tak teba som už dobre dlho nevidel." Podišil k nemu, podali si ruky a poplácali sa po ramenách.

,,Julien, aj ja ťa rád vidím." Vtedy prešiel pohľadom na mňa. Skúmavo na mňa hladel.

,,Ježiš Chris čo ti to chúďa urobilo ?" Mne automaticky vyleteli prsty na krk keď som si uvedomila na čo naráža.

,,Ja za nič nemôžem, moja sekretárka sa do nej pustila ako hladný lev." Dal ruky do obranného gesta.

,,Myslíš Daisy,  to už prečo ?"

,,Žiarlila na Valeriu ale to je jedno. Potrebujem aby si vyšetril Valeriu od včera jej je zle."

,,Valeria teší ma. Takže ty si Chrisova priateľka ?" Pozrel na mňa ale tou otazkou ma celkom zaskočil.

,,Áno." Kludným hlasom odpovedal Chris. To ma tiež prekvapilo takže sme už oficiálne pár ? Julian sa zasmial a ja som na neho nechápavo pozrela.

,,Vieš Christian nikdy z nikým nemal vzťah on vlastne nikdy namal nič dlhsie ako na jednu noc, ta.."

,,To by hádam stačilo." Julien sa opäť zasmial. Vyzeral ako veselá kopa.

,,Chcel som tým povedať že musíš byť naozaj výnimočná." Usmial sa na mňa a ja som sa začervenala.

,,Neprišli sme na pokec ale aby si ju vyšetril."

,,Dobre dobre len kľud. Pozrieme sa najskor na to tvoje líce." Pomali mi dal dole náplasť ktorá bola celá od krvi.

,,No budeme to musieť zašiť inak ti tam ostane škaredá jazva a to by bola naozaj škoda." Povedal stále hladiac na moju ranu. No môj pohľd našiel ten Chrisov ktorý sa zase mračil.

,,Dám ti inekciu na lokálne umrtvenie a potom ti to zašijem." Ja som prikyvla a spravila bolestivú grimasu keď mi pichol inekciu do líca. Ranu mi zašil ale nič som necítila. Julien ma ešte poslal na rôzne vyšetrenia a teraz ležím v izbe na posteli. Do izby vošiel Christian aj z Julienom.

,,Čo mi je, niečo vážne ?" Zľakla som sa keď som zbadal že sa Chris mračí.

,,Nie nemyslim si, ešte nemáme výsledky ale určite to nebude nič vážne." Hneď som sa upokojila.

,,Výsledky budú do pár hodín ale necháme si ťa tu do večera na pozorovanie, predbežne. Dobre nechám vás ked bude niečo nové dám vám vedieť." Julien opustil izbu a Chris prišiel ku mne bližšie.

,,Čo sa stalo prečo sa tváriš ako na pohrebe."

,,Dnes ma odmietol už druhý klient budem musieť ísť do firmy zistiť čo sa deje."

,,Dobre." Pokúsila som sa o úsmev. Bolelo ma celé telo.

,,Večer sa po teba zastavím." Prišiel ku mne a dal mi pusu na čelo. Pohodlnejšie som si lahla ostala som dosť unavená.

Prebralo ma jemné zaklopanie na dvere. Do izby vošiel Julien. Podišiel ku mne a otvoril si šanón s papiermi. Chvíľu do nich pozeral a nakoniec pozrel na mňa a venoval mi úsmev.

,,Tak mám výsledky."

,,Takže čo mi je ?"

,,Utrpela si slabý otras mozgu." Nechápovo som na neho pozrela.

,,Preto si dosť ospalá, je ti nevoľno a máš občasné závrate. Dokonca môže byť príznakom aj amnézia, strata pamäte môže sa jednať o stratu najčerstvejších spomienok alebo nejakých traumatických."

,,Ak by to boli traumatické to by nebolo moc zlé, ale nie som si vedomá že by som si niečo nepamätala." Prehovorila som na neho s úsmevom. A chytila som sa za hlavu. Sykla som od bolesti do teraz som ani neuvedomovala že mám zranenú hlavu.

,,No ani nemáš ako zistiť čo si nepametáš uvedomíš si to možno počas rozhovorou, keď ti nebude sedieť o čom ti niekto hovorí a podobne." To muselo byť určite vtedy keď mi Daisy trepla hlavu o zem.

,,Dobre ďakujem ti." S úsmevom mi prikyvol a opistil izbu.

---------

No tak aby ste sa dlho netrápili 😀😀😀