Hate My Boss !

A Twist

Pane bože čo je toto za deň. Prosím len nech je to v poriadku, nech to má všetko nejaké rozumné vysvetlenie a hlavne dúfam aby sme všetci s tejto absurdnej situácie vyviazli živý.

Valeria

Dvere od taxíku som zabuchla a tým som pre mňa ukočila až moc bolestnú kapitolu môjho života. Hovorí sa to ľahšie ako naozaj koná. No mám na to svoje dôvody a prázdnota v mojom srdci so straty dieťatka mi len ulahčilo môj nutný odchod. Môj život už viac nepatril mne, len som si to musela uvedomiť. Jediné čo zmôžem je sa s tým zmieriť.

Niekde vo vnútri, som to vedela od prvého dňa ako som ho stretla, že som už dávni stratená. Ale nikdy by mi nezišlo na um, že ako veľmi. Ako veľmi sa veci zmenili, pocity, ľudia, okolnosti. Všetko to nabralo neuveriteľnú rýchlosť, ktorá sa stále viac vymikala kontrole. Jedno bolo však isté od začiatku, že sa to nekontrolovateľne a neodialiteľne ženie do záhuby. Pobláznený pocitmy silnej náklonnosti sme boli natoľko zaslepený aby sme tomu mohli nejako zabrániť alebo to zastaviť.

Cez okno som pozorovala nočný New York, bol naozaj dychberúci. Bude mi to tu chýbať. Toto mesto si našlo miesto v mojom srdci rovnako ako aj ľudia s ktorými som tu môj čas zdieľala. Aj keď som túto kapitolu uzavrela, už nikdy ju nevymažem zo spomienok a ani zo srdca. Už na veky ostane vpísana v mojom srdci, pripominájuc mi že som niekedy žila a milovala.

Milovala a tak moc. Muža ktorý mi jediným pohľadom dokázal zobrať dych a spôsobiť zástavu srdca. Jedinýn dotykom to srdce nekontroľovateľne rozbúchať, že takmer vyskočilo s hrude. A jediným bozkom mi vziať zdravý rozum a pevnú pôdu pod nohami. No v jeho objatí som bola opäť kompletná, srdce malo správny rytmus, dych sa stával pravidľným a moje nohy naberali tú správnu stabilitu. Bol mojim domovom, mojim bezpečným miestom.

Oči mi pobehovali po budovách ktoré sme prechádzali. Po ľuďoch túlájucich sa po uliciach. Len sme prechádzali a už to bolo preč. Rovnako ako on, ako jeho dotyky, jeho bozky. Neprítomne som privrela oči. Končeky prstov sa sotva citeľne dotkly pier kde som opäť cítila tie jeho. Ten nežný dotyk po ktorom ma vždy príjmne zahrialo a moje telo rozochvelo. Srdce mi nepríjemne zovrelo a zblúdila slza ma sotila do reality. Všetko je to preč. Nič neostalo, len spomienky na spalujúcu a vášnivú lásku. Čo otočí váš svet hore nohami a vy cítite že žijete. Takú ktorú človek zažije len raz za život.

Jess

Auto zastavilo pred Tomovym bytom. Zaplatila som a hneď som si to namierila do budovy. Chystala som sa otvoriť dvere ale pohly sa skôr ako som ich stihla chytiť a o kúsok som ustúpila. Vo dverách sa objavil Tom.

,,Jess, ideš akurát včas. Poď ideme." Nestihla som ani zareagovať a už ma za ruku ťahal k parkovisku.

,,Počakaj a kam ideme ?" Položila som rýchlu otazku ktorá mi dúfam objasní situáciu.

,,Do nemocnice." Oznámil mi ako by ti boli nad slnko jasnejšie.

,,Thomas prestaň ma ťahať a počkaj chvíľu." Zasekla som som sa v pohyba a snažila sa nabrať dych. Absolútne som nestíhala jeho vražednému tempu. Ešte o kúsok rýchlejšie a už by som tu poletovala ako šarkan.

,,Nemáme čas, poď rýchlo." Znovu ma schytil ale tento krát už za lakeť. Bola som ako handrová babika.

,,Čas načo ? Mô.." Fu, dobre nadych výdych. ,,Môžes mi povedať čo sa deje ?" Dostalo som zo seba keď som sa usadila na mieste spolujzdca. Hneď ako naštartoval auto tak zaradil a naplno zošliapol pedál. Zatlačilo ma do sedačky, kedže som to nečakala.

,,Chris je v nemocnici. Mala si pravdu ta krv v byte bola jeho." Po jeho slovách mi stuhla krv žilách.

,,A je v poriadku ? Čo sa stalo ?" Pozrela som mu do tvare ktorá sustredene sledovala cestu pred nami.