SMS

5.1K 215 4
                                    

To je teda geniálne. Takže sme postúpili na ďalší level ne ze by sa mi to agresívne správanie páčilo ale nemuseli sme vrátiť ani úplne na začiatok.

Strhla som sa zo spánku, keď mi zazvonil budík. Pred sebou som mala naukladané veci ako som ich večer nechala keď som zaspala. Fakt super som zvedavá ako to stihnem do obeda všetko. Išla som so kúpeľne a dala som si rýchlu studenú sprchu. Umyla som si tvár a chvíľu na seba hľadela v zrkadle. Vyzerám hrozne. Pod očami sa mi začinajú tvoriť tmavé kruhy a na tvári mi vykúkajú lícne kosti. Prešla som do izby nahádzala na seba prvé čo som schytila pod ruku. V kuchyni som sa ani nezastavila len som s plnými rukami vybehla z bytu a išla do práce. Už od kedy som vstala mám strašne čudný pocit. Ako by sa malo niečo stať. Ale neviem čo.

*****

Sedím za stolom v Christianovej pracovni a ešte stále dorábam tie papiere, ktoré mi dal včera už toho nemám veľa ale už nad tým sedím od pol ôsmej a je jedenásť. Dúfam že to stihnem. Zbehla som dole na recepciu po kávu. Nutne potrebujem kofeín pretože už nevládzem ani dýchať.

Konečne posledný papier a je za päť minút dvanásť. Takže som to stihla. Postavila som sa od stola a smerovala k tomu jeho.

,,Je to hotové." Položila som papiere na jeho stôl. Zdvihol hlavu a premeral si ma pohľadom. Zachvela som sa, no on na to nič nepovedal, ak keď si to všimol. Pozrel na papiere a potom znovu na mňa.

,,Tu máš dokumenty, ktoré treba len prepísať. A tu máš podklady na stretnutie s klientom za hodinu." Povedal ako by nič. Aha fajn. Za hodinu mám stihnúť prepísať dvadsať papierov a ešte sa stihnúť prichystať na stretnutie ?

,,Aké stretnutie o ničom si mi... teda ste mi nepovedali." Opravila som sa pretože keď som videla jeho výraz tváre nič iné mi ani neostávalo. 

,,Hovorím ti to teraz." Objasnil mi ako by som nevedela. Pozrela som mu do očí, ktoré hľadeli do tých mojich. Nemohla som.si pomôcť no nemohla som uhnúť. Znovu ma uchvátili ako by som ich videla prvý krát. Chvíľu sa mi zdalo ako by som v nich zazrela lásku no to sa mi naozaj len zdalo. Jeho odmeraný a chladný výraz ma v tom utvrdzuje. Ale aj tak som mu stále pozerala do oči ako by som chcela nájsť niečo čo tam nieje. Akoby som mu chcela pozrieť až do duše. Bola som natoľko zhipnotizovaná jeho nadhernými očami že som si ani neuvedomila že pomaly kráčam k nemu. Chcela som sa ho veľmi dotknúť. Tak veľmi ako by od toho závisel môj život. Mala som chuť dotknúť sa jeho pier a jemne mu po nich prejsť. Už som stála vedľa neho a ani jeho oči stále neopuštali moje. Otočil sa na stoličke telom ku mne. Natiahla som ruku k jeho tvári a v jeho očiach som zazrela otázku. No odpoveď na ňu neviem ani ja. Nakoniec som prekonala tých pár centimetrov a dotkla sa končekami prstov jeho líca. V tom ako by mi telom prešla elektrina. Zachvela som sa a priložila mu na líce celú dlaň. Christian sa zhlboka nadýchol a privrel oči. Jeho veľká ruka pristála na tej mojej. Zdvihla som palec a prešla ním po jeho perách, ktoré boli jemne pootvorené a pod mojim dotykom sa jemne zachveli. Ten pocit bol úžasný a on si ho užival zjavne tiež, jeho prsti jemne hladili ruku na jeho tvári. Oči mal stále zavreté a obočie jemne skrčené, vyzerla to ako by bojoval sám zo sebou a nevedel sa rozhodnúť či je to správne alebo nie. Ale je to silnejšie ako my. Cítim to ja a aj on. Zrazu som počula zaklopanie na dvere. Prebrala som sa z toho zvláštneho tranzu s ktorého som bola stále mierne mimo. Stiahla som ruku z jeho líca ako by som sa popálila. Sklopila som zrak, do líc sa mi nahrnula červeň a ja som od neho odstúpila a smerovala som k ,,Mojmu" stolu. Do čerta čo to bolo ? Tak veľmi ma to lákalo dotknúť sa ho že som tomu nedokázala odporovať.

,,Ďalej." Ozval sa miestnosťou Christianov tvrdý hlas. Dnu vošla Daisy.

,,Pán Brown, volal pán Erik Winston, pobedal že príde o pol hodinu." Oznámila Daisy a odišla z kancelárie. Za pol hodinu ? Ja som si ešte ani tie papiere nepozrela. Pozrela som na Christiana.

Hate My Boss !Where stories live. Discover now