Hate My Boss !

Remorse

V izbe bolo ešte trochu šero ale až teraz som sa poriadne rozhliadla a zistila som že nie som doma. Do prdele kde potom som ?

Valeria

Posadila som sa a obzerala po izbe no nič mi tu akosi nebolo povedomé. Rozhodla som sa teda že vyjdem z izby. Opatrne som otvorila dvere a vykukla von, keď som nikoho nevidela tak som v tichosti vyšla z izby. Predo mnou sa črtala chodba tak som opatrne po nej prešla. Vyšla som schody a už som to spoznávala. Bola som u Christiana doma. Ale čo tu robím ? Žeby to predsa bol on kto ma zachránil pred Tomom ? Ale prečo by to robil. Ja už tomu naozaj nerozumiem. Moje srdce bilo ako zvon v nádeji že by chcel aby sme si to vyriešili a že by mi odpustil. No to ma hneď prešlo keď som v obyvačke na stole zbadala jeden časopis. Okamžite ma zaujal, podišla som bližšie a na titulke sa vyjímala fotografia Christiana a tuším sa volala Candis. Pod nimi obrovský titulok.

Najbohatší a najuspešnejší podnikatel už nieje slobodný, ulovila ho svetoznáma modelka čoskoro budu chystať svadbu. Viac na strane 15

Keď som to prečitala myslela som že moje srdce sa zastavilo. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ďalšia rana toto snáď nikdy neskončí. Moje nohy sa samoľne pohly k dverám, musím odťiaľti szmiznút, ta bolesť sa zdvojnásobil. To čo som cítila posledné dva týždne bolo nič oproti tomu čo som cítila teraz. A to som si myslela že to horšie ani nemôže byť. Do niekoho som vrazila. Zdvihla som hlavu a keď sa zahľadela do tých najkrajších zelených očí, po líci sa mi zviezla prvá slza. Jeho blízkosť mi tak ubližovala a zároveň som mala chuť sa mu skryť v náruči. Odtrhla som zrak a pršla okolo neho. No ďaleko som nezaša.

,,Čo sa deje ?" Chytil ma za zápestie a otočil ma k sebe. Automaticky som sa mu snažila vytrhnúť ale bolo to márne.

,,Pusti ma." Zavrčala som na neho.  Ubližovalo mi to ani nie jeho stisk ale jeho dotyk, bola som naštvaná na moje telo. Aj napriek tomu ako mi všetky tieto udalosti ublížili, jediný jeho dotyk a ja som mala chuť hodiť sa mu okolo krku.

,,Nie pokým mi nevysvetlíš čo sa stalo ?" Mala som chuť sa zasmiať ale ja už som aj zabudla ako sa to robí. Bolo mi stoho všetkého na nič, už naozaj nevládzem. Prečo ho zrazu zaujíma že plačem.

,,A čo ti mám vysvetliť ? To ty si ma odkopol ako handru bez myhnutia oka. Tak neviem čo chceš počuť." Ostal zaskočený a tak som to využila a vytrhla sa mu z ruky. Pošúchala som si zápästie. Jeho oči potemneli zatiaľ čo tie moje boli stále plné sĺz. Odstúpila som od neho a preto ma opäť  schmatol za zápestie ale silnejšie až som sikla.

,,Ty mi nemáš čo vyčítať, to ty si  podrazila mňa. Hlúpo si sa so mnou zahrávala a teraz sa hráš na neviniatko. Iba si sa so mnou zahrávala." Vyštekol na mňa a ja som sa cítila tak bezmocná a slabá.

,,Tak prečo si mi potom pomáhal ? Aby si mi to potom mohol vyčítať ? To si ma tam radšej mohol nechať, nech na tej zemi aj zhnijem." Teraz som ja zasiahla do čierneho. Oči sa mu o niečo rozšírili.

,,Chris zlatko, kde si ?" Začula som z bytu ženský hlas. Otočil sa a tak ma pustil. Chcel zavrieť dvere a ja som to vyžila na to aby som zdrhla. Mala som šťastie že výťah bol na poschodí nastúpila a nervózne som stláčala gombík prízemia. No makaj.

,,Valeria." Začula som ako na mňa zavolal. Tesne predtým ako sa zavreli dvere som ho zbadala ako sa ponáhľa k výťahu.

,,Zbohom." Šepla som. Po mojej tvári sa zviezla slza a venovala som mu posledný pohľad.

Vošla som do bytu, ani som nedúfala že by sa mi to podarilo. Cestou po mne všetci pozerali ako na blázna. Ani sa nečudujem urevané dievča musela som vyzerať ako na drogách. Všade cestou som vídavala stánky a vnich plno novýn Chrisa stou Candis.

,,Val." Ozvala sa na mňa Jess keď vyšla z kuchyne a videla mi kráčať po schodoch. No ja som neragovala a pokračovala v ceste.

,,Val, počkaj, ja mrzí ma to videla som tie noviny." Skúsila znova ale ja som to nechcela počúvať, nechcela som počuť už nič. Zabuchla som dvere a zamkla. Zošuchla som sa na kolená a tvár stále zmáčanú novými a novými slzami som si vložila do dlaní. No nevidala som ani hlásku, jednoducho slzy tiekli a ja som sa už nezmohla ani vzlyknúť. Celé vnútro mi horelo a ja som myslela že zhorím do tla. Každučký sval a bunka vtela kričali od bolesti. Aj ja by som kričala ale už to nejde. Nikdy mi nebolo horšie ako teraz, dosiahla som dno, najhlbšieho dna.

,,Valeria otvor prosím." Nie, nechcem už nič, len aby tá bolesť prestala. Zložila som sa na zemi do klbka a ledva dýchala. Každý jeden nádych bol veľmi náročný a bolestivý. Cítim sa tak veľmi prázdna. Zavrela som oči pretože som už nevládala ich držať otvorené. Uvidela som Chrisovu tvár ako na mňa bez výrazne hľadí. Bolo to prvý deň keď sme sa stretli, úplne mi to vzalo dych to ako sa mi vedel zahľadieť až do duše. Zrazu jeho oči zjemneli pri pohľade na mňa možno som si to len nahovárala ale časom som si to všímala viac a viac, vedela som že sa niečo zmenilo. Už nebol tak krutý ukázal že vie byť aj milujúci. Každým dňom to bolo silnejšie a ani jeden sme to nečakali. Zastihlo nás to nepripravených. Prvý krát keď sa na mňa usmial moje kolená sa skoro podlomili a keď ma prvý krát pobozkal, celý svet sa so mnou roztočil a ja som nevedela nájsť rovnováhu. V mysli sa mi vynoril ten najkraší obraz, tá najkrajšia spomienka, tak plná lásky tej úprimnej teda aspoň tak si ju chcem pamätať. Christian kľačí predomnou a s nesmelým úsmevom a otázkou v očiach na mňa hľadí. Pôsobil tak zraniteľne, podišiel ku mne a venoval mi ten najkrajší bozk ktorý vyjadroval všetky pocity ktoré ku mne cítil. Prišlo mi to tak skutočné že som jeho pery doslova aj teraz cítila na mojich.

-----------
Trochu depresívna časť, dúfam ze vám to neprekáža.
Snažím sa čo najviac vžiť a predať vám pocity ktoré Valeria prežíva aby to pre vás bolo čo najreálnejšie dúfam že sa minto podarilo 😊😊