Hate My Boss !

Like a dream

Aspoň tu mohol patriť iba mne, bez toho všetkého zlého a toho všetkého chaosu.

,,Okamžite ju pusti." Ozvalo sa ako hrom v maximálnom tichu.

Valeria

Jeho  hlas sa mi ozýval v ušiach ako tá melódia ktorej sa neviete zbaviť po celý deň. Mala som pocit že toto ani nie je realita, moje vnútro nechcelo priznať to že by to mohol byť naozaj on.

,,Daj nám pokoj a nestaraj sa." Niekde v pozadí som počula Tomov hlas, zjavne dosť naštvaný. Chcela som proste byť len doma, ale nie ja sa znovu musím ocitnúť hororovej situácii.

,,Dotkni sa jej ešte raz a dolámem ti ruky." Zdalo sa mi to ako zo sna, akoby som počula Chrisov hlas. Chcela som tomu veriť, aj keď som vedela že je to len moja naivná predstava.

,,Pozri vypadni, ja tu momentálne niečo riešim dobre ?!" Vyslovil to ako rečnícku otázku ale zato dosť podráždene. Cítila som jednu jeho ruku na chrbte a druhou mi prešiel po stehne až k prsiam. Nechcene som bola späť v realite, radšej by som to vôbec nevnímala a bola mysľou niekde inde. Moje oči zaplavili slzy a ja už som bola naozaj zúfala. Preboha prečo ja ? Prečo ja musím takto trpieť ? Prečo sa všetko zlé musí rutiť na moju hlavu ? Veď ja som nechcela nič iné len pomôcť mame a Paulovi. A moja minulosť ma tu dobehla a čo horšie ešte viac sa mi snaží ublížiť. Ja som si naozaj neni vedomá že by som niekomu ublížila, že by som až takto mala trpieť.

,,Zmizni od nej a ver že ťa raz dva doriešim." Jeho hlas prišiel oveľa skutočnejší, mala som pocit že je naozaj tu. Snažila som sa rozlepiť oči ale cez slzy som toho moc nevidela. Mala som pocit ako by moje telo ani nepatrilo mne.

,,Tak posledný krát zmizni. Mám tu niečo rozrobené." Znovu som ucítila Tomove pery na mojom krku a presuvali sa na môj výstryh. Cítila som sa tak bezmocná a slabá. Nevedela som čo robiť akokoľvek som sa chcela brániť, bolo to skôr na smiech. Bola som slabá a nevedela sa ubrániť. Nečaka som totiž, že môj priatel zneužije chvílu kedy som najviac zraniteľná. Totižto nečakala som to v žiadnej situácii. Moje telo ma zrádzalo a bolelo ako ešte nikdy pretým.

,,A u mňa už posledný krát bolo neskoro." Ozvalo sa mi akoby z dialky. Cítila som ako sa ťažoba Tomoveho tela poľavila, ale bohužial moje nohy boli tak slabé že som sa neudržala a klesla k zemi. Vzhliadla som smerom k Tomovi a videla len ako ho niekto udrel a on sa zviezol k zemi, gravitácia nepustí. Tak isto ako mňa. Mám dojem že som sa udrela do hlavy.

,,O čo ti kurva ide !" Zhúkol Tom a ja som fakt nevedela čo sa deje. Bola som tak zmohnutá tým všetkym, že som nevládala ani nič  povedať. Aj keď to Tom prepískol nemohla som ho nechať tu a umrieť. Dotičný ho znovu udrel a ja som chcela kričať. Ale moje poľúca boli už tak vyselné plačom, že zo mňa nevyšla ani hláska. Slzy sa mi hrnuli stále po tvári ako vodopády a ja som nebola schopná ani jedinej hlásky.  Dotyčny znovu udrel Toma a ja som len ležala ako mŕtvola. Cez zaslzené oči som videla osobu ktorá doteraz mlátila Toma, približovať sa ku mne. Vo mne sa začal hromadiť strach. Chcela som sa čo najďalej vzďialiť ale moje telo ma zrádzalo. Pristúpil ku mne dosť blízko jeho ruka vystrelila k mojeje tvári a ja som sa automaticky trhla.

,,Len pokoj." Prehovoril dotyčný na mňa. A snažil sa ma slovami upokojiť ale to nieje také jednoduché. Otočila som hlavu nabok a videla Toma ležať bezvládne na zemi. Ostala som vyplašená ešte viac. Bože čo toto snáď nikdy neskončí ? Moje očí boli plné sĺz, ale keď som pocítila jeho dotyk zdal sa mi známi ale za to tak nebezpečný a znovu mnou trhlo.

,,Upokoj sa." Snažil sa ma znovu uchlácholiť ale to nebolo tak ľahké a už duplom nie od neznámeho ktorý mi možno zabil kamaráta. Moje telo reagovalo automaticky a ja som mu to nezazlievazlevala. Nemala som dôvod sa upokojiť. Preboha prečo sa mne takéto veci dejú. Aj keď už som na úplnom dne, tak to tak nie je, v to len dúfam. A potom zistím že to ide ešte hlbšie. Moje telo bolo v jednom kŕči mala som pocit že každú chvíľu skolabujem. Dotkol sa mojeho líca a moje srdce chcelo vyskočiť z hrude. Nerozumiem prečo sa ja musím zamotať vždy do tých najvačďich problémov. Zviezla som sa znovu  úplne až tak že som ostala ležať na chaldnej zemi, ale to som vobec nevnímala. Po lícach sa mi hrnuli horúce slzy nové a nové, mala som pocit že sa v nich utopím. Mala som chuť zaspať a už sa nikdy neprebrať, celé vnútro ma bolelo a moje srdce mi chcelo  vyskočiť z hrude. Moje vnútro kričalo po pokoji ale naopak jej bola darovaná len neustála bolesť. Tak spalujúca bolesť že už som nevládala ani dýchať. Cítila som dotyk pod kolenami a krkom. Nedokázala som otvoriť oči aj keď sa mi znich vynárali stále nové slzy. Radšej som ani nechcela vedieť čo sa deje, chcela som byť radšej duchom neprítomná viacej bolesti by som už asi nezniesla.

,,Pokoj, už ťa mám, už si v bezpečí." Posledné slová ktoré som počula pretým ako som upadla do bezvedomia.

-----------
Tak ju tu máte ako ste žiadali 😄😊🥰🥰