Hate My Boss !

Phone call

Žiadne finančné problémy, žiadna mama, ktorá sa v práci ide zodrať aby zarobila čo najviac na Paulovu liečbu. Žiaden psychopat menom Christian. Ale hlavne žiadna ja a moje zlé rozhodnutia.

Po včerajšej sprche som sa trochu uvoľnila ale len do chvíle kým som nevyšla z kúpeľne a neuvidela trčiaci dokument z mojej kabelky. Len som si povzdychla a prešla ku skrini. Hodila som na seba čierne legíny a čierny sveter. Keď som sa chystala zísť dole do kuchyne, zastavil ma môj zvoniaci telefón. Zastavila som v pohybe, srdce mi vynechalo úder a zhlboka som sa nadýchla. Čo ak mi volá ten psychopat ? To ma teraz bude otravovať aj doma ? Nebuď hlúpa Valéria on nemá tvoje číslo. Nakoniec som sa odhodlala, podišla som k mojej kabelke, zmluvu som hodila na postel a vyhraba som telefón.  Ani som nepozrela na meno volajúceho a prijala hovor.

,,Valéria ? Ahoj čo ti to tak dlho trvalo ?" Keď som počula mamin hlas, vydýchla som všetko zadržiavaný vzduch a moje srdce nabralo opäť ten správny rytmus.

,,Mami. Ahoj. Ja bola som v sprche." Nadšene som zvolala. Bola som rada že mi mama volá, dlho som ju nepočula.

,,No a ako sa darí srdiečko ? Už si si našla prácu ?" Spýtala sa ma mama a v tom som ostala stáť ako prilepená k podlahe. Čo jej teraz poviem ? Nemožem jej povedať, že akýsi psychopat ktorý je šefom najznámejšej firmy sveta mi dal podpísať zmluvu, kďe som sa v podstate upísala ako jeho osobná štetka.

,,N-no ani nie ja...." nestihla som si ani poriadne vymysliet lož, keď ma  mama prerušila.

,,Valéria už si tam pol roka a ešte stále si si nenašla prácu ?! Mala si radšej ostať doma kde si mi bola skôr napomocná teraz som na všetko sama starám sa o Paula a ..." tento krát som mamu prerušila ja, pretože už som to nemohla počúvať. Pretože mala pravdu a mne bolo lúto že som sem prišla na to aby som jej pomohla, a pri tom jej to ešte zhoršujem.

,,Mama ale ja som si našla prácu. Včera ma oficiálne prijali." Prehovorila som na matku.

,,Oh. To vážne zlatko ? Bože ani nevieš aká som rada. A o akú prácu sa jedná ?" No tak touto otázkou mi vyrazila dych. Čo jej poviem, že robím mojmu šefovi sekretárku, ktorá sa nestará len o firemné záležitosti, ale aj o jeho uspokojenie. Fuj. Normálne mi ostalo zle ja neviem ako to zvládnem.

,,J-ja robím sekretárku šéfovi jednej známej firmy. Dostanem dobre zaplatené takže ti budem môcť konečne posielať peniaze. " povedala som a vduchu sa fackala za to, že som tak koktala.

,,Tak to je výborna správa Val. Som rada, pretože Paulovi sa zhoršil stav a ja .." mama sa na chvíľu odmlčala vedela som, že to bolo pre to aby zahnala slzy "ja neviem ako by som to sama zvládla zlatko. Zvýšili mu dávku liekov a lečba bude stáť raz toľko čo do teraz. Ale verím, že to spolu zvládneme." Dokončila mama. A presne v tedy sa mi spustila prvá slza po líci. Áno toto je ten dovôd, pre čo to všetko zvládnem nech ma to bude stáť všetky sili ale zvládnem to.

,,Neboj mama urobím všetko preto aby som pomohla tebe a Paulovi. On je silný mami on to zvládne. " povedala som a snažila sa aby som nezavzlikala.

,,To áno Paul je veľmi silný.  Ale dosť o tkých smutných témach. Radšej mi povedz o akú firmu sa jedná ? " spýtala sa ma mama, nechcela som sa baviť o tejto temé pretože to mi len pripomínalo čo ma vlastne čaká.

,,No je to Brown Company." Povedala som o niečo tichším hlasom. Počula som mamu ako zhíkla od prekvapenia.

,, Val myslíš tu Brown Company. Tú o ktorej píšu, že je najbohatšia firma sveta ?" Prekvapene ale aj zdávkou nadšenia sa opýtala mama.

,,Áno mami presne tá." Naopak v mojom hlase nebolo počuť žiadne nadšenie.

,,Val som na teba taká pyšná, len si tu prácu udrž čo najdlhšie." Mama ma s tým prekvapila ale nie je jej čo zazlievať, myslí si predsa že som si našla slušnú prácu. To však nevie že tak ma čakalo len to najväčšie zlo menom Christian.

,,To som rada mami. No už budem musieť končiť mám toho teraz veľa musím sa začat pripravovať do školy. A pozdrav odo mňa Paula." Povedala som mame a opäť sa mi do oči nahrnuli slzy.

,,Samozrejme zlatíčko pozdravím. Veľmi ťa ľúbime."

,,Aj ja vás ľúbim. Tak ahoj." Rýchlo som zrušila hovor pretože už mi slzy stekali po tváry. Nechcela som aby mama zistila, že nie je niečo v poriadku. O tom nesmie nikto vedieť čo sa deje. Toto je len môj boj a ja ho vyhrám, musím už len kvôli mame a Paulovi. Neviem síce čo ma čaká ale musím to zvládnuť, nepoloží ma na kolená nejaký zazobaný chapec čo si myslí, že môže mať všetko. Po chvíli som sa nakoniec postavila z postele zmluvu som schovala pod matrac na posteli a zišla dole do kuchyne. Jessica sedela v obívačke, ktorú máme prepojenú s kuchyňou.

,,Kedy si prišla ?" Spytala sa ma a svoju hlavu doteraz otočenú na televíziu otočila na mňa.

,,Ja som ani neodišla." Povedala som len tak. Začala som sa prehrabávať v chladničke.

,,Akože si ani neodišla ? Nemala si ísť dnes do práce ?" Hodila na mňa nechapavý pohľad.

,,Hej no..." na chvíľu som sa odmlčala. Čo je mám povedať ? ,, no včera mi nebolo moc dobre tak som prišla skôr a dnes mi tiež nie je najlepšie." ,,Čím to bude ?" Podotkol môj vnútorný hlas veľmi trefne.

,,Aha. Ježiš dnes som v práci stretla takého rozkošného chlapca. Ach mal také krásne karamelové oči." Rozplívala sa Jess. Ona totiž pracuje v jednom clube nepametám si názov ale vyzerá to tam celkom draho. Aj ju dobre platia.

,,Takže taký ten sladký typ ? Vieš, že by si im mala dať pokoj. Vždy si z nich cela paf chvíľu sa nad nimi rozplívaš, nakoniec ich pošleš k vode a oni skončia zo zlomeným srdcom. Pretože ťa po chvíli omrzí ako za tebou doliezajú." Vytkla som jej pretože toto nie je prvý krát. A ak si dobre pamätám tak povedala, že už s tým skončí.

,,Keď ja viem ale ja im nemôžem odolať. Oni sú tak ro..." Jessicine rozprávanie prerušilo klopanie na dvere. Zastala som v pohybe a Jess na mňa len podvihla obočie.

,,Hej, hej už idem." Ale to som robiť nemala, keby viem čo ma čaká ze dverami ani tam nejdem. Obišla som stôl v kuchyni a smerovala k dverám. Nepozrela som kto to je len som otvorila dvere, zdvihla som zrak, vtom sa mi zastavilo srdce a dych sa mi zasekol niekde v krku.

*****

Nová časť. O niečo dlhšia. Hádam poteší. Dnes bohužial len jedna pretože som vôbec nestíhala. Ale zajtra pridám ďalšiu, tak dúfam že vás to baví a aspoň niekto čita. Nepohrdnem žiadným komentárom a rada odpíšem na aké koľvek otázky alebo dotazy.
Ďakujem 😘😍👌