Hate My Boss !

Family

,Tak ahoj." Povedala a ja som zrušila hovor. Vstala som od stola a išla do svojej izby. Hodila som sa do postele a schúlila sa do klbka. Moju tvár opäť zmáčali horúce slzy. Som troska.

Valeria

Prešlo už toľko dní a ja som sa stále cítila taká prázdna a zlomená. Mám pocit že toto nikdy neskončí, moje telo je už nevládne a každým dňom je to horšie. Tá bolesť nechce ustúpiť a ja viem že to už nikdy neskončí. Nemám silu s ňou bojovať.

,,Val zlatko ako ti je ?" Do izby opatrne vošla Jess. Prišla k posteli a sadla si vedľa mňa. Smutne na mňa hladela a to ma taktiež zraňovalo. Bolelo ma vidieť že je utrápená a že kvôli mne trpí. Znovu som zlihala a sklamala ďalšiu osobu. Som tak strašne neschopná akoby nestačilo že trpím ja musia aj moji blízky.

,,Som rada že si zjedla tú polievku." Pohladila ma po hlave ale ja som znovu pozrela do prázdna, neviem nájsť tú cestu ktorou sa vydať. Neviem ako sa vrátiť do normálu a už to ani nechcem. Tu je mi dobre. Tu, tak ako si zaslúžim, zaslúžim si trpieť a pikať za svoje skutky.

,,Dobre tak ja ťa nechám." Podišla ku mne a dala mi bozk na čelo. Privrela som oči a na chvílu si predstavila Chrisove pery. Pamätám si deň, ako by to bolo včera, keď mi venoval bozk na čelo, akurát sa chystal do práce a ja som chcela isť s ním. Bolo to tak nevinné a zároveň odhalovalo viac ako by sa dalo povedať. Počula som slabé buchnutie dverí, čo mi signalizovalo že opustila izbu. Vyšla som z postele a ládovala si to rovno do kúpeľne. Nič sa mi nechcelo no sprchu som potrebovala. Vyzliekla som sa a pozrela na seba do zrkadla. Pochudla som, a to dosť. Kľúčne kosti mi doslova vytŕčali a keď som sa otočila bolo mi vidieť lopatky, a doslova by som si mohla spočitať stavce chrbtice. Nemohla som na seba ani pozerať, vošla som do sprchy a komplet sa umyla hlavne vlasy. Dala som si župan a išla do kuchyne po vodu. No na stole ma zaujal časopis. Vzala som ho do rúk a hneď ma zaseklo v pohybe.

Známi podnikateľ a miliardár sa bude ženiť. Zo známou modelkou Candis si stanovili dátum a miesto. Viac sa dočítate na strane 3

Nemohla som tomu uveriť nalistovala som stranu tri a bolo to čierne na bielom. Svietila tam fotka Christiana a vysmiatej Candis. Pod nimi sa črtal članok no mne do oči udrel iba dátum 15-ty august a vedľa neho fotka priestorov kde sa to má konať. 15-ty  august ? Veď to je o týždeň. Takže teraz je to definitívne. Nemyslela som že to myslí vážne ale zjavne áno, tak asi našiel konečne tú pravú. Už ma to unavuje a nechcem byť nejaká citlivka ale ono to proste nejde ovládať. Tvár mi znovu zmáčali slzy, až som nad sebou musela prevrátiť očami. Som na dne a nieje cesty späť. Naozaj neviem komu som tak moc ublížila že musim takto trpieť. Veď prídte a kopnite si do mňa ja to znesiem. Ľahla som si znovu do postele a nechala sa utápať v žiali. Nerozumiem tomu prečo zrovna ja. Už naozaj nevládzem, moje srdce sa roztrhlo na milión kuskov a už nič ho nedokáže zlepiť do kopy. Toto je koniec. Musím ísť do banky.

Christian

Už sme si stnovili dátum, teda viac mnej ho stanovila Candis. V podstate mi je to jedno aj tak ide len o obchod. Candis tú neustále pobehuje a pýta sa ma na samé hlúposti ohľadne svadby, aj keď som jej povedal že nech si to rieši sama. Z kreditky mi už odišla viac ako polovica.

,,Zlatko nie som si istá počtom hosti." Zamyslene prehovorila a pozrela na mňa, zo zvláštnou grimasou na tvári.

,,A prečo ?" Moja najčastejšia odpoveď lomeno otázka, na jej dotazy.

,,Mám tu zapísaných dvesto osôb a nie som si istá či sme nezabudli na niekoho dôležitého." Ohrnula spodnú peru a znovu sa zahľadela do papierov, kde mala zoznam hostí. Jasné veď ako inak ani milión hostí by nebolo dosť, ale treba pozvať tú najdôležitejšiu smotánku.

,,A to je málo alebo vela ?" Snažil som sa tváriť že ma to zaujíma. Ale v podstate mi je to jedno nech pozve aj prezidenta.

,,Je to málo skôr mi robí starosti zasadanie hostí. Nie som si istá ako presne ich usadiť, koho s kým." Toto naozaj nie je moja parketa. Netuším čo jej na to odpovedať, alebo akym spôsobom jej to "ulahčiť".

,,Netušim o čom hovoriš." Bezradne som prehovoril.

,,Ach ty moje zlatko, to nevadí ja viem čo robiť. Nemusíš sa báť všetko bude dokonalé." Pohladila ma po vlasoch a vlepila mi bozk. Bože ako to ja nenávidím keď mi prechádza cez vlasy. Neznášam keď sa mi niekto hrá z vlasmi je mi to nepríjemné a protívné. Samozrejme až na jednu osobu.

,,Tak mám ujasnené, že my za jedným stolom samozrejme z rodičmi a potom rodina z rodinou, už len musím dojasniť ostatných hostí kto ským." Pozrela na ten zoznam hostí ako by riešila naväčší ekologický problém sveta, alebo rieši vypočty na vypustenie rakety na Mesiac.

,,To zvládneš ako nič." Pozrel som na ňu povzbudivím pohľadom, len aby jej to už stačilo a nechala ma.

,,Iste že áno." Usmiala sa na mňa veľmi spokojne.

,,Pán Brown je tu pán Gilbert." Vykukla spoza dverí Daisy. Vďaka Bohu.

,,Dobre Candis, dorieš to, viem že to zvládneš aj sama. Ja mám momentálne stretnutie takže sa vidíme neskôr." Pozrel som na ňu, len sa usmiala, prišla ku mne darovala mi bozk a odkráčala von. Vo dverách sa mínala z Gilbertom.

,,Ahoj Chris." Podišiel ku mne a už ku mne vystieral ruku.

,,Dobrý deň pán Gilbert." Sadol som si za stôl a napravil si sako.

,,To bola vaša snúbenica ? Vyzerá ako príjemná osôbka." Usmial som sa na neho mojím zvyčajným falošným úsmevom.

,,Áno to bola moja snúbenica Candis. Čoskoro sa budeme brať a plánujeme rodinu, samozrejme hneď po svadbe." Pozrel som na neho na čo sa široko usmial.

,,To ma naozaj teší rád spolupracujem z ľudmi ktorý majú vzťah k rodine. Aj k manželským zaväzkom. A vidím že vy máte veľmi pozitívny vzťah k rodine. Rodina je základ života." Široko sa na mňa usmial a už si vyťahoval papiere z tažky.

--------------
Dnes bohužial takto skromne nepodarilo sa mi viac tak dúfam že budete aspoň trochu spokojní  😀😊😊🥰🥰