Hate My Boss !

Depression

,,Nie a nechcem sa o tom rozprávať." Vzala som si pohár vody a zabuchla sa v izbe. Slzy sa mi opäť pustili po tvári aj keď som si myslela že už nemôžem plakať, tak som sa mýlila.

Valeria O 2 týždne neskôr

Moje oči boli oäť zaplavené slzamy. Sedela som za stolom a bezvýrazne pozerala z okna. Musela som vyzerať ako Kristen Stewart keď ju opustil Edward. Nevedela som normálne premýšlať, moje vnútro  bolelo ešte viac, zistila som totiž jednu zásadnú vec. Urobila som to, podrazila som Christiana a výčitky ma zožierali každým dňom viac a viac. V mysli sa mi prelinali len myšlienky na to ako ma odvrhol a ako som ho vôbec mohla zradiť. Áno viem spravila som to kvôli mame a Paulovi ale aj tak si to neviem odpustiť. Do práce som vôbec nechodila, ha veď vlastne do akej. Na účte som mala asi tak päť tisíc ale nemienim stoho nič minúť, desať som poslala mame po tom ako ma Chris presvedčil že to myslí so mnou vážne tak som sa odhodla z nich minúť. Ale viac už ani cent, tie peniaze mi nepatria. Mama bola priam nadšená tie peniaze vystačia na pol roka Paulovej liečby ale potom netuším čo ďalej. Bola som naozaj zničená, mala som pocit že moje vnútro sa rozpadne, srdce ma bolelo že som mala chuť si ho vytrhnúť aby to konečne prestalo.

,,Val poď sa najesť." Vošla mi do izby Jess, no ja som vôbec nemala chuť. Práve naopak bolo mi skôr zle.

,,Nie som hladná." Lenivo som prehovorila a ešte viac sa schúlila do perín.

,,Ale no ták spravila som tvoje oblúbené carbonara špagety." Snažila sa ma nahovoriť a nalákať ale ja proste nič nechcem. Spomenula som si ako mi ich nachystal Chris, posledný deň našej dovolenky, keď ma požiadal o ruku. Chcem len ležať a chcem aby tá bolesť konečne prestala.

,,Nechcem nič." Zamumlala som do vankúša.

,,Val veď vôbec neješ, takto to nemôže ďalej fungovať, chceš sa úplne vyhladovať ?" Spýtala sa a popravde mala som chuť odpovedať že je mi to jedno. Pravdou je že aj keď som niečo zjedla šlo to zo mňa rovno von.

,,Ty ho naozaj miluješ, však ?" Jej ruka pristála na mojom ramene. A mne sa do očí opäť nahrnuli nové slzy. Nedokázala som jej ani odpovedať v krku sa mi vytvorila hrča.

,,Mrzí ma to." Smutne na mňa prehovorila.

,,Pozri dnes je vonku dobrá párty nechceš ísť s nami ?" Keď som neodpobedala vedela čo si o tom myslím. Odišla preč vedela že nemá význam tu vedľa mňa sedieť, že so mnou proste nepohne. Vedela som že jej je ľúto čo sa stalo ale je to len a len moja chyba. Vždy keď si myslím že môj život naberá nový rozmer a že môžem byť konečne šťastná, život sa mi vysmeje do tváre a ukáže mi že to je ešte len začiatok. Vstala som z postele a došuchtala sa do sprchy. Nevládládala som stáť, zviezla som sa k zemi a nechala na seba tiecť vlažný prúd vody. Moje slzy splývali s kvapkami vody. Vynárali sa ďalšie a ďalšie a to len kvôli Jess.
Samozrejme že ho milujem inak by som takto netrpela. Nejde len o to že som ho zradila ale o to že som o neho prišla. Náš vzťah nezačal najlepšie ale časom sa ukázal, že vie byť iný láska ho zmenila a mňa tiež. Jednoducho mi chýba, každá jedna bunka v mojom tele kričí a ťahá sa za ním. Neskutočne mi chýba. Chýba mi jeho úsmev, ktorý daroval len mne, jeho pevné ale zato jemné dotyky ktoré mi vyrvárali zimomriavky na tele a zároveň ma rozpalovali. Moja pokožma pod jeho dotykom horela. No jeho pery mi chýbajú najviac, moja ruka samovoľne vyletela k mojím perám a znova som cítila jeho pery na mojich. Cítila som teplo joho tela, jeho pery boli jemné a dokonale pasovali ktým mojim. Boli to ako dva dieliky lega ktore boli pre seba stvorené. Na krátku chvíľu sa mi na tvári vynoril jemný úsmev. No samostatná kategória sú jeho nádherné smaragdové oči. Jediným pohľadom vedel vo mne vzbudiť toľko pocitov. Jediným pohľadom ma vedeľ upokojiť ale aj rozrušiť, sposobiť mi zimomriavky ale aj podlomiť kolená. Jeho prenikavé oči na mňa posobili tak hypnotizujúco už od prvého dňa čo som do nich pozrela. Dokázili si ma pripútať a ja som mala pocit že sa utopím v tom zelenom mory.

Christian

Snažil som sa ju dostať z hlavy, prvé dni to vôbec nešlo. Stále som nad tým všetkým premýšlal, čo som spravil zle. Prečo to musela urobiť ? Stale som k nej niečo cítil snažil som sa tie pocity potlačiť a po dvoch týždňoch sa mi to celkom darilo. Pomohlo mi k tomu hlavne to keď som si uvedomil že všetko bolo z jej strany len hra. Chcela sa len ku mne dostať bližšie. Omotala si ma okolo prsta, dosiahla to čo chcela podľahol som jej a to bol jej cieľ. Nemôžem sa stým stále zapodievať, bola to chyba a nechal som sa oklamať.

,,Zlatko počúvaš ma vôbec ?" Z myšlienok ma vyrušila Candis. Zase tu niečo blabotala.

,,Hm, áno."

,,Tak kedy ?" Pozerala na mňa nadšene ale ja som nemal tušenia o čom hovorí. Úprimne mi to bolo jedno.

,,Čo ?" Pozrel som na ňu. Prečo som si na ňu zase spomenul, úplne ma to rozhodilo. Nehovorím že by mi vôbec nechýbala, ale to čo spravila je neodpustiteľné. Každým dňom som na to myslel menej a menej hľavne na ňu, ale ta bolesť to sklamanie a hnev ma neopúšťali.

,,Chris, veď kedy to chceš oznámiť ?" Na to som úplne zabudol teraz mám plné ruky prace s tým, napraviť to čo mi Valeria zavarila.

,,A to musíš hneď každú hlúposť medializovať ?" Prekvapene na mňa pozrela. Jasné že musí ale veď nech ai robí čo chce.

,,Chris,  veď aj tvoja mam to tak chcela a nieje to žiadna hlúposť." Usmiala sa na mňa spokojne.

,,No dobre tak si to dohodni kedy budeš chcieť. Keď to vybavíš daj mi vedieť." Pozrel som na ňu v nádeji že mi dá už pokoj. Mal som veľa práce a naozaj som na to nemal náladu, toto sú ich ženské pletky nech si to rieši sama.

,,Super, tak na budúci týzdeň oznámime naše zásnuby." Nadšene vypískla, vtisla mi bozk a už božala von s kanclu.

-----------
Tak trošku sa nám to zamotalo 😀
Čo to čo to ? 😆