Hate My Boss !

Conversation

Hľadel som však len na jedno slovo na slovo zbohom. To isté ktoré mi povedala keď som ju videl naposledy, no teraz bolo ešte intemzívnejšie. A má pravdu, ako aj napísala život ide ďalej.

Valeria

Jess mi povedala že mu obálku odovzdala. Nakoniec som aj rada že som sa rozhodla mu ten list dať. Ležela som na posteli, musela som vyzerať ako mŕtvola. Plakať som už naozaj nemohla no tá bolesť stále neustupovala. Mám pocit že ma zožiera za živa. Už naozaj nevládzem som proste troska. Mojim osudom je trpieť. Dnes je ten deň. Deň D ako sa hovorí. Dnes sa Christian a Candis berú. Vlastne už za pár hodín aspoň podla času ktorý pisali v novinách. Už čoskoro to utrpenie skončí verím tomu. Nebude žiadna bolesť ani smútok.

Christian

Už za pár hodín sa žením. Viem to presne pretože Candis mi to prízvukuje každých petnásť minút. Je celá natešená a stále tu pobehuje, telefonuje a niečo vybavuje.

,,Chris zlatko oblek máš už v kostole ?" Prišla do spálne Candis. Akurat som vytrieďoval oblečenie aby si sem mohla doniesť svoje oblečenie.

,,Áno." Stroho som odpovedal. Akurát som uvoľnil už druhú poličku a šuflík. Candis sa prehrabávala v kufri a postupne si vykladala jej veci do skrine. Bože a to má len prvý kufor zo štyroch. Budem potrebovať novú skriňu a to ani nehovorím o tych serepetičkách v kúpeľni. Načo je jej toľko čačiek ? Zenské.

,,Ako tam vlastne pôjdeme ?" Vošiel som do kúpeľne a krútil hlavou nad tým aká je zrazu prepchatá a plná hlúposti.

,,No predsa každý zvlášť." Prekrútil som očami.

,,Ale to viem, ja len kto pôjde akým autom ?" Postavila sa medzi dvere stým že stále čaká moju odpoveď.

,,Pojdeš v BMW a ja v Audi spokojná ?" Otočil som sa na ňu a vzal som si holiaci trojček. Prechádzal som si po brade až k lícam.

,,A toto je čo ?" Začul som znovu ďalšiu otázku. Prevrátil som očami a prešiel som do spálne. Stála vedla postele zo založenou rukou v bok. V druhej ruke niečo držala. Čím bližšie som bol tým mi viac došlo čo ma v ruke. Bol to zásnubný prsteň Valerie, ktorý mi vrátila.

,,Veď vidíš, je to prsteň." Nadvihol som na ňu obočie a čakal som čo sa bude diať.

,,To vidím ale prečo ho máš v nočnom stolíku ? A koho je ten prsteň ?" Prsteň sa jej krásne zaleskol medzi prstami. Vždy pri pohľade naň si spomeniem na moment ako som klačal pred Val a ona od dojatia plakala. Mám pocit ako by si aj teraz počul to jednoduché slovíčko áno, ktorým ma urobila neskutočne štastným.

,,Je to môj prsteň prečo by som ho nemal v stolíku ?" Usmiala sa a ja som nechápal čo sa deje.

,,O Chris tej je pre mňa ? Kedy si mi ho chcel dať ?" Ahá tak už rozumiem, pochopila to úplne inak ako som si myslel.

,,Nie je pre teba." A ona sa opäť zamračila, hneď ako som vyslovil tie slová.

,,Aha a pre koho teda je, máš niekoho iného ?" Ježiši na takéto scény naozaj nemám náladu. Za päť hodín máme svadbu a ona rieši takéto hluposti.

,,Nie je pre nikoho. Niekomu patril." Na tváry jej svietil nechápavy vyraz, vôbec nerozumela o čom hovorím.

,,O čom to hovoríš ?"

,,Patril Valerii, vrátila mi ho." Oči sa jej rotvorili dokorán.

,,Tvoja bývalá ? Ty sa s ňou stále stretávaš ?"

,,Nie nestretávam, poslala mi ho po kamarátke." Pozrela na presteň a chvíľu si ho obzerala.

,,No tak už ho teraz nepotrebuje, môžem si ho vziať ja." Usmiala sa a chystala si ho navliecť na prst.

,,Nie, patril jej, bol urcený pre ňu a ty svoj už máš." Pristúpil som k nej a vzal jej ho zrúk. Prešiel som ku stolu a vložil ho späť do šuflíka.

,,Prečo by som si ho nemohla vziať veď už spolu nieste. A mne si taký krasny prsteň nedal." Odula spodnú peru ako male dieťa.

,,Povedal som a už sa o tom nemienim ďalej baviť." Odišiel som z izby a nechal ju tam stáť z prekvapeným výrazom.

Jess

Práve som skončila v práci a už sa chystám domov. Som hladná a unavená. Potrebujem spánok, ale musím sa venovať Val aby nebola sama. Dnes sa koná svadba Christiana a Candis a nechcem aby bola sama a utápala sa v nejakých pochmúrnych myšlienkach. Aj tak nerozumiem prečo si ju Chris berie. Ešte pred skoro dvoma mesiacmi som si myslela že Chris a Val sú pre seba stvorený. Na začiatku to tak nevyzeralo a ani by ma nenapadlo že sa dajú dokopy. Val ho doslova neznášala. No potom som videla že sa zblížili, aj to ako sa jej snažil pomáhať a aj mne keď som skončila v nemocnici. Bolo na nich vidieť že sa milujú, tie ich pohľady a skoro vždy boli spolu. Nechápem čo sa stalo, rozumiem že mu Valine konenie ublížilo ale chvíľu na to ako sa rozišli sa dal do kopy s Candis. Nepríde mi to správne ale Chris asi vie čo robí. Je to jeho vlastné rozhodnutie. Vošla som do bytu a zvalila sa na chvíľu na gauč.

,,Som domaaa." Vykríkla som do bytu no odozvou mi bolo ticho. Na jednej strane nič nezvyčajné ale posledné dni mi Val aspoň odpovedela že ok alebo niečo zamrmlala.

,,Val si doma ?" Skúsila som to znovu, no nič.

,,Val kde si ?" Ešte raz ale stále nič, nehovorila mi že by sa niekam chystala, možno má slúchatka a nepočuje ma. Prišla som pri jej izbu a zaklopala na dvere ale nikto mi neodpovedal. Chytila som kľučku a pomaly otvorila dvere. Moje ruky hned vystrelili k mojej tváry. Val ležala bezvládne na zemi. Hneď som knej pribehla a kľakla si vedľa nej.

,,Val !" Vystrašene som na ňu prehovorila a zľahka ju pofackala po líci. Vôbec nereagovala.

,,Boze Val čo si spravila, čo sa to deje kurva." Bola som neskutočne vystrašená snažila som jej nahmatať pulz ale nedarilo sa mi to, moje ruky sa triasli a mala som pocit že odpadnem.

------------
No a je tu ďalšia casť a už sa blíži tá osudná hodina 😀😀