Hate My Boss !

Happiness

No bolo mi to jedno postavil som sa sadol si na postel tam kde bol doteraz Thomas. Kútikom oka som videl ako sa Jess usmiala a chytila Nancy za ruku a ťahala ju preč.

Veleria

Bolelo ma celé telo, stále mám zavreté oči, zaťial ich nedokážem otvoriť. No počujem alebo teda skôr citím že tu je niekto so mnou. Prítomnosť tej osony mi je prijemná. Cítim jeho dotyk na mojej ruke a cítim ako teplo dotyčného sa vnára do mojeho tela. Tak veľmi chcem otvoriť oči a pozrieť sa na neho. Zrazu ten dotyk na mojej ruke zmizol, pocítila som ako ma pohladil po líci a vzdialil sa. Ešte chvílu som bojovala sama zo sebou a nakoniec sa mi podarili otvoriť oči aspoň tak prižmúrene. Chvíľu trvalo kým som si zvykla na svetlo izby. No vtedy som uvidela postavu stáť kúsok odomňa, vedela som že je to on, musel byť.

,,Christian." Vyslovila som jeho meno a hneď sa na mňa otočil a podišiel ku mne.

,,Valeria vystrašila si ma." Chytil ma za ruku. Chcela som sa posadiť no hneď ma zastavil.

,,Nie nie nie, si slabá potrebuješ odpočívať. Ešte nedávno si nežila." Čože ?

,,Čo sa stalo ?" Pamätám si že som bola v izbe a Chris sa mal akurát ženiť.

,,Predávkovala si sa liekmi, stabilizovali ťa no dnes ti zlyhalo srdce a bola si skoro 15 minút mŕtva, no potom si sa akoby zázrakom vrátila späť." Usmial sa na mňa a pohladil ma po líci.

,,Pamätám si tmu, čo raz viac ma obklopovala ale zrazu ako by som začula hlas, mala som pocit že niečo hovorí a chcela som vedieť čo. Znel tak naliehavo a povedal milujem ťa a potom zrazu som mala pocit ako by ma niečo silno potiahlo. Ale to sa mi muselo snívať." Pousmiala som na Chrisa musel si myslieť že som blázon. Ale tak čo môžem si to teraz dovoliť keď som sa vrátila späť medzi živích.

,,Ria to som ti povedal pred tým ako som sa otočil na odchod." Pozeral na mňa trochu zmetene a ja som tomu nemohla uveriť.

,,Robíš si srandu ? To nieje možné aby som ťa počula keď som bola mŕtva." To nedavalo predsa logiku veď nie sme v nejakom fantasy filme.

,,Nie nerobím možno ťa tu ešte niečo držalo aj keď ti nebilo srdce možno si tu stále bola a jednoducha ťa niečo pritiahlo naspäť."

,,To ty." Stlačila som mu silnejšie ruku. Usmial sa na mňa.

,,Nesmieš ma už takto vyplašiť je ti to jasné ?" Naklonil sa ku mne a oprel si čelo o to moje. ,,Už žiadne hlúposti." Pozeral mi do očí ja som v nich videla strach.

,,Už žiadne hlúposti." Priblížil sa ešte bližšie a spojil naše pery. Prešlo mnou teplo a ten nádherný pocit že cítim jeho pery. Opäť. Myslela som si že už nikdy ich neucítim a bolo to úžastné.

,,Milujem ťa a to sa už nezmení. Mrzí ma to." Prehovoril a mne sa nahrnuli slzy do očí.

,,Milujem ťa a tiež ma to mrzí." Usmial sa a znovu mi dal bozk. Počula som otvoriť dvere.

,,No konečne, myslela som že sa budete trápiť už navždy." Odtrhli sme sa od seba ale Chris odo mňa neodišiel, bol stále pri mne blízko.  Do izby vošla Jess a Nan a len sa  vyškierali ako keby vyhrali v lotérii.

,,Dúfam že už skočila tato dráma." Jess na nas nadvihla obočie.

,,No to dúfam že áno." Pozrela som na Chrisa ktorý len prikývol.

Jess

Keď sme vošli do izby a videla ako sa k sebe majú, bola som naozaj šťastná. Už keď vyslovila jeho meno vedela som že to dobre dopadne, teda skôr som dúfala. Chris sa spraval úžasne a videla som na ňom že ju stále ľúbi a že mu na nej záleží. No skôr som sa bala ako Val zareaguje na jeho prítomnosť. Či náhodou po tom všetkom na neho nezanevrie. Ale našťastie to dopadlo dobre, žije, ľúbia sa a všetci sme štastný konečne.

,,Ako sa cítiš ?" Pristúpila som k nej a musela sa pousmiať keď som  zbadala ako sa držia za ruky.

,,No ako po zástave srdca." Všetci sme sa zasmiali. Viem že to nebolo vtipné hovoriť takto o živote ale vzhľadom na to že si stoho dokázala robiť srandu nám bolo jasné že sa má fajn.

,,Nebolí ťa nič ?" Vložila sa do toho Nan.

,,Nie nie, je mi dobre. Som skôr trochu unavená ale inak sa cítim dobre." Usmiala sa na Chrisa a opäť pozrela našim smerom.

,,A kedy budem môcť odísť ?" Ostala som prekvapená jej otázkou.

,,Čo blázniš pred chvíľou si vstala z mŕtvich a už chceš ísť preč ?" Pokrútila som nad ňou hlavou.

,,Súhlasim z Jess nepripadá do úvahy aby si opustila nemocnicu musíš ešte ostať pod dohľadom lekárov a hlavne musíš začať jesť." Povedal Chris a bola som rada že so mnou súhlasí. Vtedy som si spomenula na ten obed ktorý mi doniesol. Stále ležal na stole a preto som sa vidala jeho smerom.

,,Tu máš a začneš hneď teraz." Podala som jej polistirénovu nádobu z cestovinou a z vidličkou. Vzala si nádobku a pozrela na mňa.

,,Ale ja nie som hladná." Chcela namietať no Chris ju hneď zastavil.

,,Tak na to zabudni buď sa naješ sama alebo ťa nakŕmim a už žiadne hladovanie sám na to dohliadnem." Zasmiala som sa, som rada že je späť a že sú znovu spolu, teda dúfam že sú. Konečne je všetko tak má byť. Aj ona predsa našla svoj šťastný koniec.

--------------
Tak tu ju máte dúfam že sa bude páčiť. 🥰🥰