Hate My Boss !

Leave

,Dobre ďakujem a keby niečo volaj." Len som prikyvol a už odišla. Sadol som vedľa postele a pozrel som na jej bledú tvár. Dúfam že sa s toho dostane.

,,Mrzí ma to." Prehovoril som do ticha.

Christian

Trhol som sa pri dotyku. Otvoril som oči a poobzeral sa, stále som bol v nemocnici a predomnou stála sestrička. Hladela na mňa a ja som nerozumel čo chce.

,,Čo sa deje ?" Prehovoril som na ňu chraplavo na čo sa trochu pousmiala. Prešla po mne pohľadom.

,,Pane je po návšetvných hodinách tu nemôžete byť." No to vieš že môžem. Valeriu tu nenechám, premiestnia ju do súkromnej nemocnice.

,,Zavolajte mi doktora." Postavil som sa a prešiel k posteli k Val. Vyzerala stále rovnako a ani sa nepohla.

,,To je naozaj vaša snúbenica ?" Otočil som sa na ňu usmiala sa a na prst si namotala prameň vlasov. Bože čo je to stými ženskymi. Neodpovedal som jej.

,,Vy ste Christian Brown však ?" Znovu sa snažila nadviazať konverzáciu. Aha tak tu je kameň úrazu niekto si ma naštudoval. Zjavne by vedela lepšie povedať kolko penazi mam na učte ako ja sam.

,,Zavolajte mi toho doktora." Zvesila ruku a aj jej usmev zmizol. Odfrkla si a už cupitala z izby von. Chvíľu som hľadel na Valinu bledú až mŕtvolnu tvár.

,,Dobrý večer." Vošiel do izby doktor, ten isty ktorý nam po operácii oznámil stav Valerie.

,,Dobrý, ja chcel by som ju dať premiestniť do súkromnej nemocnice." Pozrel na mňa a zdalo sa že ostal zaskočený.

,,Pán Brown, myslím že je to zbytočné máme tu najlepších lekárov, nemusíte sa obávať."

,,Jednoducho by som ju chcel premiestniť, bude to možné ?"

,,No úprimne povedané pri jej momentálnom stave to neodporúčam, mohlo by to byť príliš riskantné." Iste aj som to predpokladal.

,,V poriadku." Prikyvol som.

,,Ale rád by som vás teraz požiadal aby ste opustili izbu."

,,Myslím že sa nejako dohodneme." Vybral som šekovu knižku a napísal sumu 25 tisíc a podal mu ho. Keď zbadal sumu jeho oči sa rozšírili.

,,Berte to ako dar nemocnici. Malo by to stačiť na to aby som tu ja alebo jej blízky mohli tráviť koľko chcú času. A somozrejme za najlepšiu starostlivoť. Keby tu mala zostať dlhšie stačí povedať doplatím." Prikývol a už opustil izbu. Ja som sa znovu usadil do kresla z ktorého som bol celí dolámaný. Prezrel som si mobil samozrejme som mal zmeškané hovory od Candis a od mami. Správy som ani nepozeral vedel som čo sa v nich bude písať a úprimne ma to nezaujima. Skoro vôbec som nespal a len sledoval jej slabé dýchanie. Ráno prišlo rychlo a už mi volala Jess stavim sa že poriadne ani nespala pre strach o svoju kamaratku.

,,Áno." Zdvihol som hovor.

,,Ako sa ma ? Je v poriadku ? Už sa prebrala ?"

,,Spomal, kľud. Nie neprebrala sa a je to stále také isté ako včera." Počul som že si povzdichla.

,,Chceš prísť ?"

,,Rada by som ale musím ísť do práce."

,,Vieš o tom že priestory kde pracuješ vlastním a tvoj zamestnávateľ je môj známi ?"

,,Nie ale vieš že ma to ani neprekvapuje ?" Ironicky poznamenala na čo som sa pousmial.

,,Takže ak chceš príď vybavím to s ním."

,,Ale potrebujeme peniaze nemôžem si dovoliť nechodiť do práce, totiž nie každý ma miliardy dolárov na účte." Nemohla si odpustiť, vidím že stále je na mňa naštvaná.

,,Budeš to mať ako platené voľno."

,,Aha tak potom okej, prídem." Bol som aj rád že príde potreboval som zbehnúť do firmy a ísť sa osprchovať, tak som rád že tu Val nebude sama. Netrvalo to dlho možno pol hodiny a Jess sa objavila vo dverách.

,,Ahoj." Pozdravila ma, kývol som hlavou.

,,Idem si niečo vybaviť potom prídem."

,,Dobre." Vzal som si sako a vyšiel z izby ešte stále som bol v obleku zo svadby, potrebujem sa prezliecť. Vošiel som do bytu a zhodil zo seba sako. V kuchyni som si dál pohár vody a išiel do izby vyzliekol som sa a vošiel do sprchy. Stále som mal pred očami Val a jej bledú tvár vyzerala ako keby bola mŕtva. Už len tá predstava mi naháňa hrôzu. Stále som sa stoho uplne nedostal ale záleži mi na nej nedokážem to úplne prekusnúť. Ale záleží mi na nej a mám o ňu strach a mrzí ma že takto trpela. Viem že som sa snažil tváriť že som v pohode a zahlcoval som sa prácou ale bol som stoho aj ja na dne. Veď som ju miloval ale to som od nej nečakal bolo to pre mňa velmi bolestné. A teraz sa bojím že ju stratím. Nie dosť nemôžem na to myslieť. V uteráku som prešiel ku skrini.

,,Kde si bol ?" Ozvalo sa za mnou a  ja som hneď prevrátil očami a otočil sa na Candis.

,,Vieš kde som bol." Odvrkol som a obliekol si tričko, boxerky a hľadal som rifle.

,,Robíš si zo mňa srandu a čo tak ospravedlnenie ?"

,,A za čo ?"

,,Prosím ? Vieš aké to bolo trápne nechal si ma stáť pred oltárom a všetkými hosťami." Toto bolo pre mňa dôležitejšie ako nejaký obchod.

,,Pozri som ochotná na to všetko zabudnúť ak sa mi ospravedlníš a môžeme si stanoviť iný dátum."

,,Ty si to nepochopila ? Žiadna svadba nebude." Prekvapene otvorila ústa.

,,Ale Chris čo tie všetky peniaze čo  sme do toho vrazili a tie prípravy."

,,Ak si dobre spomínam vrazil som do toho peniaze ja ty si na to neminula ani cent."

,,No tak Chris veď sa ľúbime." Prešla ku mne a chcela ma pohľadiť po líci no v pohybe som jej chytil ruku.

,,Nie neľubime robil som to len pre obchod. A tieto všetky tvoje handry si zbal a kľúče nechaj na recepcii."

,,Christian ale..." chcela zase namietať no ja som ju prerušil.

,,Zajtra ťa tu nechcem vidieť a ani tvoje veci." Otočil som sa a odkráčal von z izby.

-------------
Trošku drsnejšó rozhovor 😄😄
A na spríjemnenie dňa hore foto Chrisa v sprche 🤣🥰