Hate My Boss !

Trust me

Nájsť kde som bude pre neho nič keď po pár dňoch čo ušiel z väzenia dokázal zohnať moje číslo. Neviem čo budem robiť no zostáva mi jedine len dúfať že, ma nenájde.

Vstala som a šla do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu a smerovala k zrkadlu. Tmavé kruhy už bolo dostatočne vidieť. A lícne kosti už celkom dosť vykúkali. Za týchto pár dni som stratila aj na váhe. Bolo to náročné na moju psychyku a ako vydím stále to neskončilo. Dala som ai make-up aby som zakryla tie kruhy. Umyla som si zuby a učesala vlasy. Prešla som do izby len v spodnom prádle. Prišla som k nočnemu stolíku a vzala som si mobil. Mala som jednu SMS. Otvorila som ju a neverila som vlastným očiam. Hm v New Yorku som ešte nebol je čas zmeniť to Valeri. Čítala som si tu správu stále dookola. Nemohol tak rýchlo zistiť kde som. Musí mu niekto pomáhať. Správa mi prišla okolo jednej v noci. Nie hlavne v kľude NY je veľké mesto. Nenájde ma. Snažila som sa upokojiť samú seba a prešla som ku skrini. Dala som si úzku béžovú sukňu po kolená a do to toho tmavo modrú košeľu. (Obrázok hore)

Prešla som do kuchyne a dala som si len čaj. Sadla som si na barovú stoličku a uvažovala o včerajšku. Je možné že by som sa tak zmenila ? Nehovoriac o Christianovi. Ešte pred štyrmi dňami bol schopný len za zlé oslovenie, udrieť ma a teraz zrazu ma on sám utišuje. Ale ja tak isto včera v tom objatí a po tom bozku sa všetko stratilo bol tam len on a ja. Bolo to niečo zvláštne a aj som nemala najmenšiu chuť tomu odolávať. Videla som aj na Christianovi jeho zmetenosť, že tiež tomu nerozumel. Ale tiež tomu nakoniec podľahol. A možno to tak má byť.

,,Čo tak čučíš do blba ?" Trhla som sebou keď som zappčula Jessin hlas. Len v dlhom tričku a spodn prádle, celá strapatá s toho usudzujem že ešte len vstala, vošla do kuchyne.

,,Nič len s sa zamyslela." Odpovedala som jej. Pozrela som dole na šálku v mojích rukách a zistila som že jej obsah vypila.

,,Hm, dnes idem do práce o štvrtej a prídem až po pol noci tak nečakaj." Zamrmlala a začala sa hrabať v chladničke. Super tak dnes tu budem sama. Nemám rasa keď ostávam sama.

,,Ok. Idem už. Čau." Zoskočila som zo stoličky a vidala sa ku dverám. Obliekla som si ešte sako.

,,Môžeš ma prísť pozrieť." Ozval sa s kuchyne ešte Jessicin hlas. Ani som jej neodpovedala a višla som z bytu. Dobre vie že by som tam nešla, určite nie sama.

*****

,,Ahoj kde je Nancy ?" Spýtala som sa chlapca ktorý je na mieste Nancy.

,,Dnes má voľno." Odpovedal a placho sa na mňa pozrel ako by sa ma bál. To bude tým že je tu nový.

,,Aha no dobre." Smerovala som k výťahu a nechala sa vyviesť na úplný vrch. Dvere výťahu sa otvorili a ja som smerovala k jeho pracovni. Akurát som stála asi meter od dverí, keď v tom sa otvorili dvere a do mňa niekto vpálil. Zavrela som oči a čakala tvrdý pád ale žiaden neprišiel. Ten muž ma stihol pred dopadnutím zachytiť.

,,Prepáčte nechcel som." Prehovoril chlap na mňa mužný hlas, patriaci chlapovi ktorý ma držal.

,,Nie. To je v poriadku nič sa nedeje." Pozrela som mu do očí. Boli modré ako oceán. Boli tak hlboké no mali akúsi zvláštnu iskru, ktorá sa mi nepáčila. Niečo mi na ňom nesedelo.

,,Som Damien Blazsco." Zvodne sa na mňa usmial no mne to vôbec neprišlo simpatické.

,,Valéria Monteco." Povedala som a úsmev mu opätovala. No bol falošný.

,,Teší ma." Prehovoril a teatrálne mi pobozkal chrbát ruky. Striaslo ma. Hľadel mi do očí až mi to bolo nepríjemné a ruku ma stále okolo môjho pásu.