Hate My Boss !

Decision

,,Máme ho." Tieto dve slóvka ma utvrdili v tom že sa mi to nezdalo. A tak som sa ja pokojne, s úsmevom na perach, mohla poddať tme, ktorá sa ku mne naťhovala.

Thomas

Naozaj dúfam že sa Val vráti. Aj keď mi nie je dva krát pochuti, že je s Christianon, ale rešpektujem to a chcem aby bola šťastná. A rovnako aj Chris. Stalo sa nedzi nami toho veľa a naozaj sme stratili hlavu. No vždy mi bol ako brat a aby zomrel by som si neprial. A teraz je tam s ním aj moja sestra a ja vôbec neviem čo sa deje. Mám o ňu strach. Modlim sa len, aby všetko dobre dopadlo.

Chodím tam a späť po chodbe, už ani neviem koľký krát. Cítim na sebe pohľady ostaných. Je mi jasné že moje pobehovanie hore dole ich značne znervózňuje. Ale je mi to srdečne jedno. Mňa to aspoň trochu upokojuje. Dvere sa konečne otvorili a všetci sme nasmerovali pohľad na doktora ktorý z nich vyšiel.

,,Prosím Vás ako sú na tom ?" Dereck bol rýchleší ako ja a položik otázku na ktorú nás všetkých zaujímala odpoveď.

,,To dievča, je v poriadku ?" Doktor sa nadýchol, no ja som mu skočil do reči skôr ako stihol odpovedať. Presmeroval svoj pohľad na mňa a zložil si rúško s tváre.

,,Obaja sú v poriadku. Pán Brawn je stabilizovaný a momentálne je mimo ohrozenia života. Slečna, tak isto bude v poriadku potrebuje len čas a odpočinok."

,,Momentálne mimi ohrozenia ?" Vložil sa do toho znovu Dereck. A ja som si vydýchol, pri zmienke že Jess bude v pohode.

,,Pán Brawn je síce stabilozavaný ale všetko teraz záleží len od neho a to ako rýchlo sa bude jeho telo regenerovať. My sme spravili vsetko čo bolo v našich silách. Zvyšky guľky sme odstránili a ranu zašili. No počas zákroku mu zlyhalo srdce. Našťastie sa nám ho podarilo priviesť späť. Stratil množstvo krvi a zákrok bol naozaj náročný, ale ako som už povedal teraz všetko závisí už len od neho." Objasnil nám okolnosti, ako zákrok prebiehal. Až mi zle ostalo pri slovách že mu zlyhalo srdce. Našťastie sa nevzdal. Chris je bojovník a zvládne to, chce to len čas.

,,Môžeme ich vidieť ?" Zaujimal som sa. Chcel som vidieť hlavne Jess, uistiť sa že je živá a zdravá na vlastné oči.

,,Nevien či je to dobrý nápad, pacienti potrebujú teraz pokoj a veľa odpočinku." Váhavo prehovoril doktor.

,,Prosím, je to moja sestra." Skusil som znovu, s prosbou a nádejou v očiach som na neho pozrel.

,,Slečna teraz spí, so straty krvi a aj z nervového vypätia nakoniec omdlela. A pán Brawn je v umelom spánku. Ale verím tomu že by ti nemalo dlho trvať a prístroje ktorému napomáhajú už nebudu potrebné. Počkajte aspoň do večera." Viac menej moju prosbu odignoroval. Ale na teraz mi bude musieť stačiť doktorove slovo že sú obaja naozaj v poriadku. Bude naozaj najrozumnejšie ich nechať odpočívať.

,,Dobre, ďakujeme Vám doktor. Aj za nich." Vďačne na neho pozrel Dereck. Dokor len prikyvol a už sa poberal kade ľahšie.

,,Okej tak Viktor a Patrick ostanete tu. Ostatný chodte zatiaľ domov. Ja musím ísť ešte niečo vybaviť a podvečer vás prídeme vystriedať. Možno aj skôr." Pozrel na chlapov, tak ako im rozdal úlohy. Všetci len súhlasne prikyvli a každý išiel svojou cestou. Otočil sa na mňa a vyzeral že premýšla.

,,Mne nemusíš nič zadeľovať veď už pre Chrisa nepracujem." Prehovoril som na neho prvý aby som mu uľahčil jeho slová.

,,Ja viem ale ako kamarát ti odporúčam ísť domov a tiež si odpočinúť."

,,Vďaka." Pozrel som na neho a pokúsil som sa o úsmev. Len sa pousmial a odišiel. Otočil som sa ešte na chlapov ktorý sa usadili opäť k dverám. No asi mi nostáva nič iné len isť domov. Dám sa do kopy, vezmem nejaké veci pre Jess a do večera som tu ako na koni. Zatial sa držte.

Valeria

Telefonát s Dereckom ma rozrušil viac ako som myslela. Vedela som že nemám volať, že všetko stým len skomplikujem. Hlavne sebe. Keby som nemala tú blbú potrebu volať, už som mohla byť v lietadle smer ďaleko odtiaľto a všetci by boli spokojní. Lenže mne to nedalo samozrejme dúfala som že, keď mu dám vedieť že som v poriadku tak ma nebude hľadať.

Oprela som si hlavu o stenu telefónnej budky a utrela si slzy, ktoré si razili cestu z mojich očí. To čo mi Dereck povedal ma odrovnalo. Christian je v ohrození života a je otázne či to prežije. Srdce mi bilo až tak, že mi to spôsobovalo bolesť. Trhlo mnou a zdvihla som zrak smerom k dverám telefonnej búdky, odkiaľ prišiel zvuk klopania.

,, Slečna ste v poriadku ?" Prehovorila na mňa staršia pani. Pozrela som jej do tváre v ktorej sa odražali obavy.

,,Áno len ste ma trochu vyľakali." Prehovorila som na ňu, neohrabane sa zdvíhajúc zo zeme.

,,Prepáč to som nemala v úmysle, len som si chcela zavolať. No a natrafila som na túto kôpku nešťastia." Pozrela na mňa a venovala mi súcitny úsmev.

,,Prepáčte. Už je voľná môžete si zavolať." Povedala som potichu a opatrne sa vypratala s budky von aby som jej uvolnila priestor.

,,To nič zlatíčko. A naozaj si v poriadku ?" Opäť sa s obavou spýtala a pozrela na mňa. Z očí sa mi vykotúľala ďalšia slza, ktorú som nestihla zastaviť. Na líci som ucítila teplý dotyk jej prstov, ktoré mi zotreli slzu.

,,Choď za ním." Nechápavo a s uslzenými očami som na ňu pozrela.

,,Nerozumiem." Vykoktala som sa. Pani sa na mňa len láskavo usmiala a pohladila ma po líci.

,,Ach srdiečko som už na svete nejaky čas. A veľmi dobre poznám tento pohľad nešťastnej lásky." Videla som v jej očiach tie pocity, tú stratu ktorou si prešla. A poznanie toho čo prežívam ja.

,,Ale to nejde je to komplikované." Prehovorila som sklamane a sklonila hlavu.

,,Áno láska je komplikovaná, zložitá, obetavá a tak veľmi bolestivá. Ale je aj nádherná, vzrušujúca a nespútaná. Je to to najbolestivejšie a zároveň najkrajšie čo môžeme za ten krátky čas tu zažiť. Sú toľkí čo to šťastie zažiť pravú lasku nemajú. A tí čo to šťastie majú sa jej vzdávajú a opúšťajú. Jedno čo som sa za svoj život naučila je že nie je na svete nič za čo sa oplatí bojovať viac ako za lásku. Nech sú koplikácie akékoľvek stojí za to o ňu bojovať. Pretože už keď raz nájdeš svoju druhú polovicu už nikdy nebudeš vedieť žiť bez nej plnhodnotný život bez výčitiek a trápenia. Takže nech ide o hocičo nenachaj si to prekľznuť medzi prstami a bojuj do posledného dychu za lásku ak je to tá pravá nedovoloj jej zomrieť. Veď nakoniec o čom je život bez lásky. " Jej slová mi vyrazili dych a vryli sa mi hlboko do srdca. S prekvapenými očami som na ňu pozerala. Len sa na mňa usmiala a vošla do budky.

Tie slová som stále dookola počula v hlave aj keď už prešla hodná chvíľa čo boli vyslovené nahhlas. Niečo na tom bude. V niečom musela mať prevdu. Veď sama som to zažila. Nikdy som sa necítila viac na žive ako pohltená jeho spalujúcou láskou. A niekde v kútiku srdca som vedela že môj život s akýmkoľvek odstupom času nikdy už nebude životom. Len prázdným preživaním. Musím vedieť či je v poriadku, či žije. Musím sa uistiť. Dočerta má pravdu, veď čo je život bez lásky. Idem za ním!

-----------
Ahojte srdiečka 😍
Znovu som sa po dlhej dobe ktomu dostala a som rada že som počkala lebo mi konečne vypukol nejaký napad ako pokračovať.

Ak vás to poteší ešte by dosť predĺžilo príbeh, tak mi dajte vedieť či sa vam to páči a či pokračovať dalej aby som to zbytočne nenaťahovala lebo už to nieje pútavé.
Ďakujem za odozvu a pekný večer. 😙🤗