Hate My Boss !

Dominant

Christian mi už vobec nevenoval pozornosť, znovu to bol ten Chris, s ktorým ako by som sa práve zoznámila. Niečo je inak. Ešte som však nemala ani poriadne čas zistiť čo. Vo dverách sa objavil doktor.

Christian

,,Pán Brawn, ešte ste hore výborne." Vošiel doktor do izby a hneď aj smeroval ku mne. Jessica už bola ticho, za čo som bol rád, pretože s otázok, ako na výsluchu ma už začala bolieť hlava.

,,Ako sa cítite?" Položil mi otázku ale pohľadom bol zabodnutý do papierov v jeho ruke.

,,Dobre." Miestnosťou sa ozývala moja strohá odpoveď. Doktor na mňa nedôverčivo pozrel s poza okuliarov.

,,Sotva pred pár hodinami ste takmer zomreli, vlastne ste aj zomreli ale podarilo sa nám vratiť Vás späť. Dobre, je všetko čo mi na to poviete?" Ako som si myslel dožadoval sa rozvynutejšej odpovede. No nemal som k tomu čo viac povedať.

,,Je mi dobre." Mykol som plecom.

,,Áno vďaka tuto slečne." Rukou naznačil na posteľ, na ktorej sa nachádzala Jessica. Citil som jej pohľad, no nevenoval som tomu pozornosť a naďalej som sa sústredil na doktora.

,,Kedy ma pustíte?" Moja otázka ho značne zaskočila, naznačovalo tomu jeho obočie, ktoré vystrelilo kam si do nebies.

,,Žartujete však?" Mierne pobavene mi položil, skôr rečnicku otázku.

,,Smejem sa snáď?" Odpovedal som mu na otázku otázkou, s pokojný hlasom. Zatiaľ.

,,No tak rýchlo to nebude. Ráno vás pošlem na CT, a bude potrebné absolvovať aj iné vyšetrenia." Nejako zvlášť mi pozornosť nevenoval, skôr jeho papierom v ruke, do ktorých niečo čmáral.

,,To som sa nepýtal." Položil som sa do toho, kedže som nedostal jasnú odpoveď. Každí ma kopu otazok na mňa, ale mne nik nedpovedá ani ja na jednu.

,,Predpokladám, že 5 dní tu určite budete. Kým absolvujete potrebné vyšetrenia a kým sa dostavia výsledky. Chvíľku to potrvá." Poškriabal sa na zátylku, asi rozmýšľal koľko celý tento cirkus môže trvať a napravil si okuliare.

,,To určite nie. Zajtra najnekôr na obed odchádzam." Razne som mu, protirečil. Na toto naozaj nemám čas, tráviť tu niekoľko dní. Mám aj inú prácu ako celý deň vylihovať.

,,Ale to Vám nemôžem dovoliť." Hneď sa môj návrh snažil zamietnúť. Pozrel aj smerom k Jessice, akoby u nej hľadal podporu.

,,Ja som Vás ani o dovolenie nežiadal." Nenechám si tu kázať ako malému chlapcovy. Nikto za mňa nebude rozhodovať, kým som pri zmysloch.

,,Chris, počúvni doktora, veď oni ti chcú len pomôcť. Mal by si zosta.."

,,A teba som sa tiež nepýtal." Skočil som jej do reči, no nevenoval som jej ani pohľad. Periférne som videl, že naprázdno zavrela ústa a sklopila zrak.

,,Pán Brawn, je to veľmi riskantné mali.."

,,Kurva, som snáď svojprávny, tak budem rozhodovať ja čo by som mal alebo nemal." Zvýšil som hlas, načo aj doktor stíchol a ostal na mňa prekvapene hľadieť. Nebude tu zo mňa nikto robiť idiota, ktorý sa nemôže slobodne rozhodnúť.

,,Ospravedlňujem sa. Samozrejme je to na Vás zajtra Vám vystavým prepúšťaciu správu." Nakoniec prehovoril a na znak rezignácie zdvihol ruku do výšky hlavy. Prikývol som, spokojný s jeho odpoveďou. Mohlo to byť aj bez prejavenia hnevu, ale keď im viac vyhovuje toto aby ma počúvali ja nemám problém.

,,To nemyslíte vážne?" Ozvala sa opäť Jessica. Doktor na ňu len letmo pozrel ale odpoveď jej neposkytol.

,,Nepleť sa do toho." Otočil som sa na ňu a venoval som jej prísny pohľad. Hovoril som tichším pokojným hlasom, viem že ten často vzbudzuje väčší strach a rešpekt ako krik. Chvíľu na mňa skúmavo hľadela, premýšlala. Nemá nad čim premýšlať. Nie je to jej starosť, tak sa k tomu ani nemusí vyjadrovať.

,,Ešte som sa Vás chcel spýtať." Začal doktor, čím si opäť vypýtal moju pozornosť. Otočil som sa na neho a vyzýval ho pohľadom nech pokračuje. Po tom ako som ho schladil vyzeral byť nesvoj.

,,Potrebujem vedieť ako došlo k postreleniu?" Nesmelo položil otázku, ako by čakal, že na neho každú chvíľu skočím a odhryznem mu hlavu. Pohodlnejšie som sa zošuchol na matraci a založil si ruku za hlavu.

,,Prepadnutie." Jednoduchá odpoveď stačí, nemusí vedieť detaily. Vedel som, že to potrebuje kvôli správe. Strelné zranenia sa ohlasujú na polícii.

,,A prečo ste nešli hneď do nemocnice?" Tento otázkový kvíz dnes snáď ani neskončí.

,,Nie som malý chlapec, myslel som, že je to bežné postrelenia, nič vážne, že to náš lekár zvládne." Naklonil sa k mojej ruke a vytiahol mi ihlu, ktorú som mal nachystanú v prípade infúzie.

,,Bežne na Vás strieľajú?" Podvihol obočie a trochu prekvapene na mňa pozrel. Ak čakal, že mu na to odpoviem, tak sa naozaj načaká. Nemusí vedieť viac ako je nutné.

,,Aj by to zvládol, ale táto guľka nebola len tak obyčajná." Keď pochopil, že neodpoviem pokračoval. No táto informácia zaujala moju pozornosť. Medzitým mi priložil na ruku vatu a ja som ju ohol v lakti.

,,Ako to myslíte?" Nakoniec som nahlas vyslovil svoju otázku. Naozaj ma to zaujímalo.

,,Guľka bola, špecialne upravená, po zásahu sa roztriešti na viac častí. Je pravdepodobnejšie smrtelné zranenie cieľa ako pri bežnej guľke." Tak toto bola konečne informácia, ktorá bola na niečo dobrá. Aspoň niečo v tento deň, dnes to skôr vyzerá ako u hádankara. S toľkých otázok mi začalo trieštiť v hlave, nepríjemná pulzújuca bolesť, bola čoraz intenzívnejšia. Jedno bolo teda jasné, dotyčný, čo na mňa vystrelil ma chcel sto percentne zabiť na mieste.

,,V poriadku." Pozrel som na neho aby som mu naznačil, že ak už nič nechce, môže odísť rád by som si pospal. Nahol som sa ešte k stolíku, kde mi sestrička nechala lieky od bolesti, bez váhania som ich do seba hodil a zapil.

,,Dobre teda. Ak nič nepotrebujete, nechám Vás aby ste si oddýchli." Po chvíli civenia na mňa, mu to asi došlo a pobral sa konečne na odchod. Spokojne som zavrel oči, únava na mňa začínala dopadať. Spánok príde veľmi rýchlo, a som rád aspoň sa vyspím s tej bolesti hlavy.

,,To naozaj chceš riskovať a ísť domov?" Dolahľa ku mne zas a znovu ďalšia otázka. Mohol som si myslieť, že nevydrží mať dlho zavreté tie jej drzé ústa. No mysľou som už bol niekde inde a aj keby, vôbec som už nemal chuť hovoriť. A už vonkoncom sa niekonu spovedať. Ale už som sa nevedel dočakať zasluženého odpočinku a čo chvíľa ma naozaj pohltila tma.

---------
A je to tu ďalšia časť.
Budem rada ai sa Vám príbeh páči alebo nepáči, že by ste mi zanechali nejaký komentík nech som v obraze. 😊😬

Hore aj foto Christiana a asi taký nejaký pohlad venoval Jessice 😀