Hate My Boss !

Unexpected guest !

Obišla som stôl v kuchyni a smerovala k dverám. Nepozrela som kto to je len som otvorila dvere, zdvihla som zrak, vtom sa mi zastavilo srdce a dych sa mi zasekol niekde v krku.

Stále som na neho pozerala s pootvorenými ústami, neschopná ani jedného slova. Čo tu do pekla robí ? Na jeho tvári sa zračil hnev a ja som vedela že sa to bez zúrivostnej scény neobíde.

,,Val kto je to ?" Počula som ako na mňa kričí Jess z obývačky. No ja som nedokázala vydať ani hlásku.

,,Zabudla si hovo.." skončila svoju reč v polke vety už stojaca pri mne, vedela som že to bolo preto lebo vo dverách uvidela Christiana. ,, A kto je toto ? Nepozveš ho ďalej ?" Neveriaco som pozrela na Jess, ktorá sa už zvodne usmievala. Prečo mi to robí ? A jasné ona o ničom neviem. Momentálne vidí len sexy muža stajacého pred našimi dverami.

,,Poď ďalej. Lebo ako vidím Val zabudla na slušné spôsoby." Prehovorila znovu Jess, no čo ma ešte viac prekvapilo bolo že sa Christian na ňu usmial čim odhalil rad bielých zubov. Jeho úsmev som videla prvý krát, a musím uznať že mu pristane viac ako tá jeho zamračena tvár.

,,Ďakujem za pozvanie." Vstúpil a nezabudol sa znovu žiarivo usmiať, čim moja "úžasná" spolubívajúca išla do kolien. Ako vidím nebola som jediná na ktorú mal takýto vplyv.

,,A ako sa voláš ? Teda ak smiem vedieť." Zvodne sa na neho usmiala Jess a pri tom si odhrnula vlasy z krku. Ona s ním flirtuje ? To si zo mňa robíš srandu ?

,,Brown. Christian Brown. Pre priateľov Chris." Dopevedal a žmurkol. Počkať žmurkol ? No mne sa asi sníva. A to ako sa predstavil ? Čo sa hrá na Bonda ?

,,Veľmi ma teší. Ja som Jessica."

,,A ja som tu na vyše. Tak keď ma ospravedĺníte budem sa pratať do svojej komnaty." Veľavýznamne som predniesla a nezabudla sa dramaticky ukloniť. Keď son sa otočila na odchod, zastavil ma Jessin hlas.

,,Počkaj veď tu máš hosťa." Povedala ale stále z neho nespustila zrak a premeriavala si od hlavy až po päty.

,,Ako by som mohla zabudnúť ?!" Prehovorila som ironicky a z Jess som svoj pohlad obratila na Christiana a pokračovala. ,,Načo si prišiel ?" Dávka pohŕdania v mojom hlase sa nedala nevšimnúť.

,,Včera si odišla skôr z práce a dnes si ani neprišla, tak som prišiel zistiť či si v poriadku." Prehovoril s predstieraným záujmom. Možno Jess mu na to skočila ale ja mu na to nenaletím.

,,Aha, aké ušlachtilé gesto, ale som v poriadku." Prevrátila som očami pretože ma toto divadielko prestalo baviť.

,,Dáš si niečo čaj alebo kávu ?" Na koniec sa do toho vložila Jess, pretože to ticho bolo už neznesitelné a napetie medzi nami by sa dalo krájať. Obi dvaja sme sa obdarúvali vražednými pohľadmi, že keby naozaj mohli vraždiť už tu obaja ležime na zemi v kaluži krvi.

,,Od takej krásky všetko, ale najlepšie kávu." To si zo mňa strieľa ? Veď jasné pohode ako doma a ďalej kľudne zvádzaj moju kamošku, ktorej to očividne neprekáža, pretože sa usmieva od ucha k uchu, nečudovala by som sa keby dostala kŕč a oči jej žiarili ako vianočný stromček. No dobre ja končím, keď som videla ako Jess okolo neho prešla k pultu, samozrejme si ju nezabudol prehliadnuť, som sa otočila na päte a kráčala späť do izby. Prišla som do izby a hodila sa tvarou do postele. Prečo sa mi toto musí diať, prečo prišiel až ku mne a prečo dal tu zluvu zrovna mne ? Tieto otázky mi vŕtali v hlave, ale bohužial odpovede tak skoro asi nedostanem. Srdce mi ešte tĺklo mierne nepravidelne. Keď si to tak zhrniem. Vyzerá ako boh, ma krásne rezanú tvár, dokonalú postavu ktorú by som na jednej strane chcela vidieť aj bez toho oblečenia ale na tej druhej by som ho najradšej kopla na najcitlivjšie miesto vyhodila z okna. Pobláznil ma a to ho poznám len pár dni. Vyvolal vo mne búrku pocitov, ktoré ani neviem opísať ani neviem či by som chcela vedieť. Pretože sa bojím toho že by tam mohli byť aj pozitívne pocity a to rozhodne nechcem. Z mojho premýšlania ma vytrhlo zaklopanie na dvere. Postavila som sa teda z poste a mierila k dverám. Len som ich otvorila a smerovala ku skrini.

,,Dúfam že už odišiel." Povedala viac menej ako oznam smerujúci na Jessicu a čakala len kladnú odpoveď no žiadna nechodila.

,,Prečo ? Chýbal by som ti ?" Nemiesto Jessici som počula jeho hlas hneď za mnou tak blízko  až mnou trhlo. Otočila som sa prudko k nemu a o krok odstúpila. Bol tak blízko, že som mohla cítiť je vôňu, ktorá mi úplne opantala zmysly. Vonia tak božsky. Pozrela som mu do oči, ktoré si ma bez hanbi obzerali. V jeho očiach sa čosi zablislo ale skôr ako by som mihla zistiť čo tak to opäť zakryl chlad a hnev.

,,N-nie." Dostala som zo seba, ale bolo tak tiché že by som sa nečudovala keby to nepočul. Ale on počul a iba sa lišiacky uškrnul no hneď na to sa zamračil. Zrazu som pocítila jeho mocnú ruku okolo môjho krku a hneď na to ma prudko prerazil o skriňu za mnou. Od prekvapenia som zhíkla, skrútila som tvár do bolestnej grimasy, ruky mi automaticky vyleteli k tej jeho a snažili sa uvolniť jeho zovretie na mojom krku. Pomohlo to iba k tomu že je zovretie ešte zosilnelo. Naklonil sa k môjmu uchu, jeho dych ma pošteklil na líci.

,,Nemám rád neposlušnosť iba ak tak v posteli. Alebo mi chceš predviesť aká vieš byť nezbená ?" Zachraptel mi pri uchu a jemne sa oň obtrel perami. Zachvela som sa a v duchu si nadávala za to ako moje telo na neho reaguje. Oči som široko vypleštila z v panike, keď mi došlo čo povedal.

,,N-nie." Povedala som priškrtene.

,,Ešte raz predvedieš čo včera a dnes a ver mi," prerušil svoj monológ a prešiel mi jazykom po krku až späť k uchu. Nechceme som vzdychla čo v tomto prípade skôr znelo ako kvýlenie. ,,že trest ťa neminie." Dohovoril a konečne mi pustil krk. Ja som sa len zviezla k zemi a snažila sa nabrať dych. Dýchala som tak nahlas že ma musela počuť aj Jess. Boh vie čo si teraz myslí, že tu robíme ale to že ma práve škrtil by určite netypla ani za milión. Cítila som na sebe pohľad a tak som pomaly zdvihla hlavu keďže ma bolel celý krk. Pozeral na mňa zvrchu ako by som bola nejaký odpad a tak som sa v tom momente aj cítila. Sklopila som hlavu pretože sa mi hrnuli slzy do očí. Videla som ako si kvokol oproti mne vystrel ku mne ruku a ja som trhla hlavou na stranu, pretože som si myslela že ma ide udrieť. On položil palec a ukazovák na moju bradu a silno mi zdvihol hlavu tak aby som sa mi pozerala do očí. Sikla som lebo bolesť v krku sa ozvala.

,,Zajtra ťa očakávam a žiadne meškanie inak vieš čo bude nasledovať." Prehovoril ku mne ako by som bola iba obyčajná handra.

,,A ja by som nerád ublížil takej peknej tváričke." Dohovoril, postavila sa a už som len počula zatváranie dverí. Vtedy sa mi spustila prvá slza. Zase plačem tento muž ma donútil už druhý krát plakať. Ale ja nechcem plakať, ja to musím zvládnuť. Kvôli mame, musím jej pomôcť, nemôžem ju vtom nechať samú. A kvôli Paulovi, nemôže zomrieť, nemôžem prísť o ďalšieho človeka, na ktorom mi tak veľmi záleží. To by som už nezvládla.

*****
Dnes dlhšia časť hádam poteší.
No čo.hovoríte na výstup Christiana ?
Ach dnes som tam dala trošku drama. Písala som v robote ešte tak ma ospravedlnte za chyby. A ďakujem tým čo to čitajú. 😘😘😘😘