Hate My Boss !

What ?!

V momente ako som sa zviezla na stoličku sa prudko otvorili dvere kancelárie a v nich stál naštvaný pán Brown. Ach a je to tu.

,,Poď do mojej kancelárie." Prehovoril po chvíli chladným hlasom až mi nabehli zimomriavky.

,,Hneď!" Mierne zvýšil hlas keď som sa stále nepohla z miesta. Zdvihla som sa zo stoličky a nasledovala ho do pracovne. Posadil sa za veľký stôl a pohľadom mi naznačil nech sa posadím. Sadla som si do kresla oproti nemu. Čakala som kedy na mňa začne kričať, alebo mi oznámi že už sem nemusím viac chodiť. Namiesto toho položil nejaké papiere, pozrela s na papiere a potom na neho hodila nechapavý pohľad.

,,To je tvoja pracovná zmluva, treba aby si to podpísala. Potom sa porozprávame o tom tvojom neskorom príchode a o tom prečo vyzeráš tak ako vyzeráš. " zamával rukami aby podotkol že naráža na to prečo som celá mokrá. Sklopila som pohľad a trochu sa začervenala od zahanbenia. Zobrala som do rúk papiere, ale ruky sa mi triasli tak som ich položila naspäť na stôl. Zobrala som pero, ktoré bolo položené hneď vedľa. Zrazu som na opierke kresla zacítila dotyk. Ani som si neuvedomila kedy sa presunul zo svojeho miesta a prešiel ku mne. Cítila som jeho dych na mojom krku, kde mi naskočili zimomriavky. Zachvela som sa a snažila sa sústrediť na zmluvu. No nešlo to nakoniec som to len podpísala.

,,Výborne." Zachraptel mi pri uchu, až som mierne nadskočila, s toho ako blízko mi bol. Nedokázala som sa ani poriadne nadýchnuť. Pocítila som ako končeky jeho prstov prechádzajú od mojej kľúčnej kosti až k môjmu uchu. Vydýchla som zadržiavaný vzduch a na mieste pod jeho dotykom sa mi vytvorili zimomriavky. Potom prstami začal putovať smerom na dol, tento krát sa ale nezastavil na kľúčnej kosti ale smeroval ďalej až k môjmu výstrihu. V očakávaní čo sa bude diať ďalej som sa ani nepohla. Až keď sa už priblížil k mojím prsiam som mu ruku odstrčila a prudko sa postavila. Stále neschopná slova som sa len pozerala do jeho nečitateľnej tváre.

,,Čo to má znamenať ?" Ani som nepočkala na to čo mi povie, len som ho obišla a rýchlym krokom sa vydala ku dverám. Keď ma zrazu jeho ruka zastavila a prudko ma otočila tvárou k nemu, že som skoro narazila do jeho mocnej hrude. Do nosa mi udrela jeho mužná vôňa.

,,Iba to čo je na zmluve bábika. Od teraz si iba moja." Povedal ako by nič. Ostala som na neho vyjavene pozerať. O čom to sakra točí ? Až jeho dlaň na mojom stehne smerujúca k môjmu zadku ma prebrala z tranzu.

,,O čom to hovoríš ?" Pozrela som znova na neho a snažila sa odstrčiť jeho ruku z môjho zadku ale márne. 

,,Mala by si si lepšie prečítať veci ktoré podpisuješ. Od tejto chvíle si iba moja všetko čo ti poviem spravíš, nemusíš sa báť dostaneš dobre zaplatené máš to v zmluve." Čože ? Jemu načisto preskočilo ? 

,,Ja nie som nejaká štetka a už vonkoncom nie tvoja." Chrstla som mu do tváre a snažila sa vymaniť z jeho zovretia. Zrazu som započula jeho hlboký smiech.

,,Ale áno od teraz si len a len moja štetka. A ak pamäť dobre slúži nepotykali sme si. Ale pre tento krát ti odpustím. V súkromí ma môžeš oslovovať Chris, inde ma budeš oslovovať len pán Brown." Povedal ako by sa nechumelilo začal so mnou cúvať až som tvrdo narazila do steny. Vyšvyhol si ma na seba a vrhol sa mi na krk. Ešte stále vykolajená s týchto informácií som sa ani nepohla. Až keď som cítila ako mi začal vyhŕňať  šaty som sa spamätala a nejakým zázrakom sa mi podarilo ho od seba odstrčiť.

,,Nič také robiť nebudem. Ešte raz sa ma dotkneš a udám ťa." Postavil sa predo mňa až z neho šiel strach zrazu som na líci ucítila pálivu bolesť.

,,Od teraz budeš robiť všetko čo ti poviem ja. Si len obyčajná kurva a nezaslúžiš si nič iné. Predsa nechceš aby sa stalo niečo Lilly." Pri zmienke mamineho mena  som na neho pozrela ustráchanymi očami, ktoré sa mi plnili slzami len som pokrútila hlavou na súhlas. V tom sa otočil a vyšiel s kancelárie. Ja som sa len zviezla po stena až na zem a prepadla plaču. Čo je to za chlapa ? ,,Nie to nieje chlap toto je monštrum" čo len budem robiť. Ja som tak hlúpa. Mala som si to poriadne prečítať. Po hodnej chvíli kým slzy stále opúšťali moje oči, som sa konečne postavila a tackavým krokom prešla k jeho stolu. Zhrabla som zmluvu a vypochodovala von z kancelárie.

*****
Po príchode domov som zo seba stiahla všetko oblečenie a vošla do sprchy kde som si dopriala striedavú sprchu. Kvapky studenej vody mi stekali od tváre až k nohám. Ukľudňovalo ma to aspoň na chvíľu som mala pocit, že nič naokolo neexistuje. Žiadne finančné problémy, žiadna mama, ktorá sa v práci ide zodrať aby zarobila čo najviac na Paulovu liečbu. Žiaden psychopat menom Christian. Ale hlavne žiadna ja a moje zlé rozhodnutia.

*****
Tak milaškovia je tu ďalšia časť. Dúfam že sa to časom rozbehne a bude tu čoraz viac čitatelov.
Tak čo hovoríte na Christiana ?
Co myslite prečo to urobil ?

Dúfam že sa čast páčila. 😍 poteší aj nejaký komntík dakujem 😘😘