New Life (FF Niall Horan)

50. časť

V posteli som sa cítila ako na vode, nie pretože, by mi bolo zle, ale všetky tie pocity, čo som v sebe mala ma hádzali raz na jednu a raz na druhú stranu. Jeden čas som nechcela Nialla už v živote vidieť, druhý zase keď som si spomenula na všetky tie veci, zážitky čo sme prekonali, túžila som ho mať znovu v objatí a bozkávať ho. Mobil som pevne stláčala v ruke a rozmýšľala nad tým, či sa mám niekomu ozvať. Rozhodla som sa ho znovu vypnúť, vypnúť tak ako môj život. Chcela som byť znovu to malé dievčatko, ktoré keď spadne kontróluje si koleno či ho nemá rozbité a nie či stratilo hrdosť, ktorú som ja asi už nemala. Zdúchla som z Anglicka bez toho aby mi to ktokoľvek vysvetlil. Začala so mať nervy sama na seba, búchala som si hlavu o stenu, že to určite počuli aj starí rodičia a snažila sa prísť na jeden rozumný dôvod, prečo som to spravila. Dobre som vedela, že ho stále ľúbim, teda ja ho MILUJEM a dobre to viem.. Ach ta moja hrdosť, som ako Liam..
Mala som chuť vijsť si na moju terasu, žiaľ tu nič také nebolo, čo mi z Anglicka chýbalo asi najviac, tak som sa vyvalila na parapetnú dosku a čumela von z okna na cestu po ktorej každú chvíľu preletelo nejaké auto. Taký bol aj môj život, taký ako tá cesta. Prestriedalo sa na ňom veľa ľudí, ale len málo z nich mi neublížili. Tak to bolo aj s cestou, prešlo po nej veľa áut, ale iba máloktoré jej neurobilo nejakú jamu či výtlky.. Bože už prirovnávam svoj život k ceste, bez Nialla som proste beznádejný prípad. Odrazu som chcela zastaviť čas a preskočiť od miesta pri okne hneď k Niallovi.. Blúznila som od hladu. Keď mi začalo škvŕkať v žalúdku spomenula som si ako sme spolu robili pizzu, ako mi zjedol všetky koláče a potom sa mi ospravedlňoval, že bol strašne hladný alebo ako sme boli na cirkuse a jedli sme cukrovú vatu, jeho sladké bozky som si predstavovala na mojich perách. Bolelo to a strašne, je to ako keď vám srdce niekto prebodne veľkým nožom a potom ho pomaličky vyťahuje, čo to bola ešte väčšia bolesť.. Tá sa nedá opísať, tu musí zažiť každí z vás aby to pochopil.. Moja tvár bola taká ochabnutá keď na nej nebol úsmev, nemala som ani dôvod sa smiať, nič ma tu nedržalo.. Viem, bolo to len sklamanie v láske, jasné ľudia majú aj iné problémy, ale toto bol pre mňa najväčší boj, boj, ktorý som žiaľ už prehrala. Jemma si zázrakom získala Niall a ja prosto nemám nad ňou moc, je obľúbená po celej škole, má svoje kontakty, stačilo by ak by som sa jej čo i len dotkla a bolo by po mne.. I keď teraz som mala chuť jej dolámať všetky kosti ale ešte predtým ju nechať riadne trpieť aby vedela aspoň z časti aké to je, akú bolesť vie človeku spôsobiť..
„Natália, zlatko, prečo plačeš moja?“ Vošla do izby babka a zotrela mi z tváre slzy.
„Ale ťažký deň..“
„Poď dole, navarila som tvoje obľúbenú pirôžteky.“ Začala ma prehovárať. Nakoniec ma presvedčila, lebo môj žalúdok bol totálne na ruby po včerajšku. Keď som si vychutnávala pri stole jedlo, ktoré mi pripravila, cítila som akoby som sa vrátila znova do tých starých čias.. Napadla ma však aj čierna myšlienka na to, že by som sa dnes mohla znova upiť k smrti, lenže s tým rozdielom, že by mi to dnes naozaj vyšlo..
Ako správna vnučka som sa pustila do rozhovoru so starými rodičmi i keď som na to nemala vôbec náladu, samozrejme sa ma pýtali tie stále rodičovské vecičky.. Čo mi liezlo úplne hore krkom.. Prehovorila som ich, že ma strašne bolí brucho a že si idem ľahnúť.. Samozrejme, že som zaspať aj tak nemohla.. Myšlienky mi utekali všade možne, možno aj k Niallovi. Jeden čas som už aj mala napísanú SMS – ku, že či je v poriadku, ale nakoniec som ju vymazala a namiesto toho som sa ozvala Alex.
„Som v poriadku, nebol sa o mňa.. Neviem kedy sa vrátim a už vôbec netuším či pôjdem na ten ples..“ Takto znela moja odpovedať, totiž o týždeň sa mal konať ples, na ktorý som mala ísť s Niallom, neviem, či by som tam dokázala ísť momentálne s ním.. To tak býva, keď sa človek na niečo strašne teší, vždy sa to totálne dodrbe, ale ja som si už zvykla.. Som proste taký „beznádejný prípad“. Kritizovala som samú seba, akoby Niall nemal chyby, mal ale ja som sa ich snažila prehliadať, pretože som ho natoľko ľúbila, že sa pre mňa stal dokonalý, a v tom sa človek sklame najviac, že od osoby, ktorej najviac dôveruje zažije najväčšiu zradu.. Prestala som paralizovať o to, čo bolo a čo má byť, veď to ten hore už niejako zariadí a poprosila Boha o to aby sa všetko vyriešilo.. Bolo mi ťažko zaspať ale nakoniec sa mi to aj akosi podarilo. Zobudila som sa do krásne slnečného rána.. Už som aj mala úsmev na tvári, keď som pozrela vedľa seba a tam nebol nikto. Hneď mi tu niekto chýbal. Toľko, čo som sa trošku prebrala k svetu a naraňajkovala sa dorazili kamošky. Neviem kto im povedal, že som prišla, ale aspoň oni mi trošku zlepšili náladu. Jasné, že som im nepovedala pravý dôvod mojej návštevy i keď sa vypytovala na Nialla riadne som si zakúsla do jazyka a povedala som, že je všetko „OK“ i keď určite nebolo. Potom ma pozvali na grill párty, ktorá sa má uskutočniť u jednej z nich doma, ešte dnes večer, vraj tam bude plno ľudí. Videla som príležitosť stretnúť starých známych, tak som pozvanie prijala s tou myšlienkou, že možno práve tam ma napadne nejaký „normálny“ plán. Večer som si obliekla niečo teplejšie, rifle a tričko v týchto pomeroch úplne stačili. Tuna človek nepotreboval mať na sebe samé značkové oblečenie, každí tu bol osobnosť sám o sebe, čo sa mi strašne páčilo. V sprievode kamošiek sme sa dopravili na párty kde to už riadne vrelo. Alkohol tu tiekol potokom, viac ľudi tu bolo opitých ako triezvych, spomenula som si na myšlienku opiť sa.. možno by mi potom bolo lepšie.. Celý čas som svoju bolesť ukrývala za „nenútený úsmev“ ten by si snáď všimol aj slepý, ale kedže tu bol každí naliaty tak spieval kým mu nedošli hlasivky. Nikky doniesla fľašu vychladenej vodky. Čakala som, že aspoň donesie poháre. Kdeže na Slovensku sa pije rovno z fľaše, načo zbytočne špiniť poháre.. Išlo to so mnou totálne dole vodou, jeden glgy striedal ďalší až som si nakoniec privlastnila celú fľašu a vypila ju. Bolo mi dosť na grc, tak som radšej zaliezla do úzadia a dúfala v to, že nehodím tičku. Tak sa ku mne dopotáckal niekto totálne opitý.
„Ahóóój, hík.“ Začal.
„Maj sa.“ Uzemnila som ho a snažila sa vstať z trávnika a ísť niekde do spoločnosti.
„Kam ideš?“ Pozrel sa na mňa a hlavu otáčal do každej strany.
„Čo najďalej od teba.“
V opilosti som si ani neuvedomila kto to je, až kým sa mi nepredstavil.
„Jakub som, niekoho mi ale totálne pripomínaš.“
Ale do riti, trafila som práve na bývaleho, ktorý mi pred pár týždňami nedal pokoj..
„A koho ti tak pripomínam?“
Nadýchol sa a tak si hlasno vzdychol.
„Jednu babu, odišla preč.. myslím, že do Anglická, ale ja ju táák ľubim,..“
„Aj ja teba“ Povedala som v záchvate z toho, že to myslel na mňa a začali sme sa bozkávať na trávniku. Neviem čo to do mňa vošlo, idem rozmýšľať o tom, čo bude so mnou a s Niallom a ja sa medzi tým vyspím, ani neviem či sa to takto dá nazvať, s Jakubom. Na druhý deň som sa cítila ako totálna štetka. S nikým som nechcela prehodiť ani slovo a modlila sa aby si Jakub nič z toho, čo sa včera stalo nepamätal..
..
Niall
Dnes som jej poslal aspoň 10 správ a ani na jednu mi neodpovedala, ani sa mi neozvala. Znervózňovalo ma to čím ďalej tým viac, bál som sa, že sa jej niečo stalo. Potešila ma až Alex, ktorá mi povedala, že sa jej Naty ozvala, že je aspoň v poriadku. Spadol mi kameň zo srdca, i keď jeden tam ešte bol, ale strašne ťažký. 2 dni som doma horko ťažko presedel. Keď mi už malo konečne letieť lietadlo, tešil som sa ako malé decko ale zároveň práve takto som sa aj bál. Liam ma samého nechcel pustiť, vravel, že ak by sa mi niečo stalo nikdy by si to neodpustil a tak musel ísť so mnou. Cesto v lietadle som sa už nemohol dočkať kedy pristaneme. Šťastie, že Liam myslel aj na to, že budeme potrebovať prekladača. Zohnal skvelého chalana ani neviem odkiaľ, ktorý nám našťastie všetko preložil. Na letisku sa už nič podstatné nedialo, neboli tam fanúšičky, nejačali, nebehali. Bol som rád, aspoň toto mi to všetko nesťažovalo. Od Alex som si ešte zistil kam presne išla Natally a taxikár nás tam odviezol. Bol som v akéj si dedinke ani nemám šajnu kde vlastne, zo začiatku som pochyboval o tom, že by tu Naty mohla byť. Keď sme vystúpili z taxíka, obzrel som si celý dom kde by údajne mala byť Naty. Spolu s Liamom a tým tlmočníkom sme vstúpili za bránu odkiaľ sa na nás vyrútil pes, ak by to bol aj vlčiak bolo by mi to jedno, predral by som sa všade len kvôli nej. Zaklopal som na dvere a ktorých po chvíli vyšla akási starenka.
Tlmočník začal hovoriť čosi po slovensky čomu som vôbec nerozumel. Dlhší čas sa spolu rozprávali a tak mi to všetko zhrnul do kopy.
„Natally je tu, je vraj vo svojej izbe ale nechce s nikím hovoriť.“
„Povedz jej, že so mnou bude určite chcieť hovoriť.“
Po dlhšom dohadovaní ma nakoniec pustila do domu a odprevadila ma pre jej izbu. Už cez sklá dverí som videl jej obraz, srdce mi začalo zasa znova biť ako o život..