New Life (FF Niall Horan)

38. časť

„Už som teda hladný, som zvedavý čo Rosalli navarila.“ Povedal Niall.
To by nebol on, keď je príležitosť aby jedol, vždy to využije ale nikdy som mu nebránila. Vedela som, že ak by som mu odoprela dobré jedlo, nič by som z toho nemala lebo by bol celý čas nervózny a nič by nevnímal. Popravde aj ja som už bola hladná, snáď tie chute len nechystám od neho. Nemôžem sidovoliť pribrať, kritizovala som svoju postavu. Nemám predstavuj o tom koľko toho zje cez deň, ale určite toho bude veľa. Pri schádzaní po schodoch sa mi ozval zo žalúdka známi hlas.
„Žaba škvŕka.“ Smial sa Niall.
„Zaujímavé, že tvoju som ešte nepočula.“
Mávol rukou. „Z toho si nič nerob, žabka má prácu ešte s raňajkami.“
No pre Boha, radšej som ani nechcela vedieť čo jedol, ak by som sa ho to opýtala, začala by hodiná prednáška o tom, ako raz skúšal robiť pečené kurča. Vošli sme do jedálne. Rosalli sa ani neukázala.
„Snáď sa mi ten obed nedonesie na stôl sám.“ Ozval sa.
„Počkaj, hneď príde.“ Ukľudnila som ho.
Bolo na ňom vidieť, že je nervózny čo znamenalo, že je už dosť hladný. Mala som niečo na jazyku, ale radšej som si do neho zahrizla, inak by to skončilo určite tanierom jedla na tričku.
„Môžem podávať?“ Ozval sa hlas z kuchyne.
„Rosalli to zobrala si dosť vážne, určite jej to musíme vysvetliť.“ Začala som.
„Dobre, dobre.. ale až po jedle..“
Samozrejme, čo iné sa od neho dalo čakať.
„Už to nesiem.“ Kráčajúc k nám hovorila Rosalli ,však ani sa nám nepozrela do očí.
„Dobrú chuť, prajem.“ Odišla.
„Pssst, Niall. Musíme sa s ňou porozprávať.“
Jasné, ani sa neozval, bol celý zamestnaný okusávaním akéhosi mäsa, fakt neviem čo to bolo a viaval tie typické zvuky „ mňam.“ Mala som chuť mu jednu tresnúť, strašne ma to nervovalo. Šťastie, že nemľaská inak by som ho vyhodila od stola. Musela som tomu nechať voľný priebeh a dala mu 15 minút na to aby sa posilnil jedlom. Konečne sme dojedli.
„Bolo to na jedničku, aký máš na to recept,“ Utekal za ňou do kuchyne.
!To je ešte po mojej mamke, také rodinné tajomstvo.“ Odpovedala.
„Hey.“ Drgla som do neho na znak, toho aby s tým prestal a prešiel k veci.
„Rosalli . . á a to čo si videla hore. .“ Nesmelo som začala.
„Dúfam, že to nikomu nepovieš.“
„Ja sa ospravedlňujem, mala som zaklopať, naozaj prepáčte, dúfam, že ma nevyhodíte.“
„Nemám dôvod ťa vyhadzovať, len ťa prosím nechaj si to pre seba.“
„Tak a máme to za sebou, a čo budeme robiť ďalej?“
Došli sme na moju terasu a pozreli sa vonku. Počasie sa už umúdrilo. Búrka prešla, dážď ustal a z pod mrakov sa vyhúplo žlté slniečko.
Ja som hľadela zo zábradlia na záhradu kde bola všade samá zeleň a Niall čosi hľadal v mojej izbe. Začula som zvuk gitary.
Snáď nevytiahol tú moju, čo ju mám aspoň 10 rokov. Opak bol pravdou, ani neviem kde ju našiel. Nehrala som na nej celé veky, skvôr som využila ockové nahrávacie štúdio, mám taký pocit, že tá moja bola už zle naladená.
„Ty hráš na gitare?“ Prešiel cez balkónové dvere, smerom ku mne.
„Keď som bola menšia, hrávala som na nej.“
„Takže vieš na nej hrať?“
„Áno viem..“
„Však mi niečo zahráš?“ Prosíkal.
„Keď ja ani neviem čo by som mala.“
„To je jedno, zbožňujem keď baba hrá na gitare.“
„Tak teda dobre.“ Podal mi ju do ruky.
„Mala trošku zlé naladenie, tak som to upravil.“
Moju hlavu skôr trápila myšlienka toho čo mám vlastne zahrať. Niečo romantické, patrilo by sa. Napadli ma somariny, nakoniec si myslím, že som zvolila celkom dobrú voľbu.
„Rihanna – We foun love“
Sadla som si na kreslo, chytila do ruky gitaru a začala prstami hrať po strunách. Nalaďovanie do rytmu mi trvalo trošku dlhšie, ale nakoniec som sa do toho dostala. Niall netrpezlivo prehadzoval rukami a čakal na to kedy začnem. Konečne som spustila.
„Yellow diamonds in the light
And we’re standing side by side
As your shadow crosses mine
What it takes to come alive.
We found love a hopeless.”
(Žlté diamanty vo svetle
Stojíme vedľa seba,
a tvoj tieň križuje môj
čo treba aby človek prežil.
Objavili sme lásku na beznádejnom mieste..”)
Myslím, že táto pesnička nás úplne vystihuje. Len ten samotný refrén “ Našli sme lásku na beznádejmon mieste”. Pripomenulo mi to naše prvé stretnutie v parku.
“Nevedel som, že ti to ide tak dobre. Bolo to krásne a pesnička tiež úplne dokonalá.”
Pochválil mňa aj môj výber.
“Niekedy môžeš so skupinou niečo nahrať.” Navrhoval.
“Nie, ďakujem ostanem zatiaľ pri mojom brnkaní.”
“Aj ja mám pre teba jednú pesničku, ktorú som napísal.” Podala som mi gitaru a čakala na to, čo spustí. Posledná pesnička “ONE THING” bola naozaj krásna. Nalaďovanie mi netrvalo dlhšie ako mne. Predsa má už niejaké tie skúsenosti. Isto si žačal brnkať a mne sa z toho všetkého urobila husia koža. Nie preto, že by to bolo hrozné, ale práve pre ten krásny text, ktorý spájala nádherná melódia.
“You’re insecure
Don’t know what for,
You’re turning heads when you walk
Through the door.
Don’t need make up.
To cover up,
Being the way that you are is enough.
… You don’t know you’re beautiful, oh oh
That’s what makes you beautiful.”
( Nemáš sebaistotu, aj keď neviem prečo.
Všetci sa otáčajú za tebou, keď prejdeš dverami.
Anis a nepotrebuješ maskovať mejkapom. Úplne stačí, keď si taká aká si.
A kvôli tomu si nádherná.