New Life (FF Niall Horan)

39. časť

„Zdravím vás tam hore.“ Hulákal už z auta Louis. To sa dalo čakať, dúfam, že dnes si nepripravil niejakú zábavku, ktorú bude chcieť na mne zase vyskúšať.
„Počkajte dole, hneď sme tam.“ Ozvala som sa.
Niall utekal dole, čo bola samozréjmosť, ja som sa po ceste ešte zastavila pred zrkadlom. Istota je istota, chcela som vedieť ako vyzerám. Odraz ma moc nepotešil a tak som pre istotu kráčala cez chodbu a tak dole schodmi.
„Pšššt. Prekvapme ju.“ Niekto povedal.
Otvorila som dvere, ktoré viedli vonku na záhradu. Všetci stáli v jednom rade a Luis ich upozorňoval aby niečo nepokazili. Nechápavo som na neho pozrela.
„Luis o čo ti ide?“
„Natally, rob sa, že tu niesi, ešte to nemáme pripravené.“ Poslúchala som ho ako na rozkaz. Hovorila som, že zase niečo vymyslí. Konečne sa aj on zaradil a hneď v zápätí aj vystúpil z radu.
„Vítame našu Natally doma, sme radi, že je zdravá a nič sa jej nestalo.“ Pozrel vražedným pohľadom na Liama, ktorý ihneď vystúpil a prišiel ku mne.
„Naty, to čo sa stalo a čo som ti v aute povedal ma veľmi mrzí, ďakujem ti, že si mi chcela pomôcť, ale to hádam nechaj na mňa..“
Vreli vo mne rôzne pocity, ale to ako sa tam všetci tvárili som im jednoducho musela odpustiť.
„Poď na moju hruď, všetko je v poriadku, akoby sa nič nestalo.“ Objala som ho a zároveň sa spustila skupinová obímacia súťaž v tom kto ma vystíska tak aby som nedýchala. Samozrejme to vyhral Niall aj s 1*, lebo ma zobral na ruky a povinne mi všetci museli dať pusu na líčko.
„Nečakala som také privítanie..“ Začala som.
Ako inak Luis ma ani nenechal dohovoriť. Hodil na seba výraz škrečka a motal sa okolo mňa s otázkou či nemám mrkvu. Tak stíchol..
„Kevííín!! Som ťa zabudol v aute.“ Do ktorého sa hneď rozbehol. Toto sa k scénaru nedá prirovnať, keď som videla ako si ho dal na rameno a ospravedlňoval sa mu všetkými možnými komplimentami, prosto sa z toho musel každí smiať. Šašo prvej triedy, ale brala som ho ako brata. Aj keď mal svoje chvíľky kedy som ho už nemohla zniesť, vždy mi vyčaril úsmev na tvári.
„Louis, hádam si na dnes niečo pripravil.“ Myslela som to ironicky.
„Sestrička, neboj sa, príde aj na to..“
Nechápala som jeho odpoveď, radšej som nad ňou ani nepremýšľala. Toto sú moji skutoční kamaráti, až teraz som si vlastne uvedomila čo život znamená a aké mám šťastie. Od nedávneho lejaku lebo záhrada celá mokrá, čo Harry skvelo využil. Rozbrodil nám polovičku skalky a keď som sa ho opýtala „ Čo to robí?“ Odpovedal mi iba „ Upravujem záhon.“ Alex na neho nadávala a ukazovala na čisto nové topánky, ktoré svoju bielu farbu akosi už stratili. Začala som si pripravovať vysvetlenie pre rodičov. Už to mám, poviem im, že akousi náhodou prešlo našou záhradou stádo bizónov, snáď mi to uveria. Keď som sa otočila opačným smerom od Harryho, zbadala som niečo, čo som radšej v živote vidieť nemala.
Louis ako inak, hľadal zo zeme veveričku na strome a čakal, že sa mu ozve na jeho „Hŕŕŕ“. Po 5 minútach to vzdal a rozhodol sa, že na ten strom pre istotu vyleziem on sám.
„Lou! Snáď to nemyslíš vážne!“
„Hi, keď ona sa na mňa tak zlato pozrela.“
„Čo si normálny? Ani si ju nevidel.“ Sklonil hlavu a mrmlal si niečo typu „ Naočo, chcel som len nájsť kamoša pre Kevina.“
Hey, ten by sa neuveriteľne potešil. Pomyslela som si. Boli u nás iba 15 minút, ale záhrada vyzerala ako po prírodnej katastrofe.
„Tichóó!“ Zakričala som.
Všetci ukončili svoje činnosti a zhromaždili sa na chodníku. Suma sumárov 5 zo 7 mali topánky na nepoznanie. Rozhodla som sa, že ich trochu potrápim a donútim ich aby si to po sebe vyčistili. Všetci bosí prešli po chodníku až do kúpeľne.
„Tu máte.“ Podala som im kefy a niečo na umývanie textilu.
„Keď to budete mať hotové, môžete prísť do obývačky.“ Rosalli som nakázala aby niečo rýchlo prichystala. Spolu s Alex sme sedeli v kreslách. Pokrútila hlavou.
„Stále nechápem, že si ich prinútila čistiť si vlastné topánky.“
„Poviem ti pravdu, ani ja neviem ako ma to napadlo.“
„Už som tu.“ Ozval sa Zayn, ktorý mal z nich topánky asi najčistejšie. Dnes bol trochu čudný, ani sa moc neozýval, nechcela som ho dráždiť svojimi blbými poznámkami.
Tak sa do obývačky dotrepal Niall aj s topánkami, z ktorých sa doslova lial vodopád. Nevedela som či sa mám smiať alebo plakať. Vzala som ich a dala Rosalli, aby s nimi niečo spravila. Potom prišiel Liam a Harry, boli celí vysmiatí. Ale veď čo, aspoň sa bavia, nechcela som im brániť v rozlete lebo som videlam že si zasa začali robit veci po svojom. Šťastie, že Alex Harryho trochu brzdila. Ako sa hovorí „čerešnička na torte“ prišiel aj Louis. Toho som ľutovala viac ako Nialla. Pripadalo mi to tak, že skôr čistil seba ako topánky. Tričko mal celé mokré, povedala by som, že chcel vyskúšať náš sprchovací kút ale keď mi povedal tú historku..
„Ty si sa čo, kúpal?“ Opýtala som sa.
„Nie, ono to bolo tak, chcel som ich vyčistiť čo najlepšie aby si ma pochválila, alé .. keď som ostal pri vani s vodou sám, šmykol som sa na dlážke a úplnou náhodou som spadol do tej vani aj ja.“
Ach, to Luisovo šťastie, ale povedal to tak presvedčivo, že som mu to uverila.
„Čo snáď teraz budeš chodiť mokrý?“ Zľutovala som sa nad ním a vybrala sa zase do rodičovskej spálne, niečo mu nájsť. Bolo to ťažké, keďže Niallovi sam, našla posledné normálne tričko, vtom vtrhol do izby Louis a na sebe mal oblečené moje pruhované tričko.
„Ó strašne sa mi páčilo..“
„Prestaň si robiť srandu, videl si sa v zrkadle?“
Odpovedal mi rázne „nie“
Predstavte si ho ako má na sebe dievčenské pruhované tričko, bol v ňom riadne natrieskaný, pretože už aj na mňa bolo malé a krajku na konci trička mal kdesi nad pupkom.
„Hotový šašo.“ Povedala som.
„Povedz, však sa ti páčim.“
„Nie! A ihneď to daj zo seba dole.!“
Rozbehol sa z izby von a ja som ho musela naháňať po celom druhom poschodí až kým jeho nohy nedostali šmyk, snažila som si dávať pozor ale pri mojom šťastí, zakopla som o svoje nohy a čírou náhodou som pristala na Louisovi.
„Tak dáš to tričko dole?“ Opýtala som sa ho posledný krát.
Náhoda je sviňa a práve vo chvíli keď Luis vyzliekal tričko a ja som ležala pri ňom na zemi nás prichytil Niall.
„A vy dvaja tu čo robíte?“ ..